fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

EPvoľby: V súčasnosti ide najmä o posilnenie jednoty EÚ, tvrdí nemecký analytik

tasr

Stredná Európa a Nemecko nezastávajú v diskusii o budúcnosti Európskej únie výrazne odlišné postoje. Prevláda medzi nimi zhoda, že v súčasnosti ide najmä o posilnenie súdržnosti a jednoty EÚ, a nie o dosahovanie veľkých pokrokov v európskej integrácii. V rozhovore pre TASR to pred nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu (EP) uviedol nemecký politológ Kai-Olaf Lang z berlínskej Nadácie pre vedu a politiku (Stiftung Wissenschaft und Politik).

„Nemecko a krajiny strednej Európy sú politicky, hospodársky a spoločensky úzko prepojené,“ tvrdí Lang. Rovnaké stanovisko majú podľa neho napríklad vo veci posilňovania konkurencieschopnosti Európskej únie a v tom, že kladú dôraz na dôslednú rozpočtovú politiku.

Slovensko – ktoré ako jediné spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) zaviedlo menu euro – spája s Nemeckom skôr zdržanlivý prístup k vytváraniu nových nástrojov solidarity a rozpočtu eurozóny.

Čo sa týka zahraničnej a bezpečnostnej politiky, krajiny V4 a rovnako i Nemecko podporujú zlepšovanie schopnosti EÚ konať a sú za postupné rozširovanie tzv. spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Rozdiely medzi krajinami V4 a Nemeckom existujú podľa Langa aj naďalej v oblasti migračnej politiky: „Nemecko sa v EÚ usiluje o zavedenie povinných kvót na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl, zatiaľ čo stredoeurópske štáty tieto opatrenia striktne odmietajú.“ Odlišnosti v európskej politike vidí Lang napríklad i v otázke rozširovania EÚ v súvislosti so západným Balkánom. „Nemecko patrí k štátom, ktoré pri prijímaní nových členských krajín do Európskej únie skôr brzdia; stredoeurópske štáty požadujú väčšiu otvorenosť,“ vysvetľuje.

Voľby do EP sú podľa neho voľbami „druhej kategórie“. Väčšina občanov Nemecka ich považuje za menej dôležité než napríklad voľby do Spolkového snemu. Práve z tohto dôvodu bola účasť v minulosti pomerne nízka.

„Vo verejnej diskusii a v médiách sú voľby do EP štylizované ako ‚osudové voľby‘, pretože v mnohých krajinách majú euroskeptické strany veľkú šancu získať vysoké percento hlasov,“ hovorí Lang. „Vysoký počet nemeckých voličov však situáciu nevidí až natoľko dramaticky,“ dodáva.

V týchto voľbách by však účasť mohla byť o čosi vyššia než naposledy, v roku 2014 (38 percent). „Nesúvisí to ani tak s tým, že líder európskych ľudovcov Martin Weber je jedným z tzv. Spitzenkandidatov, ako s tým, že vo viacerých spolkových krajinách sa 26. mája súčasne s voľbami do EP konajú aj komunálne voľby,“ objasňuje Lang.

Podľa najnovšieho prieskumu Politbarometer televízie ZDF zo 17. mája vyjadrilo veľmi vysoký alebo vysoký záujem o voľby do EP až 56 percent opýtaných, čo predstavuje doposiaľ najvyššie číslo.

Za najpodstatnejšie témy pre spoločnosť sú v kontexte volieb do EP podľa Langa migrácia (vrátane ochrany hraníc a migračnej politiky), sociálny rozmer EÚ a s ním spojená otázka, či je Európa vstupnou bránou pre globalizáciu, alebo naopak, či EÚ dokáže svojim občanom pred ňou poskytnúť ochranu.

Ďalšiu zásadnú oblasť podľa slov politológa z Nemecka predstavuje solidarita v EÚ a to, aké sú jej hranice vo vzťahu k eurozóne či k azylovej politike. K tomu sa pridružujú niektoré závažné individuálne témy ako napríklad reforma autorského práva, sumarizuje.

Mimoriadne relevantné sú však aj okruhy záujmu, ktoré v širšom volebnom súboji nestoja celkom v popredí: Európa vo svete, európska bezpečnostná politika, vzťahy EÚ s veľkými mocnosťami, akými sú Čína, Rusko a USA, zaistenie konkurencieschopnosti EÚ na celom svete či podpora inovácií a digitalizácie, uzatvára Lang.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info