Spojené štáty chcú ďalšiu vojnu. Na muške je teraz Irán
21 | 05 | 2019 I Roman Suchý

Ozbrojený konflikt s Iránom poškodí záujmy Spojených štátov, napísal John Dale Grover, asistent šéfredaktora The National Interest.


Ak sa Amerika rozhodne začať vojnu s islamskou republikou, nebude čeliť len finančným a ľudským stratám, ale zároveň aj nebude schopná ďalej "zadržiavať Čínu, Severnú Kóreu a Rusko", uviedol novinár v článku pod titulkom "Amerika nesmie zabŕdnuť do Tretej vojny v Perzskom zálive".

Minister zahraničia Mike Pompeo tvrdí, že Washington nemá záujem o vojnu s Iránom. Ale akcie amerických úradov naznačujú opak: nariadili evakuáciu personálu svojich misií zo susedného Iraku.

Podľa tlačových správ Pentagon dostal navyše rozkaz k nasadeniu 120 tisíc vojakov na Blízkom východe "v prípade krízy".

Podľa jeho mienky militantný americkí predstavitelia a analytici už dlho "rozdúchavajú iránsku hrozbu." Regionálne aktivity a útoky na štyri ropné tankery v Hormuzskom prielive sú už dnes známe ako zámienky pre vojenské prípravy.

Tretí konflikt v Perzskom zálive bude však zbytočný a škodlivý pre americkej záujmy. Aj napriek tomu, že Irán "zostáva nepriateľom", nepredstavuje pre Spojené štáty bezprostredné nebezpečenstvo. V prípade "vojny" hrozí, že krajina stratí životy ľudí, peniaze a schopnosť "zadržať Čínu, Severnú Kóreu a Rusko, ktoré sú oveľa dôležitejšie", uviedol Grover.

Pravdepodobnejšie je to že Spojené štáty odstúpia od "nedokonalej, ale stále fungujúcej" jadrovej dohody s Teheránom. Po vykonaní zmien by táto dohoda mohla byť úspešná, momentálne je jej osud veľkou otázkou, poznamenal novinár.

Irán nikdy nemal a stále nemá jadrové zbrane. V rámci medzinárodnej dohody poslal do Ruska asi 98% svojich zásob obohateného uránu. Okrem toho sa Islamská republika zbavila 66% odstrediviek pre obohatenie uránu, pripomenul autor článku.

Aj potom, čo Washington odstúpil z dohody a znovu zaviedol sankcie, Irán túto dohodu naďalej dodržiaval. Nedostatočná komunikácia a mechanizmus detencie, spolu s neustálymi hrozbami a nátlakmi by však mohli Teherán prinútiť znovu začať jadrový program na zastrašovanie.

Podľa autora iránski vodcovia sú si dobre vedomí toho, že sa im nepodarí Spojené štáty poraziť.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Američania intuitívne chápu, že odstúpenie Washingtonu z dohody s Iránom a znovuzavedenie sankcií povedie ku katastrofe. No na pozadí akcií a vyhlásení amerických úradov sa zdá, že Teherán je "tak nebezpečný, že môže útočiť aj nehľadiac na odplatu".

Grover upozornil na to, že neďaleko oblasti Iránu boli vyslané skupiny lietadlových lodí.

Sakncie zrazili iránsku ekonomiku takmer na kolená. "Osamelý a oslabený" Teherán neurobí nič, čo by mohlo viesť k vojne, ak sa nerozhodne, že bude schopný prežiť týmto spôsobom, verí novinár.

Poznamenal, že ani európski spojenci Washingtonu nesúhlasia s tvrdením, že Irán je stále väčšou hrozbou. Američania však musia uveriť, že Irán je tak nebezpečný, že je nutné s ním vstúpiť do ozbrojeného konfliktu, doplnil kyslo Grover.

"Vojna nemá zmysel. Bude to v rozpore so záujmami Spojených štátov a priania amerických občanov. Amerika by nemala odísť z dohody a zvyšovať vojenský a ekonomický tlak na Teherán," povedal.

Podľa neho za prebiehajúcej americkej vojny na Blízkom východe musia platiť obrovskú cenu a Irán nebude výnimkou. Podľa expertných odhadov bude medzinárodná "vojna proti terorizmu" stáť amerických daňových poplatníkov 5,6 bilióna dolárov. Nehovoriac o tom, že táto kampaň si už vyžiadala takmer pol milióna životov, vrátane civilistov.

Prieskumy verejnej mienky zatiaľ ukazujú, že aj keď Američania nemajú radi Irán, nepovažujú to za hrozbu porovnateľnú so Severnou Kóreou, Čínou alebo Ruskom. Podľa výskumu spoločnosti Gallup, ktorá ich robí na pravidelnej báze už od roku 2015, umiestnili Američania do zoznamu hrozieb Islamskú republiku pod tieto tri jadrové mocnosti.

"Avšak Washington pokračuje v nátlaku, ktorý je v rozpore so želaním amerického ľudu a záujmom Spojených štátov. Iránska dohoda mala pokračovať a obe strany sa musia vrátiť k rokovaniam. Aktívne účasťou vo vojnách v Iraku, Afganistane, Jemene, Somálsku a Sýrii rozptyľuje Ameriku a jej sily a schopnosti. Spojené štáty by sa mali zamerať na predchádzanie konfliktom a hrozbám, a nie na hľadanie ďalšej pozemnej vojny na Blízkom východe, "uzavrel John Dale Grover.