HLAVNÝ DENNÍK
FSSK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Komentár Leonida Savina: Nová stratégia Pentagonu pre nový Indo-pacifický región

Z Perzského zálivu do Arktídy a z Juhočínskeho mora do Suezu.

Dňa 1. júna Pentagon oficiálne predstavil  novú vojenskú stratégiu pre indo-pacifický región. Pojem „indo-pacifický región“ je novinkou amerického geostrategického myslenia (definovaného v doktrinálnych dokumentoch  len pred rokom ). V preambule stratégie sa uvádza, že v súčasnosti Pentagon považuje toto smerovanie za prioritné. Hovorí sa predovšetkým o obmedzení Číny. To, ale nie je všetko.

V roku 2018 Spojené štáty vytvorili nové indo-pacifické velenie (USINDOPACOM). V auguste toho istého roku Mike Pompeo na summite ASEAN (Združenie krajín juhovýchodnej Ázie) prisľúbil vyčleniť 300 miliónov dolárov  na posilnenie bezpečnosti nového regiónu, načrtnutého Američanmi.

V septembri 2018 podpísali Spojené štáty s Indiou osobitnú dohodu v oblasti vojenskej spolupráce  – Dohodu o kompatibilite a bezpečnosti v oblasti komunikácie (COMCASA), ktorá zahŕňa výmenu údajov, zintenzívnenie spoločných cvičení a tiež dodávky určitých typov amerických zbraní do Indie. Administratíva USA je aj naďalej znepokojená možným nákupom ruských systémov S-400 zo strany Indie, ako aj iných zbraní.

V prvej kapitole novej stratégie sa predkladá história vzťahov USA s indo-pacifickým regiónom. Lenže ak aj školáci vedia, že Ameriku zo západu obmýva Tichý oceán, tak v tom prípade je úplne nepochopiteľné, aký má vzťah k Indickému oceánu. Tento hybrid pod názvom indo-pacifický región však vymysleli americký stratégovia.

Stratégia poukazuje na výzvy, ktorým čelia Spojené štáty. Čína ako „revizionistická sila“ je predstavená ako prvá výzva. Uvádzajú sa problémy súvisiace so spornými územiami, militarizáciou mnohých ostrovov, na ktoré si Čína robí nárok, použitie Čínskou ľudovou oslobodzovacou armádou informačných technológií, využívanie ekonomických nástrojov na ovplyvňovanie operácií. Ako opatrenie na zníženie rizík sa navrhuje zapojiť Čínu do spolupráce so Spojenými štátmi.

Druhou výzvou pre USA je Rusko, ktoré predstavili ako „revitalizovaného zlého herca“. Autori stratégie vyjadrujú poľutovanie nad tým, že aj napriek sankciám, ktoré zaviedol Západ a spomaleniu hospodárskeho rastu, Rusko naďalej pokračuje v modernizácii armády, vrátane jadrových síl a strategického letectva, ktoré navyšuje počty svojich diaľkových bombardérov. Dospeli k záveru, že Moskva chce obnoviť (?) svoju prítomnosť v indo-pacifickom regióne, aby podkopala líderstvo USA a medzinárodný právny poriadok. Napríklad, autorov stratégie znepokojujú najmä pravidelné lety ruského letectva do oblasti Japonského mora a pobrežia Aljašky. A prečo by, pýtam sa, nemali lietať, ak vzdialenosť medzi ostrovmi Ruska a USA (Diomedove ostrovy, pozn. red.) v Beringovom prielive je len 4 kilometre a Japonské more obmýva nielen Japonsko, ale aj ruské prímorské oblasti?

V závere bloku venovanému Rusku sa geografi z Pentagonu preorientúvajú z indo-pacifickej oblasti do… Arktídy. Ukazuje sa, že žiadosť Ruska o rozšírenie svojho územia na arktickom pevninskom šelfe a rozvoj Severnej morskej cesty môže ohroziť tradičné trasy cez Indický a Tichý oceán, čo predstavuje pre Spojené štáty hrozbu.

