Priština bynajradšej chcela všetko
Razia kosovskej špeciálnej jednotky ROSU sa začala 28. mája v srbských enklávach na severnom území obcí Zvečan, Zubin Potok, Severná Mitrovica, Južná Mitrovica, Srbica a Glogovac, Leposavič. Zatknutých bolo 28 ľudí, z toho devätnásť srbských policajtov slúžiacich v kosovskej polícii a deväť miestnych obyvateľov. Do akcie bolo nasedených dvesto policajtov ROSU a sedem desiatok obrnených vozidiel.
Policajti ROSU používali počas zásahu ohlušujúce granáty a strieľali z vojenských zbraní na mladých ľudí, ktorí do nich hádzali kamene na jednej z ulíc Kosovskej Mitrovice. Policajti rozbíjali autá zaparkované na krajnici, zničených tak bolo viac ako dvadsať súkromných automobilov, medzi nimi aj automobil korešpondenta srbskej verejnoprávnej televízie Prvý kanál Zorana Maksimoviča. Počas zatýkania a pri prehliadkach troch súkromných domov Albánci porozbíjali všetky okná a vážne poškodili majetok, asi sto miestnych obyvateľov zbili a vyhnali do budovy miestnej technickej školy. Zároveň „ochrancovia poriadku“ zdevastovali miestnu reštauráciu „Radič Polje“, kde sa ľudia snažili ukryť.
V obci Zupče policajti ROSU s pomocou obrnených vozidiel zlikvidovali improvizovanú barikádu vyskladanú z nákladných vozidiel a traktorov. Rovnaký osud postihol aj barikády v obci Varage.
V Zubinom Potoku došlo medzi vojakmi ROSU a dvomi srbskými policajtmi k prestrelke. Srbi boli zranení, ale Albánci tri hodiny bránili zdravotníkom, ktorí prišli na miesto incidentu, aby previezli zranených na kliniku v Kosovskej Mitrovici. Podľa najnovších údajov sa ich zdravotný stav hodnotí ako stabilizovaný, no naďalej vážny; pokiaľ sa nepotvrdí informácia o tom, že jeden zo zadržaných srbských policajtov zomrel na infarkt vo väzení. Na druhej strane, Priština uviedla, že ľahké zranenia utrpeli štyria vojaci z kosovských špeciálnych jednotiek.
Obraz o tom, ako prebiehalo zatýkanie, si môžme urobiť na základe toho, akým spôsobom zadržali ruského spolupracovníka misie OSN - UNMIK Michaila Krasnoščekova. Podľa oficiálnej verzie Prištiny sa ruský diplomat snažil zasahovať do činnosti kosovských špeciálnych síl, pričom utrpel zranenia, následne bol prevezený do nemocnice a na druhý deň bol prepustený. „Je zrejmé, že takéto provokačné správanie Kosovarov je priamym dôsledkom dlhoročnej zhovievavosti zo strany EÚ a USA“, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharová. „Kosovskí lídri si zvykli, že sa im všetky provokácie prepečú“. Ruský veľvyslanec v Srbsku Alexander Čepurin sa vyjadril oveľa tvrdšie a nazval „útok takzvanej kosovsko-albánskej polície“ na Michaila Krasnoščekova za“ provokácia najhrubšieho zrna".
Zástupcovia misie NATO v Kosove (KFOR), pôsobiaci na základe mandátu OSN, nevidia v prštinských akciách nič odsúdeniahodné. „Kosovská polícia vykonáva svoju činnosť v súlade s rozhodnutím prokuratúry v celom Kosove, nielen na severe, nie je namierená proti Srbom, ale proti tým, ktorí sú obvinení z korupcie a zločinu“, vyhlásil zástupca KFOR Vincenzo Grasso.
„Srbov a Bosniakov (moslimskí Slovania) zbili, zviazali a odviezli ako dobytok, zatiaľ čo Albáncov v tom istom čase, počas takzvanej kampane proti korupcii jednoducho požiadali, aby sa dostavili na políciu“ kontroval v tejto súvislosti riaditeľ srbského vládneho úradu pre záležitosti Kosova a Metochije Marko Djuric.
