(prísne nekorektný a silno subjektívny pohľad)
Iste nie som prvý komu to napadlo. Občania Slovenska žijú prezidentskými voľbami, ktoré nám prenikli do našich domovov a kampaň, či chceme alebo nechceme, stala sa súčasťou našich životov. Podvedome porovnávame kandidátov a tiež kaleráby, ktoré nám tlačia do našich hláv. Dokonca niektorí z nás sú už dnes skalopevne presvedčení o správnosti svojho výberu, čo o pár mesiacov, alebo rokov trpko oľutujú.
Ak sa vám dnes moja zverejnená
zdala príliš nezaujímavá, pozývam vás na krátky prehľad kampaní videný výlučne mojou nedokonalou optikou.
Róbert Mistrík & Zuzana Čaputová
Prečo týchto dvoch dávam spolu? Je verejne známe, že im obom robila kampaň jedna agentúra. Predsa je nemysliteľné, že by jeden subjekt riadil kampane dvom rôznym kandidátom, aj keď je „politická schizofrénia“ v našej rodnej zemi dosť rozšírená. Okrem toho, tu sa podľa mojej súkromnej mienky, ani nejedná o dvoch rôznych kandidátov, ale len
o jeden veľký marketingový projekt.
Otázkou ostáva len, či sa vopred vedelo, že Róbert to začne, potom budú akože spolukandidáti (to kto vymyslel túto nebotyčnú hlúposť???) a Zuzka to dokončí. Alebo nechali voľbu dokončovača na agentúrne ratingy a meranie nálady medzi ovečkami?
Tak či onak, aj najnevšímavejší divák musí vidieť, že ich kampaň začala naraz, billboardy mali iba prekopírované, heslá identicky trápne a kartelová dohoda pri vyjadreniach bola do očí bijúca. Jednoducho tá druhá kampaň (vyberte sami, ktorú by ste považovali za prvú a ktorú za druhú) bola robená systémom CTRL+C a následne CTRL+V.
Ako z filmu Marečku podejte mi pero: „Tuček, Šlajs – stejné chyby, stejné známky.“ Obaja
dátami, ktoré nevedeli tvorivo použiť, obaja uveriteľní len pre slepých modloslužobníkov zasiahnutých neskutočnou slnečnou žiarou. Mistrík mal pôvab destilovanej vody, aspoň že Zuzka získala spolu s milencom aj slušného zamilovaného fotografa, ktorý vedel updatovať jej počiatočné zúfalo kyslé fotografie do trochu prijateľnej podoby.
Na webe som našiel dnes skvelý a podrobný článok
Dalibora Juráška, ktorý nechtiac moje pocity z ich kampane nezávisle podporuje aj starostlivo vytriedenými faktami, ktoré musí akceptovať aj každý užívateľ blbec.online.
Maroš Šefčovič
Záchrana, alebo „znúdzecnosť“ pre našu najsilnejšiu stranu SMER-SD? Kandidát, ktorý by sa mohol vopred považovať za bezkonkrenčného víťaza na reklamu na zubnú pastu, bol slovenskému publiku celé roky neznámy. Preto usmievavé billboardy s heslami, ktoré asi vymýšľali zväzáci na Súmračnej, lebo peniažky, ktoré mali zaplatiť pre šikovného copywritera radšej ušetrili na karafiáty k MDŽ. Okrem zarytých smerovoličov nemá v prvom kole tento kandidát šancu nikoho osloviť, ale jemu stačí, aby sa s úsmevom preplazil do druhého kola. Tam očakáva hlasy dokonca aj od extrémistov, takže by to nemalo byť až také náročné.
Tento kandidát ma zaujal hlavne tým, že nerozumie pojmu
. Ako môže byť nezávislý niekto, komu dá podpis 47 poslancov jednej vládnej strany a navrch (len oficiálne) 100 000.-€?
Pán eurokomisár sa doteraz staral výlučne o Európske záležitosti (o ich zmysluplnosti alebo nebodaj výhodnosti pre Slovensko môžeme len polemizovať) a o živote na rodnej hrude dlho nič nechyroval. Cítením liberál sa začal hrať na kresťana a ochrancu tradičných hodnôt, čo sa za pár týždňov naozaj aj napriek enormným finančným výdavkom stihnúť nedá.
Na druhej strane jeho vystupovanie v televízii hodnotím ako veľmi profesionálne a konzistentné. Jednoznačne má prejav hodný rozvážneho štátnika, ktorý mu môžu jeho konkurenti len závidieť. Či to bude stačiť, uvidíme v nedeľu.
Štefan Harabin
Médiá mainstreamu ho prezentujú ako nesystémového kandidáta. Na jeho mieste by som sa takejto prezývke potešil. Lebo ak to, v čom aktuálne žijeme je systém, tak to s nami vyzerá naozaj veľmi zle. A na mieste je tu volanie práve po tzv. nesystémovom kandidátovi.
