Jednoznačné víťazstvo. V prezidentských voľbách v Litve bodoval uznávaný ekonóm
27 | 05 | 2019 I Roman Suchý

Novým prezidentom Litvy bude 55 ročný uznávaný ekonóm Gitanas Nauséda. V nedeľňajšom druhom kole volieb získal vyše 65 percent hlasov a po vyrovnanom prvom kole definitívne porazil bývalú ministerku financií Ingrid Šimonytéovú. Litovská volebná komisia ešte neoznámila konečný výsledok, no Šimonytéová už svojmu súperovi zablahoželala k víťazstvu.


Nauséda je hlavným ekonómom banky SEB Banks v Litve. V politike má minimálne skúsenosti a nie je členom žiadnej strany. V kampani zdôrazňoval svoju nezávislosť a naznačoval, že dokáže spolupracovať s vládou akýchkoľvek strán.

"Bol som nezávislým kandidátom a mojím cieľom v tejto volebnej kampani bolo zjednotiť občanov Litvy, bez ohľadu na to, kde žijú, a z akých sú regiónov," vyjadril sa po tom čo ohlásil víťazstvo. Druhé kolo volieb nakoniec žiadne prekvapenia neprinieslo, hoci v prvom kole Šimonytéová pred Nausédou zvíťazila o 0,37 percenta hlasov.

POZOR: Nové autá upozornia vodičov na nezapnuté pásy už aj vzadu!
Európska únia odsúhlasila novelu predpisu, ktorý od tohtoročného septembra vyžaduje v každom novom aute upozornenie na nepripútané osoby pre všetky sedadlá. Vpredu bude systém novo detekovať obsadenosť už pri naštartovaní, vzadu bude posádku... Čítať ďalej
27 | 05 | 2019 | Roman Suchý


Uznávaný ekonóm vystrieda v prezidentskom úrade populárnu Daliu Grybauskaiteovú, ktorej končí funkčné obdobie. Tá už nemohla znova kandidovať. Prezidentka zablahoželala svojmu nástupcovi na Facebooku a dúfa, že Nauséda dokáže naplniť očakávania Litovcov.

Grybauskaitéová patrila medzi lídrov Európskej únie či k najväčším kritikom Ruska. Východného suseda dokonca označila za "teroristický štát". Nauséda aj Šimonytéová podľa AP prisľúbili v rovnakom duchu, že nepôjdu do Moskvy a nestretnú sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, kým Rusko nevráti Ukrajine Krym. Anexia vyvolala obavy, že by mohli podobné procesy mohli nastať aj v ďalších bývalých sovietskych republikách.

Šéf štátu v najjužnejšej z pobaltských krajín má čiastočne aj výkonné právomoci, podobne ako na Slovensku. Menuje kľúčových predstaviteľov štátu akými sú sudcovia, generálny prokurátor či guvernér centrálnej banky. Má tiež právo vetovať zákony a spolu s vládou určuje zahraničnú a bezpečnostnú politiku krajiny.