V Bruseli chcem brániť záujmy našej vlasti, tvrdí v rozhovore Slavomír Harabin
12 | 03 | 2019 I Roman Suchý
Prijali ste ponuku kandidovať v eurovoľbách za politickú stranu NÁRODNÁ  KOALÍCIA. Ako vôbec vznikla táto ponuka a s čím idete do eurovolieb?

Bol som oslovený Národnou koalíciou, či by som kandidoval na europoslanca. Stretli sme sa, vypočul som si ich názory, oboznámil som sa s postojmi a tézami Národnej koalície a uvedomil som si , že máme názorové zhody. Zároveň musím skonštatovať, že mnoho občanov Slovenska je momentálne v situácii, že nemajú koho voliť, pretože súčasní europoslanci ich v niektorých veciach zásadne sklamali. Nikdy nezabudnem na to, ako takmer všetci naši europoslanci zahlasovali za povinné kvóty, a to vrátane tých, ktorí sa dušovali, že v tejto otázke majú dlhodobo konzistentný postoj. Toto bol pre mňa deň národnej zrady. Som teda osobne pripravený ísť do Bruselu, vymeniť týchto ľudí a brániť záujmy našej vlasti.

Vy sám pochádzate profesne zo školského prostredia. Ako sa žije stredoškolským učiteľom a ako vnímate škandály, ktoré tento rezort posledné roky aj vďaka SNS sprevádzajú?

Škandály v tomto rezorte vnímam hlavne ako nástroj opozície na deštrukciu súčasnej vlády, alebo ako nástroj nátlaku na ministra alebo ministerku aby Slovensku boli vnútené isté reformy. Sledujem rôzne reformy za posledných tridsať rokov a myslím si, cieľom niektorých je človek, ktorý je dostatočne múdry, aby navrhoval, vyrábal a udržiaval rôzne výrobné zariadenia, ale príliš hlúpy na to, aby chápal, že je objektom riadenia, aby mu nedošlo, že ľudia, ktorých si volíme a ktorí by mali rozhodovať o všetkých dôležitých veciach v našom štáte sú často len herci, ktorí plnia nejaké pokyny. Ak teda naozaj chceme v budúcnosti robiť nejaké zmysluplné reformy v školstve, v prvom rade potrebujeme skutočnú suverenitu pre Slovenskú republiku a kompetentných ľudí, ktorí budú vedieť čo treba robiť.

Pýtali ste sa ako sa žije učiteľom . Pracujem v školstve už 22 rokov. Mám rád svoju prácu. Mám zážitok z toho, keď sa mi podarí mojich študentov pozdvihnúť na vyššiu intelektuálnu úroveň, ak vďaka aktivitám, ktoré robíme, pochopia niečo, čo predtým nevedeli, ukážem im súvislosti o ktorých ani len netušili. Avšak platová politika nášho štátu za posledných 10, 20 až 30 rokov priam vyháňa šikovných učiteľov z našich škôl. Čo je horšie, mzdové ohodnotenie v školstve vyložene odrádza väčšinu šikovných stredoškolákov, aby sa vybrali študovať pedagogické smery. Za mojich čias sa o pedagogické štúdiá uchádzali väčšinou jednotkári, alebo vyznamenaní žiaci, dnes sú to často trojkári, alebo aj štvorkári. Podľa mňa, je hlavnou úlohou učiteľa rozvíjať myseľ, a je nemožné, aby ju rozvíjal učiteľ, ktorí ju sám nemá rozvitú. Ak sa s tým niečo rýchlo neurobí, bude to mať vážne následky pre vzdelanostnú úroveň budúcej generácie.

Nie je tajomstvom, že ste synovec Štefana Harabina, v čom ste iný ako on  a naopak čo máte spoločné? Napríklad v pohľade na politiku...

Myslím, že spoločný máme predovšetkým pohľad na rôzne dôležité otázky dnešnej doby, čo sa týka hodnôt, máme naozaj vzácnu názorovú zhodu. Spoločný máme aj zmysel pre verejný záujem, schopnosť urobiť pre náš národ správne kroky aj keby sme mali čeliť tlaku zo strany neprajníkov našej suverenity. Spoločný máme pohľad na zahraničnú politiku, ochranu našej republiky pred nelegálnou migráciou, podporu tradičnej rodiny. Aby nám túto našu rodinu neohrozovala vnucovaná a škodlivá gender ideológia a aby sme boli právny štát, aby bol jeden meter pre všetkých, a to ak na úrovni občanov, tak aj na úrovni štátov.

Tak ako aj medzi jednovaječnými dvojičkami sú nejaké rozdiely, pochopiteľne aj medzi nami. Mám iný štýl komunikácie a aby som to trošku odľahčil, ja napríklad rád hrám na hudobné nástroje.

Štefana Harabina vnímam ako múdreho a rozhľadeného človeka, ktorý pre pravdu a spravodlivosť dokáže urobiť neuveriteľné veci aj keby mal čeliť enormnému tlaku. Preto, keď sa ma niekto spýtal, či som s ním rodina, vždy som s hrdosťou odpovedal, áno, som jeho synovec.