Tento kandidát ako jediný (z relevantných) nemal ani jeden billboard. Tomu kroku veľmi fandím, dokonca by som použil v texte aj standing ovations, ak by to bolo možné. Jeden billboard umiestnený kdesi pri garáži na konci Ružinova aj existoval, bol tam vyobrazený sám Harabin, ale objednávateľom i majiteľom bol nejaký fanúšik – súkromná osoba. Vydržal vraj len 3 dni, pokiaľ ho nenašli samozvaní dočaputovaní strážci pravdy a agresívne ho nezlikvidovali.
Horšie je, že u Harabina sa ľudovosť jeho kampane za čala doslova prelínať až s amatérizmom. Jeho videá i samotné vystupovanie pred kamerou nesú znaky chvatnej práce na kolene. Na druhej strane to však môže byť jeho voličovi dokonca sympatické. Ten fakt, že neživí stádo kreatívcov, ktorí nevymyslia ani poriadny slogan je pozitívom. Po vzore Zemana si prenajal volebný autobus, ktorý sa mu slniečková úderka snažila obiť o hlavu. Je to kandidát, ktorý sa asi najviac venoval osobnému stretávaniu s občanmi a na tom mal aj postavenú svoju kampaň, čo je ďalšia sympatická črta.
Hlavné chyby v kampani tu najviac cítim paradoxne v tom, kde mal byť neporaziteľný. A to v televíznych debatách. Som presvedčený, že skoro každý z jeho relevantných protivníkov využil služby osobnostného kouča a mediálneho trénera. S najväčšou pravdepodobnosťou to Štefan neurobil, alebo aspoň nie dostatočne. A to bol dôvod, že jeho vyjadrenia často krát s nepopierateľným zmyslom a logikou, nemali u divákov úspech. Pre jednoduchšieho diváka boli príliš komplikované, dokonca ani vycvičení moderátori im nerozumeli.
Rozhodne sa však jeho kampaň nedá nazvať marketingovým produktom, alebo rýchlo varenou kašou strany s padajúcimi preferenciami. Či to bude dostatočné pre jeho voliča, uvidíme v nedeľu ráno.
Marián Kotleba
Priznám sa, že nejakú výraznú kampaň som pri tomto mene nepostrehol. Je to spôsobené aj tým, že štandardné médiá mu plánovite nedávajú priestor a dajú mu ho len vtedy, keď sú zákonom prinútené. Marián spravil chybu, že neinvestoval nejaké prostriedky, ktoré strana dostala za svoje volebné umiestnenie v parlamentných voľbách do budovania vlastného média na úrovni. Dnes sa to dá zrealizovať za relatívne malých finančných obetí, ale na druhú stranu treba mať dobrý team.
Billboardová kampaň bola bez nápadu, bez vtipu s otrepanými heslami, škoda peňazí. Vizuály skôr pomohli druhej strane, keď ich použila ako podklad pre svoje vtípky.
Na debatách pôsobil veľmi slušne a napriek tomu, že mu motivovaný markízák Kovačič úmyselne kradol čas, poslednú debatu zvládol podstatne lepšie ako Harabin.
Okrem toho doteraz odolal útokom tzv. národných síl, aby sa vzdal v prospech Harabina. Tým jasne definoval svoje miesto a aj to, že s ním sa kupčiť nebude, čo môže mať blahodarný vplyv na volebný výsledok v nadchádzajúcich eurovoľbách, ale hlavne pri parlamentných voľbách budúci rok.
Ostatní
Nech mi pán
Krajniak odpustí, že som ho zaradil do tejto kategórie, ale nič významné na mňa dojem nespravilo. Podobne ako ľavičiar a skrytý liberál
Chmelár, ktorý síce v teoretickej rovine debaty zvláda, len nikto ho už nie je ochotný počúvať.
Bugárovu kampaň s vizuálne katastrofálnymi billboardami chápem ako volanie topiaceho sa na púšti, ktorý chce za každú cenu zachrániť ten svoj híd. O prezidenta mu iste nikdy nešlo, to je jasné aj tým pár jeho posledným priaznivcom.
Pekný graf o výdavkoch a detailný rozbor na jednotlivé kampane som našiel na stránke
Hrot.info. Svoj názor si z priloženého grafu spraví každý sám. Ak by si aj naďalej niekto myslel, že ak kandidát vrazí tri štvrte milióna do kampane a potom sa len tak vzdá a s úsmevom odíde, tak mu odporúčam návštevu u Mudr. Chocholouška.
Na záver ostáva len dodať, že každý plnoletý občan tejto krajiny má v rukách silu jedného hlasu. Želal by som si, aby každý z nás s ním naložil zodpovedne. Táto krajina si nezaslúži mať na svojom čele rýchlo zbúchaný marketingový projekt za milióny, ale aspoň ako tak dôstojného reprezentanta. Výber je len na vás.
