Komentár Sergeja Pavlenka: O novom prejave poľskej „mäkkej sily“ v oblasti histórie
05 | 05 | 2019 I Sergej Pavlenko (Fond strategickej kultúry)

"Rozdelenie Ruska tvorí základ poľskej politiky smerom na Východ"


"Bolo to dávno”, tak sa volá školská vzdelávacia platforma z poľskej histórie, ktorej prezentáciasa konala koncom marca vo Varšave. Na príprave projektu sa podieľala horná komora poľského parlamentu (Senát Rzecypospolitej Polskiej) spolu s poľským Ústavom pamäti národa ( Instytut Pamięci Narodowej) a za prispenia predsedu (maršálka) hornej komory parlamentu (Senátu) Stanislawa Karczewského, ktorý naznačil politický význam tohoto projektu.

Vzdelávaciu platformu bude propagovať organizácia „Poľské spoločenstvo“ (Commonwealth), ktorej úlohou je posilnenie vzťahov s diaspórou národa. Organizácia sa zodpovedá priamo Senátu a Ministerstvu zahraničných vecí Poľska.

Program predstavuje nástroj „mäkkej sily“ a je určený najmä zahraničným Poliakom žijúcim v Spojených štátoch. Podľa niektorých údajov, je v USA viac ako desať miliónov poliakov. V Kanade, Veľkej Británii, Nemecku a Francúzsku je poľských prisťahovalcov menej. Platforma „Bolo to dávno“ je však vytvorená cielene na postsovietske krajiny, najmä na Ukrajinu.

Ešte v roku 2011 vystúpil Jaroslaw Kaczynski s programovou staťou, v ktorej nazval štáty, vzniknuté z úlomkov ZSSR, „priestorom mimoriadne úzkej spolupráce“. Tento priestor, podľa slov Kaczynského, má rovnaký význam pre Poľsko, ako aj pre Francúzsko a jeho bývalé kolónie v Ázii a Afrike. Kaczynského ponuka politického smerovania sa odvtedy dôsledne implementuje do života.

Osobitný význam sa pripisuje Ukrajine, pričom nevadí, že počet Poliakov tam nie je veľký. Sčítanie ľudu v roku 2001 udávalo číslo 144 144 ľudí, čo predstavuje približne 0,3% obyvateľstva. Ak súdime podľa "karty Poliaka", ku koncu roka 2017 ju získalo okolo 102 000 občanov Ukrajiny. Na rozdiel od Zakarpatských Maďarov a Bukovinských Rumunov, Poliaci na Ukrajine nežijú kompaktne. To však nemá vplyv na ideologickú aktivitu Varšavy. 

Na Ukrajine je aj menej poľských škôl, ktorých je len šesť. Učia sa v nich podľa ukrajinských učebníc, odporúčaných Ministerstvom školstva Ukrajiny a preto sa hlavnými odberateľmi projektu „Bolo to dávno“, stanú študenti sobotňajších a nedeľných škôl. Len vo Volynskej oblasti ich je takmer dve desiatky. Také školy sú v Zakarpatsku, Zaporoží a v iných regiónoch Ukrajiny, v ktorých sa však neučia len Poliaci.

Platforma „Bolo to dávno“ pozostáva z multimediálnych materiálov, „Krátky sprievodca dejinami Poľska“ pre školákov a príručky pre učiteľov „Sprievodca dejinami Poľska“. Všetko je skoncentrované na jednej webovej stránke . 

Dieťa, ktoré sleduje animovaný film o dejinách Poľska, sa dozvie, že to bol prosperujúci demokratický štát, ktorý bol napadnutý Švédskom, Ruskom a Tureckom. Jednak Švédom sa Poliaci ubránili, a Turkov porazil poľský kráľ Ján Sobieski v bitke pri Viedni. O povstaní Bohdana Chmeľnického proti poľskej nadvláde sa však študent nedozvie nič.

Nový poľský projekt je zameraný hlavne na XX. storočie. Deťom sa prihovára najmä populárnou formou, prostredníctvom animácií: “Poľsko sa opäť stalo nezávislým v roku 1918, vtom do Republiky oboch národov vpadli boľševici. No potom sa stal „zázrak na Visle“ [porážka Červenej armády blízko Varšavy v roku 1920, po ktorej sa Poľsko zmocnilo západnej Ukrajiny a západného Bieloruska. - Red].

