Jana Teleki: Požiadala som znalcov o posúdenie textov SME o pedofílii. Niektorí sa zhodli, že ich písal pedofil
Autor: Jana Teleki
Publikované:
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: Načítavajú sa
Foto: 7sky.life
Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Séria textov denníka SME na podporu pedofilov odporuje nielen morálke, ale aj trestnoprávnej legislatíve.
V týchto dňoch vyvolala živú diskusiu séria textov denníka SME propagujúce pedofíliu.Pri texte Romana Cuprika v článku s názvom „Nie sú to zločinci. Ako pedofili dokážu prežiť plnohodnotný život“ a textov obhajujúcich pedofilov súdnemu človeku zostáva rozum stáť.
Požiadala som odborníkov z oblasti medicíny o hodnotenie článku a zverejnených tvrdení, ktorí na margo textu konštatovali, že sa jedná o nemiestnu propagandu a neakceptovateľné a odsúdeniahodné zľahčovanie vážneho problému pedofílie v spoločnosti.
Niekoľko z nich konštatovalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou je autor článku veľmi inteligentný pedofil, pretože celé koncipovanie textu a jeho obsah je manipuláciou podprahového vnímania rôznych manipulatívne zverejnených prípadov a príbehov.
Spoveď pedofila a vykreslené dobromyseľné konanie registrovanej komunity prešpikované vyjadreniami rôznych autorít majú vyvolať dojem, že hovoríme o nejakej nevinnej záľube alebo neškodnej estetickej činnosti, pri ktorej najviac trpí práve neuspokojená duša pedofila. Dieťa akoby neexistovalo.
KORČOKOVA SPRÁVA O PS: ŠPEKULANSTVO KVÔLI CHAMTIVOSTI!
Podpredseda Progresívneho Slovenska je chamtivec. A povýšenecký elitár. Poznám ho 30 rokov, takže toto nie je žiadny „emociálny štek“, píše vo svojom komentári, ktorý prinášame v plnom znení, europoslanec Braňo Ondruš.
Vojtecha Masaryka, riaditeľa školy v Omastinej, zavraždili fašisti na Cibislavke
Názory
Vojtecha Masaryka, riaditeľa školy v Omastinej, zavraždili fašisti na Cibislavke
Príbeh Vojtecha Masaryka z Uhrovca, učiteľa a účastníka SNP, ktorý vstúpil do partizánskej jednotky Jána Žižku z Trocnova a v decembri 1944 ho zavraždili nacisti.
Hoffman: V roku 1968 museli prísť tanky. Dnes kolaborujú aj bez nich
Okupácia z roku 1968 sa dnes hodí ako alibi pre všeobecnú rusofobiu. Ako ale spomína Ivan Hoffman, vtedajší Čechoslováci sa na ňu pozerali úplne inak. Najzásadnejším postrehom podľa neho je, že vtedy museli na pacifikáciu Československa prísť tanky, zatiaľ čo dnes nie sú potrebné, pretože režimné elity s nemeckým Bruselom kolaborujú z usilovnosti.
V slovenskom právnom systéme je pedofília klasifikovaná ako zločin
Tento druh trestnej činnosti nie je založený na uplatnení „násilia“ proti obeti, ale praktizovaním rôznych, veľmi premyslených a manipulatívnych spôsobov v kontaktovaní a udržiavaní zdanlivo pozitívneho vzťahu s obeťou.
Trestný zákon pedofíliu v § 201 kvalifikuje ako sexuálne zneužívanie, pričom je absolútne irelevantné, či došlo k jeho spáchaniu s tzv. „ súhlasom dieťaťa“, nakoľko sa jedná o dominanciu páchateľa voči dieťaťu, ktorý má iný hodnotový svet, pocity, vnímanie sveta. Dieťa je samotnou výchovou vedené k rešpektu voči dospelým, čiže je od začiatku manipulovateľnou obeťou. Poetické popisovanie traumy pedofila, ktorý nemôže prejaviť náklonnosť objektu jeho lásky, je samo o sebe zvrátenosťou.
Dieťa a jeho ochrana
Hoci slovenské legislatívne úpravy práv detí sú relatívne mierne v porovnaní so zákonnými úpravami v oveľa demokratickejších a vyspelejších štátoch, zákon o rodine v základných zásadách zákona v článku 5 veľmi prierezovo a spoločensky komplexne popisuje práva dieťaťa a záujem spoločnosti chrániť najmä jeho životné podmienky a bezpečnosť:
„Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.“
Ak si uvedomíme, že dieťa je osoba chránená zákonom, tak je na mieste, aby sme si uvedomili, že má zvýšenú právnu formu dohľadu nad jeho právami pred kýmkoľvek, dokonca aj pred jeho vlastnými rodičmi a pred spoločnosťou samou.
Ako si pedofil, uvedomujúci si svoju sexuálnu úchylku, môže vôbec polemizovať o dieťati ako o objekte svojho sexuálneho záujmu?
