Vo svete diplomacie sa nachádza hrubosť. Tou môže byť neúčasť na dôležitých medzinárodných stretnutiach, kde chýba minister zahraničia alebo keď sa dlho otáľa s cestou na zdvorilostnú návštevu partnerov.

A to je tiež drzosť. Americký minister zahraničia Mike Pompeo zrušil cestu do Berlína niekoľko hodín pred schôdzkou s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a s nemeckým ministrom len niekoľko hodín pred schôdzkou. To je ťažké ospravedlniť.

Nie je jasné, ktoré záležitosti sú "naliehavejšie" ako krátka zdvorilostná návšteva v Berlíne. Zdá sa, že zmenené cestovné plány sú dôsledkom zintenzívnenia sporov medzi USA a Iránom. Avšak viac ako dva roky po slávnostnom uvedení Donalda Trumpa do úradu je mnoho z nemecko-amerického priateľstva v troskách.

Trumpova americká zahraničná politika je v súlade s maximálnym presadzovaním vlastných záujmov proti spojencom. Nie však chytrou diplomaciou, ale s brutálnou mocenskou politikou. Európania, a najmä Nemci, to zažívajú v spore o colne tarify. Komplikované medzinárodné zmluvy pre Trumpa znamenajú málo, jeho vášňou je tvrdá dohoda. V mnohých prípadoch už USA nie sú spojencom, ale protivníkom, proti ktorému musia byť tvorené aliancie. To je prípad Parížskej dohody o klíme a predovšetkým jadrovej dohody s Iránom.



Pompeo mal prísť do Berlína po prvýkrát a stretnúť sa so svojím ministrom Maasom a spolkovou kancelárkou. Niekoľko hodín pred stretnutím zrušil návštevu kvôli "naliehavým problémom".

Na Ukrajine je však stále veľa spoločných záujmov, taktiež vo Venezuele a Sýrii. USA vyžadujú viac a viac nasadenia vojenských síl z Nemecka - a to je presne to, na čom sa Nemci a Američania nemôžu dohodnúť.

Trump sa necíti byť zodpovedný voči svetu. Nemci zase roky tvrda, že by boli ochotní s nimi viac spolupracovať. Avšak aj v období po Trumpovi bude pokračovať ústup Američanov z tejto časti sveta. Či Európa zaplní určité medzery, závisí v neposlednom rade na Nemecku.

V Nemecku sa bude musieť rozhodnúť, či vzdorovať americkým požiadavkám v oblasti vojenských výdavkov alebo zvyšovať výdavky, pretože sa verí vo význam NATO a chce sa z neho urobiť silnejšia európska aliancia.

Dúfajme, že sa Spojené štáty po Trumpovi opäť stanú skutočným partnerom a hlavným zástancom medzinárodných pravidiel a demokracie. Nikdy sa už ale nestanú ochrannou silou, na ktorú Nemci tak dlho spoliehali. Je čas upraviť a pripraviť pôdu pre partnerstvo s USA. Myšlienka, aby sa Sigmar Gabriel stal predsedom Atlantického mosta, je samozrejme trochu ďaleko.