V skutočnosti však vtedajšia ofenzíva Červenej armády do Varšavy bola iba dôsledkom akejsi avantúry, rozpútanej na jar roku 1920, vtedajšou hlavou štátu “náčelníkom” Pilsudským. Ten dúfal, že Rusko oslabené dvojročnou občianskou vojnou sa stane ľahkou korisťou a umožní obnoviť Republiku oboch národov (pozn.: Poľsko-litovský štát od roku 1569 do 1795), zahrňujúcu nielen Litvu a Bielorusko, ale aj celú Ukrajinu a tiež ruské územia až do Smolenska.

Po „zázraku na Visle“ poľskí multiplikátori zobrazujú Poľsko ako vysoko rozvinutú demokratickú krajinu (do roku 1939). V skutočnosti táto demokracia vyzerala tak, že prvého prezidenta Gabriela Narutowicza zabili. Za obdobie rokov 1921 - 1926 sa v krajine zmenilo desať vlád a Pilsudský, ktorý viedol štátny prevrat, posadil opozičných vodcov do väzenia.

Platforma opisuje, ako Hitler prichádza k moci, Poľsko podpisuje spojenectvo s Veľkou Britániou a Francúzskom, ale potom Hitler a Stalin útočia na Poľsko, a odhliadnuc na hrdinský odpor Poliakov sa ho zmocňujú. V skutočnosti to, ale bolo takto: v roku 1934, rok po tom, čo sa fašisti dostali v Nemecku k moci, Varšava podpísala s Berlínom zmluvu o neútočení, známa ako Pilsudského-Hitlerov pakt. V dôsledku tohto zblíženia Poľska s Hitlerovým režimom, boli Goebbels a Göring vo Varšave vítanými hosťami.

Po Mníchovskej dohode však so súhlasom Hitlera obsadilo a pripojilo k sebe Poľsko strategicky významný a priemyselne rozvinutý Tešínsky región Československa (juhovýchodné Sliezsko). Multimediálna platforma však obchádza takéto fakty jednoduchým mlčaním. Nič nehovorí ani o tom, že v decembri 1938 bolo v dokumentoch Generálneho štábu poľskej armády zaznamenané: „Rozdelenie Ruska tvorí základ poľskej politiky smerom na Východ“ a poľské ministerstvo zahraničných vecí v tom istom roku ubezpečovalo svojich kolegov v Berlíne, že „Poľsko je za určitých podmienok pripravené postaviť sa na stranu Nemecka v ťažení proti sovietskej Ukrajine .

Ako kto, ale my si nemyslíme, že sa od tých čias „v orientácii poľskej politiky smerom na Východ“ niečo zmenilo.

Socialistické Poľsko je v platforme „Bolo to dávno“ predstavované obdobím chudoby, drahoty, nedostatku a politických kríz. Ako spasenie od „hrôz socializmu“ bolo prezentované hnutie „Solidarita“. A opäť, ani slovo o tom, koho dieťaťom táto organizácia bola, hoci sa o tom veľa popísalo v knihe američana Setha Jonesa, „Tajný vplyv: Reagan, CIA a boj o Poľsko počas studenej vojny“, vydanej koncom roku 2018. V roku 1982 prezident Reagan podpísal tajnú smernicu, ktorá zavádzala diplomatické, propagandistické a vojenské opatrenia na „odolávanie sovietskemu vplyvu“. Stratégia predpokladala financovanie rôznych akcií v réžii CIA, ktoré boli zamerané na „demonštrácie, protesty, stretnutia, konferencie, články v médiách, televízne relácie, výstavy a iné veci“, po celom Poľsku. Náklady na tieto tajné operácie v záujmoch poľskej „Solidarity“ stáli rozpočet USA (prostredníctvom Central Intelligence Agency) celkom 20 miliónov dolárov. Dosť na oddelenie Poľska od ZSSR.

Pre žiakov poľských škôl na Ukrajine a v iných krajinách sa dejiny Poľska budú skladať z víťazných povstaní a hrdinských úspechov, ktorých vrcholom bol vstup do NATO. 

Vzdelávacia platforma „Bolo to dávno“, vzdelanie neposkytne. Bude však mládeži vštepovať ideológiu poľského expancionizmu (imperializmu). Vo vzťahu k Ukrajine by táto platforma mala vystreliť ako šíp, presne trafiaci svoj cieľ.