HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

GULAG: 10 tisíc strán o tábore Svirlag

russian-gulag
Ruský pracovný trestanecký tábor GULAG

Anastasia Kurilová, Kommersant

„Kommersant“ uverejnil archívne dokumenty z čias GULAGu, ktoré boli dlho považované za zničené

V Leningradskej oblasti bola objavená časť archívu Svirského nápravno-pracovného tábora, ktorý už dávno predtým považovali za stratený. Dokumenty sa nachádzali vo fondoch Vyborgského regionálneho archívu. Dokopy tvoria viac ako 10 tisíc strán – mená väzňov, ich listy, zdravotné záznamy, správy o útekoch, zoznamy zamestnancov a informácia o prácach, ktorú väzni vykonávali. Výskumníci teraz stoja pred otázkou hľadania finančných prostriedkov potrebných na digitálne spracovanie nálezu. Ruský nezávislý denník „Kommersant“ uverejnil niekoľko dokumentov z tohto archívu, ktoré odhaľujú detaily zo života v tábore.

Ťažkosti s hľadaním

Koncom mája informoval miestny regionalista a publicista, člen komory spoločenských organizácií Leningradskej oblasti, Peter Vasiljev, o náleze časti archívu nápravno-pracovného tábora Svirlag, ktorý sa nachádza 260 km od Petrohradu neďaleko mesta Lodejnoe Pole. Je to jeden z prvých táborov pod správou GULAGu. Dlhé roky sa domnievali, že dokumenty táboru boli natrvalo stratené, alebo zničené. Pán Vasiljev sa spolu s ďalšími výskumníkmi pripravoval na konferenciu venovanú kňazom, ktorých umiestňovali v tábore Svirlag. Ich výskumnú prácu podporil výbor Leningradskej oblasti pre miestnu samosprávu, medzietnické a medzináboženské vzťahy, ktorý oficiálnou cestou požiadal miestne archívy o poskytnutie informácií o tábore. Jedným z posledných na zozname bol Leningradský regionálny štátny archív vo Vyborgu, kde boli dokumenty nájdené. „Už dávno sa zaujímam o Svirlag, dokonca som aj získal nejaké dokumenty v archívoch, ale pochopil som, že požiadavka z pozície súkromnej osoby k ničomu nevedie. V archívoch mi jednoducho povedali, že o tábore Svirlag nič nemajú. Ale, keď postúpila požiadavka od regionálnej vlády, tak zamestnanci archívu odpovedali – áno, máme“, povedal Vasiljev pre „Kommersant“. Podľa jeho slov, archivári z Vyborgu na konferencii uviedli, že tieto dokumenty boli odtajnené už v roku 1961.

Ako bolo vysvetlené „Kommersantu“ Výborom pre miestnu samosprávu Leningradskej oblasti, vo  Vyborgskom archíve sú uložené dokumenty najväčšieho poddodielu Svirlagu – nápravno-pracovnej kolónie „Svirstroj“.  Spolu je to 70 zložiek, viac ako 10 tisíc strán. Drvivú väčšinu  dokumentov, súdiac podľa sprievodnej listiny oboznamovania sa s týmito dokumentami, výskumníci neskúmali.

Archívne dokumenty odhaľujú detaily zo života kolónie. Sú to zoznamy osôb odsúdených k trestu odňatia slobody a na prevýchovné práce, ich korešpondencia s príbuznými, záznamy o chorobách, informácie o zamestnancoch a ich výplatách, udania o útekoch a opatreniach na ich predchádzanie, dohody s kolchozom na stavby, správy o využívaní práce odsúdených. Najmä v súpise fondu ( .pdf ) existujú takéto dokumenty: „Inšpekčné protokoly nápravno-pracovnej kolónie“ (37 listov, od januára 1933 do decembra 1934), „Povinnosti väzňov v rámci kolektívnej zodpovednosti“ (169 listov, od októbra 1935 do februára 1936), „Kniha evidencie utečencov a zatknutých väzňov“ (78 listov, od februára 1935 do mája 1936).

Objav takéhoto archívu je unikátnym objavom a výnimočná vzácnosť“, vysvetľuje pre „Kommersant“ Alexander Makeev z Múzea histórie GULAGu, vedúci oddelenia pátrania po príbuzných, ktorí boli obeťami represií. Archív má podľa jeho názoru veľkú hodnotu: „Koniec koncov o tábore Svirlag bolo veľmi málo informácií. Podľa môjho názoru najcennejším je zoznam ľudí, ktorí sa tam nachádzali“. Pán Makeev vysvetlil, že vo vyšetrovacích prípadoch sa často neuvádzalo, do ktorého tábora odsúdeného posielajú, okrem toho, niektorých presúvali z jedného tábora do druhého.

