Mečiar sa vracia. Možno už dnes v Bratislave odpovie na výzvu a ohlási comeback. Zdá sa, že mnohí nepostrehli, že pohár s „národnou“ politickou vodou sa už prelieva.
Národné a kresťanské sily na Slovensku sú roztrieštené a rozbíjanie konzervatívneho politického atómu pokračuje ďalej namiesto fúzie.
O vlasteneckého voliča, ktorý sa stráca v ponuke prevyšujúcej dopyt sa bije čoraz viac alfasamcov. A nové strany sú ešte na obzore... Úplný opak toho, čo sa deje v liberálnom mocenskom prúde. Ten sa nerozvetvuje ako delta Dunaja, ale skôr integruje, dopĺňa a naberá aj podľa fyzikálnych zákonov na sile. Preto vyhrala aj Čaputová. Kde sa dvaja bijú, tretí berie. Prehrávame taktikou boja.
Keď 1+1 sú 3 a 10x1=0
Vysvetľovanie malej násobilky úspechu národno-kresťanským narcisom je ako hádzať hrach na stenu. Pritom straty v tomto krátkozrakom boji môžu byť pre národ, suverenitu, identitu a slovenskú zvrchovanosť katastrofálne. Hovorí sa, že začať treba od Adama. Na Slovensku to znamená od Svätopluka a jeho troch prútov. Zdá sa, že jeho kliatba nad Slovákmi, pokiaľ nebudú držať spolu trvá už 1125 rokov. A, žiaľ, zjavne ne(s)končí. Svätoplukovi sme jeho prst zlomili aj pri prezidentských voľbách. Príčiny klonovania konzervatívnych strán sú paradoxne (konzervatívec prirodzene uznáva hierarchický princíp) v osobnej nevraživosti a prehnanej ambícii byť šéfom a mať vlastnú stranu. Na druhej strane králi často nevedia, kedy majú odovzdať žezlo..
,
,
,
(Pánis),
(Chovan),
(Sásik),
(Kuffa),
(Záborská-Šripek),
... Do širšieho tábora konzervatívnych síl sa hlási aj
poslanca P.Marčeka , cez Salviniho sa do euroskeptického prúdu tlačí dokonca
. K tomu
(R.Šveca), ktoré sa nestihlo zaregistrovať a ďalších päť kriticko-protestných minisubjektov. Suma sumárum 16 strán, čo je väčšina z 31 kandidujúcich subjektov do Európskeho parlamentu. Pridajme k tomu tie dve nekandidujúce, Belousovovej hybernujúci
a „
v prenatálnom období a uzatvárame dvadsiatku!
O čom je táto matematika? Po prvé: že Slováci nevedia riešiť rovnice o viacerých neznámych. Po druhé: Že asi dve desiatky prevažne alfasamcov si to chcú rozdať v ruskej rulete, kde len víťaz berie všetko a kde pol percenta sem, jedno tam krát x môžu rozhodnúť výsledok bitky. Roztrieštené pluky prehrávajú a s nimi aj národ, vlastenecké, konzervatívne a kresťanské hodnoty. Ak prezidentské voľby, kde národ prehral, brali politici ako test svojich preferencií, voľby do EP sú hazardom s kalkuláciou jackpotu, ktorý im môže padnúť pri nižšej účasti (ach tá nevyliečiteľná naivita). No roty takýchto strán vo voľbách do NR SR - to už môže byť hotový masaker desiatky „generálov“, ktorí nedokázali poraziť niekoľko liberálov. Lebo si opäť budú dokazovať, kto je väčší Hejslovák... Svätopluk to pochopil už v 9.storočí,
v 21.storočí. Približne päť až sedem vlasteneckých strán z tohto spektra, ktoré sú mimoparlamentné, by malo šancu na spoločnej kandidátke hravo prekročiť 5% kvórum a aspoň trochu zamiešať karty liberálom. Čo tak postaviť sa za národné Slovensko, páni bratia? Spájanie nie je o slabosti, ale o schopnosti byť silnejším.