Toto ani zďaleka nie je prvý prípad, keď Priština porušuje Bruselské dohody, podľa ktorých jej ozbrojené jednotky vyzbrojené zbraňami s dlhými hlavňami nemôžu vstúpiť do srbských enkláv na severe provincie. V minulom roku došlo k pokusu o rozmiestnenie vojakov ROSU na pozície v blízkosti čiastočne kontrolovanej Srbskom vodnej nádrže Gazivod. V rámci nájazdu na sever boli zatknutí podozriví v prípade vraždy srbského verejného pracovníka Olivera Ivanića (samozrejme, Srbi), na čo Priština v reakcii uviedla, že objednávateľov vraždy je potrebné hľadať v Belehrade.
K vtrhnutiu kosovských špeciálnych síl došlo 28. mája, deň po prejave srbského prezidenta Alexandra Vučiča v parlamente, keď vyhlásil, že „srbská vláda nemá moc nad Kosovom a Metochijou“. Toto vystúpenie Vučiča bolo iniciované opozíciou, ktorá už niekoľko mesiacov vedie pouličné protivládne akcie v celej krajine a obviňuje Vučiča z toho, že chce „zlúčiť Kosovo“. Opozícia neprišla na zasadnutie v otázke Kosova a vyhlásila, že sa nemieni zúčastniť na „pravidelnej Vučičovej fraške“, ale jeden z jej lídrov, Dragan Dilas, povedal, že opozícia vypracovala „Deklaráciu o zmierení medzi srbským a albánskym národom“. Hovorí sa v nej o spolupráci srbských a albánskych orgánov, silových štruktúr, o vzájomnom uznávaní dokumentov (t.j. o konečnom uznaní zo strany Belehradu odlúčenia časti územia od Srbska - autonómneho kraja Kosova a Metochije). Opäť vyvstáva otázka: kto je tu teda zradca?
Vučič tiež v tejto situácii nezaujal jasnú pozíciu, uviedol, že kosovský problém by mohol mať dve riešenia: zmrazenie tohto problému na dobu neurčitú, alebo rokovania, pričom, ako on sám uviedol je zástancom rokovaní. Slová srbského prezidenta vyhodnotili, ako snahu ponúknuť Prištine rokovania - vymeniťseverné, Srbmi obývané oblasti Kosova za Preševské údolie v južnom Srbsku, t. j. za územie, ktoré je obývané prevažne Albáncami.
Vedel vôbec A. Vučič, že deň pred jeho vystúpením v parlamente, vodca kosovských Albáncov, Hashim Thaci, napísal na sociálnych sieťach: „Preševské údolie by malo patriť Kosovu, tak, ako by sa samotné Kosovo malo stať prirodzenou súčasťou Albánska [zdôrazňuje autor článku - A.T. ] pod spoločnou záštitou Európskej únie, alebo len albánskeho štátu, ak nám Európska únia bude naďalej zatvárať dvere“?.
Určite to vedel. Ako vedel aj to, že v týchto dňoch Bosnianske národné zhromaždenie Sandžak (Rašská oblasť Srbska, obývaná prevažne Bosniakmi), na čele so Sulejmanom Uglianinom, s prosbou apelovalo na svetové spoločenstvo, aby sa na ich území realizoval scenár Kosova.
28. mája sa v severnom Kosove uskutočnila provokačná demonštrácia albánskej sily. Vučič sa vo svojom stanovisku vyjadril, že Srbsko je pripravené chrániť svojich spoluobčanov. Médiá priniesli informáciu, že srbská armáda je v stave plnej bojovej pohotovosti. Podľa našich zdrojov však srbské armádne jednotky sú s výnimkou jedného práporu na miestach ich stálej dislokácie a niektoré z nich vykonávajú spoločné cvičenia s americkou armádou.
Minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov 29. mája v Ľubľane v závere stretnutia so svojím slovinským kolegom Mirom Cerarom vyhlásil: „Teraz vidíme, ako sa pokúšajú Srbsko prinútiť, aby akceptovalo rozhodnutie, ktoré smeruje k formalizácii nezávislosti Kosova, čo bude pre NATO znamenať rozšírenie o nové územia na západnom Balkáne“.