Všedné dni Svirlagu

Podľa údajov Múzea histórie GULAGu bol Svirský výchovno-pracovný tábor zriadený 17. septembra 1931 na základe 9. a 10. drevárskeho oddelenia Soloveckého tábora. V roku 1932 bolo vo  Svirlagu 47,4 tisíc ľudí. V roku 1937 pred predpokladaným zatvorením tábora tam bolo 22,7 tisíc ľudí. Samotný tábor pozostával z desiatok táborových miest roztrúsených pozdĺž rieky Svir, ktorá spája Onežské a Ladožské jazerá. Väzni stínali stromy, odsekávali z nich konáre a splavovali kmene stromov po rieke. Hlavná správa Svirlagu sídlila v Lodejnom Pole. Nachádzal sa tam drevársky kombinát, v ktorom väzni tiež pracovali.

Kontrola činnosti tábora v roku 1935 ukázala, že jej prevádzka je nerentabilná: z dôvodu vyčerpania takmer polovica väzňov nemohla pracovať pri ťažbe dreva.

Informácie o tábore končia v roku 1937: pravdepodobne bol rozpustený a väzni, ktorí prežili boli premiestnení do iných táborov.

Najväčším oddelením Svirlagu bola kolónia „Svirstroj“. Jej väzni pracovali na výstavbe Nižne-Svirskej vodnej elektrárne. Nájdené zoznamy nachádzajúce sa v archíve pomôžu rehabilitovať ich mená a určiť dobu, na ktorú boli odsúdení. Hľadanie mien v databáze obetí politického teroru „Pamätníka“ priezvisk z objavených dokumentov „Svirstroja“, ktoré predložil Kommersantu pán Vasiljev, nič nepriniesol. S najväčšou pravdepodobnosťou väzni kolónie nefigurovali na verejných zoznamoch. To znamená, že databáza bude doplnená o nové mená. Ako je možné vidieť z archívnych dokumentov, vo „Svirstroji“ si odpykávali trest najmä roľník Semjon Alexejevič, chlapec, zamestnanec Sergej A. Lesnický, roľník Michail Fedorovič Sedov, zamestnanec Fedor A. Zinovčuk, robotník Alexejevič Filipovič Buzynja, roľník Anufrij A. Drobanjuk, robotník Vasilij Platonovič Petuchov. Väčšina z nich bola odsúdená na desať rokov väzenia v tábore.

Časť väzňov „Svirstroja“ tiež pracovala pri ťažbe dreva. Keď došlo k nešťastným nehodám, vedúci pracovných skupín informovali vedenie tábora o mimoriadnej udalosti. 14. júna 1936 vedúci pracovnej skupiny Chomjakov napísal správu o tom, ako sa zranil pracovník kolónie Fiodor Ivanovič Jakovlev: „Bol zvalený smrek, ktorého vrcholec bol v ohybnom stave. Svojou nedbanlivosťou začal Jakovlev odtínať vrcholec smreku, ktorý sa napol a zasiahol ho do čela, vrcholec mu presekol čelo až do krvi. Pracovníka Jakovleva okamžite poslali do ambulancie“. Ďalší akt z mája 1936 podrobne opisuje, ako sa podpílená  breza zrazu zlomila. Pracovníci s drevom skríkli, varovali svojich ľudí o páde, ale jeden z väzňov, Malinin, bežal nie hore kopcom, ale dole smerom, kde sa kotúľal kmeň stromu. V konečnom dôsledku ho zasiahol strom do hlavy. Bol poslaný k lekárom „vykazoval, len slabé známky života“.

Ak väzni porušovali pravidlá, tak ich čakala izolácia v karcere (väzenie, pozn. red.). Vedenie “Svirstroja” viedlo denník, v ktorom bolo zaznamenané, kedy, za čo a na koľko dní boli vinníci zavretí. Za sabotáž bolo možné dostať dva dni karceru a za krádež tri dni. Ale väčšina z nich, zaznamenaná v denníku odmietala pracovať. Napríklad 20. augusta 1935 sedem ľudí naraz odmietlo ísť do práce – Grigoriev, Kozlov, Vizikanen, dvaja Michajlovi, Gorbatovský a Nikolaev. Všetci boli uväznení na desať dní. V ten istý deň k nim bol poslaný väzeň Baranov za záškodníctvo v kuchyni, ale dostal len dva dni. Ďalší deň odmietlo pracovať ďalších 11 ľudí.

Z lekárskej správy vyplýva, že lekári väzňom „Svirstroja“ diagnostikovali, najmä syfilis, vyčerpanie, šerosleposť (hemeralopia).

