Poslanec Národnej rady za Smer-SD Maroš Kondrót pomohol Babišovej firme už pred piatimi rokmi. Aj jeho najnovšia novela zákona sa javí byť podozrivá zo zámeru pomôcť firme českého premiéra, píše Denník N.
"Odkiaľ mal poslanec Smeru Maroš Kondrót nápad na poslanecký návrh, ktorý by mohol Duslu Šaľa Andreja Babiša pomôcť ušetriť asi 7 miliónov eur ročne?", pýta sa na začiatku článku autor textu.
Podobne formulovanú otázku položil denník aj samotnému Kondrótovi. „Mne to posunulo ministerstvo hospodárstva, ale vypracovali to odborníci z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,“ uviedol poslanec Smeru pre Denník N.
S tým však ministerstvo nesúhlasí. „Poslanec M. Kondrót na ministerstve svoj návrh len konzultoval, rezort reagoval, že návrh berie na vedomie a ako poslanec má na takúto iniciatívu právo,“ reagoval hovorca rezortu Maroš Stano pre Denník N.
V dokumentácii spornej novely zákona sa ale nachádza aj meno osoby, ktorá ju upravovala - je ním Boris Balog. Muž s totožným menom je riaditeľom Odboru právnych služieb ministerstva hospodárstva, ktorému šéfuje nominant Smeru Peter Žiga.
Druhou inštitúciou, na ktorú sa Kondrót odvolával, bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten má pod palcom Ľubomír Jahnátek, bývalý minister hospodárstva a pôdohospodárstva za Smer, ktorého si tam po škandále s Holjenčíkom a prehnanými cenami za energie pretlačila práve jeho strana.
„ÚRSO nič neinicioval. Úrad odmieta akékoľvek zaťahovanie do politických hier. Ako nezávislá a odborná inštitúcia nevidí dôvod, aby bližšie komentoval poslaneckú iniciatívu poslanca Národnej rady SR, ktorá navyše ani nie je schválená,“ uviedol hovorca úradu Radoslav Igaz pre Denník N.
V čom je teda tento Kondrótov návrh sporný? Ide o podmienky, ktorými sa určujú špeciálne zľavy z cien elektriny, na ktoré majú nárok len vybrané firmy, ktoré pravidelne a stabilne odoberajú veľa elektriny. Tie musia byť pripojené na veľkú tranzitnú prenosovú sieť.
"Konkrétne ide o tú časť ceny elektriny, cez ktorú sa všetci odberatelia elektriny skladajú na poplatky ekologickým elektrárňam a baniam. Bežná domácnosť v paneláku na tomto poplatku zaplatí ročne takmer 80 eur. Spotrebuje asi 3 megawatthodiny elektriny – za každú sa platí ekologická a banícka tarifa nazývaná TPS asi 26 eur," uvádza sa v článku Denníka N.
Túto zľavu, ktorá sa môže vyšplhať až na 95 % zo spomínanej tarify, dostali dosiaľ štyri firmy: hlinikárne Slovalco, bývalé Novácke chemické závody – Fortischem, výrobca ferozliatin OFZ a výrobca hnojív a čpavku Duslo Šaľa. Celková výška úľavy sa pohybuje vo výške 100 miliónov eur.
SaS upozornila na to, že táto novela má byť prvým krokom udržania úľav v tej istej podobe aj po tom, ako sa menili podmienky pre zľavy v zákonoch a smerniciach Európskej komisie. Poslanec za SaS Karol Galek tvrdí, že takto môže Duslo Šaľa aj naďalej získavať zľavu asi 7 miliónov eur ročne.
Regulačný úrad s týmto tvrdením nesúhlasí - pred pár dňami mal pripraviť vyhlášku, vďaka ktorej sa zoznam tých, ktorí si môžu uplatniť zľavu, môže zúžiť. Duslo Šaľa by tak vďaka vyhláške vypadlo z hry.
Z odpovede ministerstva hospodárstva pre Denník N vyplýva, že celkové dopady novely by záviseli od toho, či a ako na novelu nadviaže ďalšími zásahmi do legislatívy regulačný úrad.
„Išlo by výlučne o možnosť určenia individuálnych sadzieb taríf ÚRSO-m, preto dopady závisia od ďalších postupov regulátora. Navrhnuté ustanovenia v novele zákona automaticky nezaraďujú žiadne podniky na čerpanie individuálnej tarify, ale dopĺňajú, respektíve sprísňujú podmienky pre individuálne sadzby tarify,“ reagovalo ministerstvo.
"Kondrót tvrdí, že chce novelou ochrániť domácnosti od zvýšených nákladov na elektrinu, pretože podľa nových pravidiel by na zľavu malo nárok viac firiem. Je pravdepodobné, že v čase, keď novelu tvorili, nebola na svete vyhláška regulačného úradu, ktorá počet oprávnených na zľavu okresala odhadom na tri firmy," píše sa ďalej v článku.
Kondrót sa podobným štýlom "vyznamenal" aj v minulosti. Babišovej firme pomohol v súvislosti so 60-miliónovým investičným stimulom, keď Pred piatimi rokmi v Národnej rade prešiel Kondrótov návrh, aby sa rozhodovanie o najväčších investičných stimuloch neriešilo na rokovaniach vlády, kde majú kamery médii všetko pod dohľadom.
Neskôr sa aj vďaka infozákonu ukázalo, že Duslo tak získalo potichu 60-miliónový stimul," uviedol k záveru Denník N.