Druhá kapitola nového dokumentu Pentagonu je venovaná záujmom Spojených štátov a opatreniam na realizáciu samotnej stratégie. Dôležité však je doznanie v tom, že „globálna veľmoc“ nie je schopná vyrovnať sa s existujúcimi výzvami samostatne. Je potrebné „znásobiť sily“ a preto majú Spojené štáty v úmysle ponúknuť svojim partnerom rôzne typy spolupráce, len aby „držali pohromade a dosahovali víťazstvá“. Operačné koncepcie budú podrobené testovaniu a spoločné vojenské cvičenia budú prebiehať kontinuálne. Dôležitým bodom ako sa ukázalo je rozmiestnenie stálych amerických vojenských kontingentov na základniach spojencov.

Spojené štáty hodlajú investovať do moderných zbraňových systémov v Japonsku a Austrálii. Budú nasadené pokrokové „multifunkčné skupiny“.  Plánuje sa, že na strategické „odštrašenie“ poskytne zvyšený počet ponoriek triedy „Columbia“ s jadrovými zbraňami na palube. Hovorí sa o rozmiestnení asi 400 najnovších rakiet stredného dosahu „vzduch-vzduch“ a viac ako 400 rakiet s dlhším doletom „vzduch-zem“. Zvýšia sa investície do vývoja bezpilotných leteckých dopravných prostriedkov, protilodných rakiet s dlhým doletom, s presunom desiatich nových torpédoborcov do regiónu, ktoré sú zaradené do programu na roky 2020 – 2024. Zvýšia sa náklady na útočné kybernetické zbrane a rozvoj vesmírnych síl až do vytvorenia „vojensko-vesmírnej kultúry“.

Hoci USINDOPACOM má už teraz viac ako 2000 lietadiel, 200 lodí a ponoriek, ako aj 370 000 zamestnancov, americká armáda zamýšľa rozšíriť túto armádu o partnerov z iných krajín. Osobitný dôraz je kladený na Japonsko, ostrov Guam, Južnú Kóreu, Austráliu, Filipíny, Thajsko, Singapur, Taiwan, Nový Zéland, Indiu, Srí Lanku, Maledivy, Bangladéš, Vietnam, Indonéziu, Malajziu, Brunej, Kambodžu. Zoznam zahŕňa aj Mongolsko, Nepál a Laos, ktoré nemajú prístup k moru.

Podľa návrhu by sa osobitná pozornosť mala venovať ASEAN-u vrátane Regionálneho fóra ASEAN-u a formátu ASEAN +. Zámerom je využiť rozsiahlu sieť amerických agentúr zastúpených bývalými študentmi rôznych kurzov vedených americkými analytickými centrami. Konkrétne sa spomína Ázijsko-pacifické centrum pre bezpečnostné štúdie Daniela K. Inouye (Centrum Daniel K. Inouye Asia Pacific Center for Security Studies (DKI APCSS)), ktoré v juhovýchodnej Ázii od roku 1995 realizuje plány vytvorenia vzájomných sieťových štruktúr. Centrum vyškolilo v regióne viac ako 12 000 absolventov. Myšlienka pokrytia regiónu vzájomne prepojenými sieťami pod záštitou Spojených štátov je prítomná aj v podkapitole stratégie – Preparedness, Partnerships and Promoting a Networked Region.

Ako  píše  americký kongresman zo štátu Indiana, vyslúžilý dôstojník Jim Banks, Spojené štáty potrebujú stratégiu vojensko-námorných síl piatich oceánov „tým sa myslí viac ako 400 lodí vybavených najmodernejšou technikou, ktoré by maximalizovali útočné a obranné schopnosti“. Jim Banks upresňuje, že „zvýšenie počtu lodí flotily pomôže USA odolať rastúcim silám ruských, čínskych a iránskych oponentov. Rovnako pomôže zaistiť bezpečnosť slobodnej plavby po mori vo vodách, ktoré spochybňujú iní, ako napríklad Juhočínske more, Suezský prieplav, Arktický oceán a Perzský záliv“.

V tomto prípade, kde „región“ a zóna zodpovednosti indo-pacifického velenia USA pokrýva zemepisnú oblasť od Perzského zálivu do Arktídy a od Juhočínskeho mora do Suezu, sa už nedá hovoriť o regionálnej stratégii. Je to stratégia pre USA na dosiahnutie globálnej vojenskej nadvlády.

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info