Názory

Komentár Jany TELEKI: Výraz triedny nepriateľ bol nahradený termínom "konšpirátor"

Autor: Jana Teleki
Publikované: 25. 4. 2019 17:50
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Priznám sa keď som dnes prečítala komentár Petra Bárdyho, nevedela som sa zbaviť pocitu, že čítam poplašnú správu. Pretože spojiť lustrovanie novinárov, vraždu Jána Kuciaka a podsunúť čitateľovi podprahovo informáciu, že svoju vinu na jeho vražde nesie aj portál Hlavné správy chce naozaj talent.

Slovenská žurnalistika

Najväčším problémom slovenských žurnalistov je odstup a nestrannosť. Systém zavedený v médiách v mnohom pripomína praktiky spred roku 1989. Rozdiel je iba v terminológii. Výraz triedny nepriateľ bol nahradený termínom konšpirátor.

K lustrovaniu novinárov

Lustrovanie novinárov bolo národným športom pred 89 a situácia sa nezmenila ani po zmene režimu. Pán Bárdy sa pohoršuje nad lustráciami, ktoré vyplávali na povrch v týchto dňoch, tie z minulosti ho nezaujímajú. V roku 2014 polícia šetrila lustrácie novinárov, ktorí kriticky písali o Strane Nova. Na požiadanie Gábora Grendela, v čase pôsobenia Daniela Lipšica na poste ministra vnútra lustrovali novinárov vo všetkých systémoch polície. Podľa pracovníka, ktorý lustrovanie zabezpečoval informácie boli zbierané pre potreby strany Nova a opozície. Médiá mlčali, roku 2014 keď sa škandál prevalil ako aj v roku 2018.

25. 4. 2019 17:50

Komentár Jany TELEKI: Výraz triedny nepriateľ bol nahradený termínom "konšpirátor"

NULL

Čítať viac

Pohoršenie nad údajnou legitimizácia a tolerovanie konšpirátorov a šíriteľov propagandy

Média, označované ako alternatívne nebojujú proti mainstreamu, ten bojuje viac menej sám so sebou, respektíve hľadá spôsob, akým zvrátiť súčasný stav postupnej straty vplyvu na občana, ale aj reklamy. Skutočnosť, že politici neselektujú pri poskytovaní vyjadrení médiá nie je legalizáciou konšpirátorov, ale štandardom vo všetkých krajinách. Politici si uvedomujú, že vyjadreniami v médiách predovšetkým prezentujú svoje názory, a oslovujú potenciálneho voliča. Zároveň si uvedomujú aj vlastnícke vzťahy v médiách, a celkom pragmaticky vyhodnocujú možnosti prezentácie v médiách.

Pán Bárdy poukázal na závažnosť situácie dvomi informáciami, ktoré po preverení boli zo stránky stiahnuté a ich dopad na verejnosť je len málo pravdepodobný. O oveľa vážnejších prešľapoch, na ktorých sa podieľal hlavný prúd striktne mlčí. Niekoľko príkladov.

Propagácia nebankových subjektov

Od začiatku bolo zjavné, že s jedná o podvod, mienkotvorné médiá intenzívne nebankovým subjektom, ktoré okradli občanov poskytovali reklamný priestor a publikovali rozsiahle PR články. Verejný záujem nebol v kurze, podstatný bol príjem z reklamy a vtedajšia ministerka financií Brigita Schmognerová napriek snahám vysvetliť, čo spôsobí vloženie úspor do týchto subjektov, bola v médiách plošne odmietaná. Odhaduje sa, že viac ako tretina peňažných prostriedkov vložených do spoločností občanmi, skončila na účtoch médií poskytujúcich reklamu.

Reforma zdravotníctva a predaj takzvaných nedobytných pohľadávok poisťovní.

Všetci vedeli, že nedobytné pohľadávky zdravotných, nie sú až také nedobytné ako médiá prezentovali, čo sa potvrdilo neskôr. Predaj skutočne nedobytných pohľadávok mohol slúžiť iba na vylepšenie účtovníctva,na ručenie a následné získanie úveru, čo bol podvod na bankách. S ich súhlasom.Miesto reformy nám pán Zajac s aplauzom médií, iba presunul zdravotnícke zariadenia do majetku Penty. Takto by som mohla pokračovať ďalej. Dôvodom klesajúcej návštevnosti portálov mainstreamu, nie je vznik alternatívnych médií, ale nedôvera čitateľov.

