Zdroj FC Na telo
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Komentár Jany Teleki: Eurovoľby skončili! Adrenalín vyprchá až o pár dní alebo čo (ne)bolo v Na telo

Nedeľné „Na telo“ s Michalom Kovačičom, ktorého nosnou témou mali byť voľby do Európskeho parlamentu a zhodnotenie predbežných výsledkov, ako to už na Slovensku býva dobrým zvykom,  sa opäť raz zvrhlo na problém s Kotlebovcami.

V konečnom dôsledku oveľa jednoduchšie je vypúšťať prázdne frázy o fašizme a extrémizme ako hodnotiť výsledky štandardných strán vo voľbách. O konkrétnych programoch, samozrejme nebola ani zmienka. V skutočnosti ani nemohla byť, pretože drvivá väčšina kandidátov si voľby do EP splietla s voľbami parlamentnými a voličom predstavovala viac menej program, ktorý chce presadzovať v parlamentných voľbách a nový politický subjekt PS – Spolu postavil kampaň na boji proti fašizmu  a extrémizmu.

Od Michala Šimečku sme sa dozvedeli, že jeho silný tím sa sústredil najmä na riziko, že sa strana ĽSNS dostane do parlamentu.

„ My sme mobilizovali všetkých voličov, pretože sme vnímali to riziko, že strana ĽSNS môže uspieť v eurovoľbách, ale ona mohla uspieť ešte výraznejšie, než aj toto už je nebezpečné, nemali by sme sa s tým uspokojiť, považovali sme to za svoju povinnosť a je to v súlade s našim programom a hodnotami strany  alebo extrémistov, ktorých považujeme za ohrozenie európskeho projektu a budúcnosť Slovenska v ňom, voči nim sa musíme vymedziť. Viedli sme intenzívnu kampaň v uliciach, rozprávali sme sa s tisíckami voličov, mali sme v uliciach stovky dobrovoľníkov, mobilizovali sme ľudí, aby prišli k voľbám a veríme, že toto ľudia ocenili.  Mali sme silný tím kandidátov, všetci štrnásti sú osobnosti.“

Na antikampaň sa sústredili skutočne až tak intenzívne, že pozabudli na tradičné masírovanie demokratických princípov. Nebolo to po prvý krát. V predchádzajúcich voľbách, či už komunálnych alebo prezidentských nám predviedli ako účel svätí prostriedky, respektíve ako sa odchovanci tretieho sektoru a oligarchia, v predstave prevzatia moci vedia spojiť a doplniť. V konečnom dôsledku ani v tomto prípade nejde o fazuľky, pretože ak sa v EP po voľbách nezmenia pomery síl, z povinného prerozdelenia utečencov, budú profitovať najmä dobrovoľníci tretieho sektora. Suma 1,8 miliardy eur, vyčlenená EK na integráciu migrantov je dostatočnou motiváciou pre odchovancov z mimovládnych organizácií.

„Samozrejme, naša kampaň bola primárne pozitívna, bola o tom. Predstavujeme si Slovensko v Európe, ale toto sme považovali za natoľko veľké riziko, že sme na to upozorňovali.“

Primárne občan „pozitívnu kampaň“ vnímal najmä cez protesty voči ĽSNS, či Sme rodina, vyhrážkach podnikateľom, ktorí mali poskytnúť priestory strane za účelom organizovania mítingov. Niektorým sa vyhrážali iba tým, že pokiaľ poskytnú ĽSNS priestory na mítingy, mesto im zruší zmluvy prenájmov parkovacích plôch pred zariadeniami, ktoré prevádzkujú. Medzi závažnejšie vyhrážky patrili obmedzenia prístupu detí na štúdium. Michal Šimečka hrdo vyhlásil, že PS – Spolu nikdy s ĽSNS spolupracovať nebude.

Michal Šimečka o spolupráci poslancov v slovenskom parlamente nevie zhola nič, pretože ak by vedel musel by akceptovať fakt, že ĽSNS konzultuje podporu zákonov, ktoré považuje za dobré pre občanov so stranami, ktoré ich predkladali.

Monika Beňová, ktorá nepochybne vie, že určitá spolupráca medzi poslancami ĽSNS predsa funguje, nezaostala v perlení. Rezolútne vyhlásila, že europoslancov nominovaných ĽSNS nebude pozívať na tradičný pracovný obed, na ktorom sa stretajú slovenskí poslanci raz za mesiac a konštatovala, že hlasy pre ĽSNS sú dva stratené hlasy. Podľa jej názoru ich mohli získať strany, ktoré by mohli priniesť konkrétnu tému a poslanci ĽSNS budú určite izolovaní nielen na európskej scéne, ale aj v skupine slovenských poslancov. Zdôraznila, že poslanci ĽSNS nebudú súčasťou niektorej frakcie Európskeho parlamentu, pretože aj extrémne frakcie, ktoré budú vznikať si skôr na Slovensku hľadali iných partnerov a nikto na Slovensku ich neoslovil, že by ich chcel mať vo svojej frakcii.