Písanie čísel vo forme zlomku je s najväčšou pravdepodobnosťou vysvetlené rozdelením väzňov na väzňov odsúdených k trestu odňatia slobody a odoslaných na nápravno-výchovné práce (títo väzni dokonca dostávali mzdu, z ktorej časť im bola strhnutá ako príjem štátu). V tomto prípade sa ukazuje, že počet chorých medzi osobami odsúdených k trestu odňatia slobody podstatne prevyšoval počet tých, ktorí ochoreli a museli vykonávať nútené práce. Napríklad vo februári 1935 bolo pre chorobu od prác oslobodených 142 ľudí odsúdených k trestu odňatia slobody a 73 odsúdených na nútené práce.

Vo „Svirstroji“ dochádzalo k útekom. Aby sa im zabránilo, dozorcovia mali v každom baraku udavačov.

V baraku číslo 6. na väzňov dohliadal Alexander K. 13. marca 1933 oznámil, že šesť ľudí plánuje útek a vymenoval ich mená. Nadriadení si preštudovali hlásenie, ceruzkou vpísali poznámky oproti menám: „preveriť“, „očakávali“.

Z iného dokumentu s príkazmi môžete vidieť, koľko prémií mohol dostať väzenský personál za nájdenie a zadržanie utečencov. Uznesenie zo 7. februára 1934 znie: „Hlavnému dozorcovi, súdruhovi Gubinovi a zástupcovi dozorcu súdruhovi Birjukovi za svedomitý prístup k svojim služobným povinnostiam, ako aj za prejavenú iniciatívu, ktorá viedla k dolapeniu osôb odsúdených k trestu odňatia slobody, vydať peňažnú odmenu: súdruhovi Gubinovi 20 rubľov a Birjukovi 15 rubľov. Hlavnému dozorcovi súdruhovi Fedorovi za prejavené odhodlanie a iniciatívu, ako aj ostražitosť v službe zo 6. na 7. februára, prejavenú dolapením troch väzňov odsúdených k trestu odňatia slobody, ktorí utekali z väzenia, vydať peňažnú  odmenu vo výške 30 rubľov a vyjadriť vďačnosť“.

Archív na niekoľko doktorandských prác

Teraz pred výskumníkmi vyvstala otázka: ako získať archívne dokumenty a spracovať ich? „Objem dokumentov je obrovský. Výskumní pracovníci budú musieť dlho pracovať s archívom“, vysvetlil pán Vasiljev. Získať dokumenty ako súkromná osoba je prakticky nemožné, hovorí. Môžu vám ich poskytnúť, ale len k nahliadnutiu. Môžete buď prepisovať listiny dokumentov, čo vám zaberie veľa času, alebo požiadate o kopírovanie strán dokumentov.

Kópia jednej stránky, podľa cenníka uverejnenom na stránke archívu, stojí 40 rubľov. Takže, na 10 tisíc strán budete potrebovať 400 tisíc rubľov.

„Ale veď sú tam ešte zložky za roky 1929 – 1930, ktoré sa tiež týkajú tohto územia a viažu sa k histórii vzniku ťažby dreva, pod dohľadom NKVD“, – povedal miestny regionalista. Výskumníci sa zatiaľ spoliehajú na vládu Leningradskej oblasti. „V súčasnosti rokujeme s regionálnou vládou o možnosti vyčlenenia finančných prostriedkov na digitálne spracovanie dokumentov archívu Svirlag a následnej publikácie knihy o „Svirstroji“, povedal Vasiliev. Bude to veľmi prínosný vklad do našej histórie“.

Výbor Leningradskej oblasti pre miestnu samosprávu vysvetlil „Kommersantu“, že pomohli získať niekoľko archívnych kópií na výstavu. „Digitalizácia listinných dokumentov je však výsada archívu“, poznamenali vo výbore. Dodali, že v roku 2020 plánujú na základe objavených dokumentov vydať knihu, ktorá bude venovaná histórii Svirlagu.

V archívoch neexistuje žiadny špeciálny algoritmus pri práci s veľkými množstvami údajov o obetiach represií, uviedol Makeev pre „Kommersant“. Poznamenal, že napríklad na digitalizáciu údajov z nápravno-pracovných táborov Tagillag a Bakalstroj, kde boli umiestnení zajatí Nemci počas druhej svetovej vojny, bol využitý grant. „V ideálnom svete by mal existovať štátny program na vyhľadávanie archívnych údajov o táboroch GULAGu a ich digitalizácii. Zvyčajne sa však všetko robí na úkor entuziastov“, poznamenal pán Makeev. Podľa jeho slov ešte nie je jasné, odkiaľ začať s prácami v prípade Svirlagu, ale už teraz je zrejmé, že v tomto archíve „leží niekoľko doktorandských prác“.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info