Gašpar

Pán Bárdy akosi pozabudol, že Gašpar bol produktom demokratickej vlády Mikuláša Dzurindu. Nastúpil po odvolaní JUDr. Jozefa Šáteka. Do funkcie bol menovaný Vladimírom Palkom, ministrom vnútra. My starší si živo pamätáme aj na to čo sa dialo po odvolaní Jozefa Šáteka, ktorého odbor mal výsledky, ktoré evidentne nevyhovovali ani opozícii ani koalícii. Po nástupe Gašpara začalo zametanie káuz, ktorých aktérmi boli ľudia blízki vládnym stranám ako aj kriminalizovanie neposlušných predstaviteľov vtedajšej koalície. Kauza ,,Olejári“ a podobné, ktoré zasahovali do kšeftov, na ktorých sa podieľala vládna moc, vyvrcholila vraždou Jána Kubašiaka. Mimochodom Gašpar ošetril spoľahlivo všetky kauzy vtedajšej Dzurindovej vlády podobne ako neskôr kauzy vlád Roberta Fica. Profík.Informácie, ktoré v súčasnosti servírujú médiá hlavného prúdu ako najnovšie odhalenia boli známe takmer desať rokov spätne, takže možno by bolo vhodné položiť si otázku prečo média mlčali. Takmer do roku 2006 nebola v tzv. mienkotvorných médiách pomaly žiadna negatívna zmienka k vládnym stranám.

Médiá terčom útoku

Nielen na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete, je organizovaný zločin pevne prepojený na politikov a brachiálne zložky, nakoľko bez väzieb na politickú a výkonnú moc by nedokázal ani len prežiť, nieto dosiahnuť takých obludných rozmerov akými sme svedkami v súčasnosti. Od vzniku samostatného Slovenska každá strana mala spriaznenú skupinu organizovaného zločinu. V čase Mečiara bolo verejným tajomstvom, že HZDS poskytovali služby Černákovci, KDH obhospodarovali Piťovci, SDKÚ malo blízko k Sýkorovcom a k bratislavskému podsvetiu. Po nástupe vlády Róberta Fica organizovaný zločin, vďaka angažovanosti tzv. bielych golierov, sa sústredil na sofistikovanejšie formy páchania trestnej činnosti. Znižovanie autority mienkotvorných médií nesúvisí v žiadnom prípade s organizovaným zločinom, ani vplyvom politikov označovanými termínom antisystémoví, ale obsahom, ktorý jednotlivé médiá ponúkajú a jeho objektivitou. V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že doba kedy postačovala novovzniknuté médium, kritizujúce opozičného politika, označiť výrazom konšpiračný je dávno za nami a mienkotvorné médiá budú musieť akceptovať štandardné konkurenčné prostredie.

Ochrana novinárov

Novinári nikdy neboli komunitou, ktorá by bola jednotná a v prípade útokov na ľudí z médií štandardne nasadili bobra mlčanlivosti, nielen v prípadoch keď sa jednalo o nezmyselné žaloby voči médiám, ale aj v prípadoch nezmyselných trestných konaní, či priamom ohrození života novinárov. Nedokázali sa postaviť k problému čelom, dlhodobo zakrývali trestnú činnosť spriaznených verejných činiteľov a zostalo tomu tak dodnes. Ochrana médií zo strany politikov začína a končí prezentáciou na tlačovkách.

Právo na odpoveď

Označovať právo na odpoveď ako náhubkový zákon, je viac ako za čiarou. Nikto predsa nejde nikoho obmedzovať. Prečo dotknutá osoba nemá mať právo vyjadriť sa k názoru prezentovanému v médiách najmä ak obsahuje nepravdivé informácie? Predstava, že napíšem horu nezmyslov, na ktoré politik nemôže odpovedať, nemá nič spoločné so slušnosťou a už vôbec nie s demokraciou.

Sloboda slova

Alarmujúce správy o potláčaní slobody slova a nezávislých médií v čase, keď väčšina médií je v súkromných rukách vyvoláva skôr úsmev. Do obsahu periodika totiž zasahujú spravidla iba majitelia a vedenia redakcií.