Tvrdenia, že Kotlebovci nedokážu otvoriť európske témy je viac ako zavádzajúce vzhľadom programom prezentovaným ich poslancami. Nemenej zavádzajúce boli jej tvrdenia v súvislosti s pokusom o odchod z Európskej únie, či spolupráci v rámci potenciálu byť v akejkoľvek frakcii. Strana ĽSNS nekomunikovala so stranami národných štátov o spolupráci po prípadnom zvolení jej nominantov z jediného dôvodu, tým bol návrh na jej rozpustenie. Tým že, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o jej nerozpustení, otvorili sa možnosti spolupráce.

Nepochybne zaujímavý názor prezentovala poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholson, podľa ktorej v prvom rade zlyhala hrádza proti extrémizmu, za čo je zodpovedná strana Smer. ĽSNS, má jednoduché floskuly, zrozumiteľné pre široké masy, antisystémové a sú zrozumiteľné všetkým. Prichádzajú s tým, že toto všetko treba zrušiť a oni sú tie lietadlá, ktoré nám to nanovo postavia.

„Ľudia nečítajú programy strán, ale uspokojujú sa s takými siláckymi rečami, ktoré sú pre nich vábivé a lákavé a myslím si že preto na treťom mieste skončila ĽSNS. “

Tu sa však trochu mýli, pretože ak by ľudia, nečítali programy nepochybne poradie strán by bolo diametrálne odlišné. Mnoho voličov slušnú časť programu SaS odignorovalo najmä pre vyjadrenia Eugena Jurzicu v súvislosti so zastropovaním dôchodkov, pretože väčšina voličov a nielen strany ĽSNS, má nepochybne jasno v tom, či bude schopná pracovať do 69 rokov alebo nie.

Na vyjadrenie poslankyne Ďuriš Nicholson, v súvislosti so stranou Smer bezprostredne zareagovala Monika Beňová, podľa ktorej :

„Je komické, že aj dnes tvrdíme, že je to kvôli Smeru, pretože nárast extrémizmu zaznamenávame naprieč EÚ a naprieč EÚ musíme hľadať riešenia ako sa s tým vysporiadať.  Do národnej rady sa dostali takmer všetky strany na vlne migrácie … SaS, ĽSNS, Sme –  rodina, vstupom do parlamentu sa im vytvoril priestor hovoriť k čomukoľvek.“

Monika Beňová s odstupom času pravdepodobne zabudla na to, ako sa strana Smer dostala do parlamentu.

Na vlne boja proti fašizmu sa nechal zviesť aj Alojz Hlina, ktorý za neúspechom vidí rozkol v strane:

„Neteší ma, že takto to dopadlo, o to viac ma mrzí,  že my sme ĽSNS mohli poraziť v týchto voľbách, keby nenastalo, ten večný problém, čo nastáva, že u nás sa spájame delením, dokonca niekto hovorí, že je to tak správne, vizuálne by sme potrebovali, aby kresťanskí demokrati porazili fašizmus, dokonca my sme to určitým spôsobom dlžní tejto spoločnosti, budeme ich chcieť porážať.

Nové strany nazval Hlina projektami, ktoré vznikli na základe ambície. Projektami, ktoré nevznikli z ambície, že chceli niečo urobiť, ale ambície, že chceli niekde byť.  V strane budú  vyhodnocovať a pýtať sa, kto preberie zodpovednosť.“

Čo dodať na záver:

V relácii Na telo Monika Beňová predviedla kultivovaný prejav zabehnutej poslankyne EP.  Lucia Ďuriš Nicholson vniesla štipku úprimnosti a objektivity v súvislosti s hodnotením eurovolieb:

„Na politickej scéne pribudli nové subjekty a súťažíme o toho istého voliča. Ani jeden z nových subjektov nepostavil program tak, aby sme sa dotkli balíka štyridsať percent nerozhodnutých voličov, preto si myslím, že úbytok hlasov je pochopiteľný, ale na druhej strane, treba aby sme prešli sebareflexiou, analyzovali  výsledky a vyvodili dôsledky.“

PS: Hosťom relácie „Na telo“ s Michalom Kovačičom, naladeným „kampaňovať“,  bude možno dobré položiť otázky po vyprchaní adrenalínu a návratu do reality.

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info