V Holandských eurovoľbách uspeli socialisti aj pravicoví populisti, tvrdia odhady
24 | 05 | 2019 I Roman Suchý

Nová pravicová populistická a euroskeptická strana Fórum pre demokraciu uspela vo štvrtkových voľbách do Európskeho parlamentu v Holandsku so ziskom 11,2 percenta hlasov a troch mandátov. Vyplýva to podľa agentúr Reuters a AP z odhadov výsledkov hlasovania.


Víťazom sa ale podľa týchto údajov získaných v prieskumoch pred volebnými miestnosťami prekvapivo nestala liberálna Ľudová strana pre slobodu a demokraciu premiéra Marka Rutteho. Skončila až druhá za víťaznou Stranou práce, ktorá si podľa holandskej televízie NOS pripísala 18,4 percenta hlasov.

Rutteho liberáli nepotvrdili pozíciu favorita holandských eurovolieb, keď získali len 14,6 percenta hlasov. Najväčší počet z 26 kresiel, ktoré obsadzuje Holandsko, zrejme získajú socialisti. Podľa Reuters budú mať päť europoslancov.

To je povzbudivé pre podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa, ktorý je líder holandských socialistov a zároveň kandidátom európskej socialistickej frakcie na budúceho predsedu Európskej komisie.

Strana práce si oproti predchádzajúcim európskym voľbám polepšila približne o deväť percent hlasov a Ľudová strana pre slobodu a demokraciu, ktorá je v Európskom parlamente súčasťou liberálnej frakcie ALDE, o tri percentá.

Úspešná je premiéra strany Fórum pre demokraciu v eurovoľbách, aj keď im prieskumy predpovedali až 15 percentný zisk. Strana, ktorú v roku 2016 založil novinár Thierry Baudet, sa stavia proti prisťahovalectvu, je proti euru a domnieva sa, že Holandsko by malo opustiť Európsku úniu.

Rafael Rafaj: EÚ ohrozujú ideológie, nie nacionalizmus
23 | 05 | 2019 | Rafael Rafaj -Inštitút národnej politiky


Dohromady by mali získať holandskí pravicoví populisti v Európskom parlamente až štyri kreslá. Strana pre slobodu Geerta Wildersa si pohoršila o deväť percent a dostala 4,1 percenta hlasov, čo jej vynieslo len jeden mandát v Európskom parlamente.

Vládnu Kresťanskodemokratickú výzvu, ktorá je súčasťou Európskej ľudovej strany, volilo 13 percent holandských voličov. Ďalšia koaličná strana, Kresťanská únia, si pripísala osem percent a takisto vládny liberálny Demokrati majú šesť percent, čo znamená prepad o deväť percent oproti roku 2014. Z holandských opozičných strán významnejší úspech zaznamenala tiež Zelená ľavica s desaťpercentným ziskom.

Volebný úspech populistov v Holandsku sa očakával, potvrdzuje to takmer celoeurópsky trend posilňovania týchto formácií. Voliči v Holandsku a v Británii boli vo štvrtok prvými, ktorí začali hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Nové zloženie jedinej priamo volenej inštitúcie Európskej únie bude ale jasné až v nedeľu večer po 23:00, kedy sa skončí hlasovanie v poslednej z 28 členských krajín spoločenstva. Voľby zrejme ukončia dlhoročnú neformálne veľkú koalíciu európskych ľudovcov a sociálnych demokratov, ktorá mala po desaťročia kľúčový vplyv na vývoj a integráciu únie. Očakáva sa totiž posilnenie populistických a extrémistických strán v mnohých krajinách.