Pedofil je už len svojou existenciou potenciálne nebezpečným predátorom voči dieťaťu.
Emotívny svet detí
Dieťa vníma svet inými očami ako dospelý. Nič nevie o pedofílii, je vedené k úcte k autoritám a predpokladu iba dobrých úmyslov v oslovení, nemá vyvinuté inštinkty na odhalenie maskovaných spôsobov približovania pedofilom.
Dieťa nedokáže vyhodnotiť jeho správanie ani posúdiť, či sa jedná o priateľské prejavy priazne alebo sociálne dobre maskovaný sexuálny pud. Spoločnosť dlhodobo prijíma axiómy práve v prospech dieťaťa o nulovej tolerancii voči pedofílii, pretože žiadny potenciálny sexuálny delikvent s potenciálom a vlastnosťami pedofila nemá právo na toleranciu a ochranu pred právami dieťaťa.
Psychológia a sexuológia samozrejme rozlišuje rôzne formy pedofílie nielen podľa výberu a orientácie na vekové rozhranie obetí, ale aj podľa latentosti, otvorenosti a intenzity nastoľovania kontaktu a vyprodukovania vzťahu. Je zjavné, že réžia a scenár takéhoto kontaktu obete a ich priebehu nie je nič iné ako samotný delikt, hoci by nedošlo bezprostredne k násiliu alebo k priamemu zneužitiu. Iniciatíva a motivácia je na strane páchateľa a dieťa je iba naivnou osobou, ktorá nevie tieto prejavy a najmä spoločenskú nebezpečnosť konania vyhodnotiť.
Skutočnosť, že sa autor spomenutého článku alebo dobromyseľný respondent pokúšajú verejnosti vymaľovať svet vo farbách videnia problematiky z pohľadu pedofila a prezentovať pedofíliu ako nevinnú, často nenaplnenú túžbu, ktorou nie je nikomu ubližované, súdny človek nemôže vnímať inak ako nebezpečnú propagandu zvrhlosti.
Faraóni, Caligula a Borgiovci
Keďže pedofília bola vžitá v hornej aristokracii, nemôžeme sa diviť tomu, že v dobe rozvíjajúcej sa civilizácie faraónov či cisárov patrila homosexualita a pedofília k zvyklostiam. Rímsky cisár Caligula, podľa historikov najzvrhlejší despota, sa preslávil predovšetkým svojimi zverskými sexuálnymi praktikami.
Nebolo tomu inak s vybranou manželkou Proroka Mohameda, ktorá do manželstva vstupovala 12-ročná. Cirkevno-feudálne ohavnosti završovali Borgiovci nielen incestom, ale aj úplne bežnou pedofíliou, z ktorej sa dokonca snažili získavať rôzne mystické prvky pre čerpanie energie z mladých tiel a krvi.
Máme teda za sebou niekoľko tisíc rokov histórie, kedy žena a ani dieťa nebolo hodnotou, nemali dušu a nikomu nezáležalo na ich pocitoch a emocionálnom svete. Spoločnosť sa posunula viac ako ideológie alebo dokonca cirkevné zvyklosti. Musíme teda logicky nastaviť asociácie o tom, že pedofília sama o sebe je psychologicky manipulovaná forma dominancie voči bezbrannému subjektu, ktorý má prirodzené hendikepy a zoslabené šance sa brániť, prípadne alebo vôbec rozpoznať útok na svoju dušu a mentálny svet.
Pedofil je nenápadný predátor
Systematicky vytvára pavučinu okolo obete. Akokoľvek súcitne a manipulačne sa vyjadruje autor článku o jemnostiach a citlivostiach pedofilov, spoločnosť nemôže tolerovať populisticky nastavené prejavy, ktoré smerujú minimálne k zmierneniu chápania pohnútok pedofila, pričom duša a práva dieťaťa zostávajú mimo hru.
V článku sa paradoxne nedočítame o psychike dieťaťa, o otvorenosti a bezbrannosti detskej duši či manipulovateľnosti najrôznejšími premyslenými taktikami. Autor textu nevenuje pozornosť faktu, že dieťa nemá tušenie, keď sa jeho dušu a možno aj telo pokúša získať nebezpečný, psychicky narušený deviant.
Pustite líšku do kurína a očakávajte od nej, že sa nebude zvyšovať jej chuť na základe vrodeného inštinktu. Podobne situáciu prežíva pedofil, a je úplne jedno, či sa s vlastnou osobnosťou vyrovnáva utiahnutý pred svetom alebo v asertívnej komunite.
Nepolemizujme o deviantoch, ale chráňme naše deti
Neberme deťom nevinnosť, nedovoľme narušovať ich práva a najmä sa netvárme, že pedofília nie je diagnóza a vážny kriminálny delikt, ktorý bez kontroly môže byť príčinou celoživotných tráum a tragédií.
Slušná spoločnosť má chrániť dieťa, nie potenciálnych útočníkov na ich dušu.
