Uplynulý týždeň bol v zahraničnej politike v znamení návrhov Emmanuela Macrona na reformu Európskej únie. Prišiel s vytvorením nových inštitúcii, odpovedali mu viaceré krajiny, reakcie boli vo väčšine odmietavé. Na Slovensku finišuje prezidentská kampaň. Dnes máme za sebou prvú z dvoch najpodstatnejších televíznych debát. V neposlednom rade tento týždeň sme zaznamenali prestrelku medzi štátnym tajomníkom ministerstva obrany Róbertom Ondrejcsákom a ruskou ambasádou. Týždeň hodnotí svojimi očami a postrehmi PhDr. Jozef Hrabina - odborník na medzinárodné vzťahy a bezpečnosť.
O čom sú návrhy prezidenta Macrona a aký bude ich reálny politický dosah?
V prvom rade chcem vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám obetí leteckého nešťastia v Etiópii a chcel by som poprosiť čitateľov, aby im venovali modlitbu, či tichú spomienku. Želám veľa odvahy v ťažkých chvíľach.
Macronov "List Európanom" by sa dal zhrnúť jednou vetou- snaha ponúknuť riešenia nahnevaným ľuďom. V krajine pokračuje 17ty protest žltých viest. Podľa posledných prieskumov si populisti a konzervatívci v Európskom parlamente polepšia o 50% kresiel. Brexit je na spadnutie a Macronova popularita dosiahla historické minimum.
Riešenia ktoré ponúka sú však typickou ukážkou premýšľania liberála odtrhnutého od reality.
Medzi najväčšie problémy radí tzv. „fake news". Pri tomto bode sa vynára otázka, že či by vznikla alternatíva, keby mainstream informoval objektívne a pravdivo. Veď internet a sociálne siete boli dávno v pohybe, ale boom spravodajskej alternatívy prichádza s mylnou obhajobou vojny v Iraku, revolúcií tzv. Arabskej jari, či inými udalosťami pri ktorých bol ponúkaný skreslený pohľad na svet.
V oblasti migrácie a obrany ponúka rovnaké riešenia, aké už zazneli od mnohých európskych lídrov pred ním. Miesto riešenia problémov v krajinách pôvodu migrácie, by sme mali zriaďovať pohraničné stráže. Navrhuje vytvoriť nové agentúry pri EU ako napríklad azylovú agentúru a vnútornú bezpečnostnú radu. Bohužiaľ, nedozvedáme sa čo akú má predstavu o osude už pribudnutých migrantov a čo s ďalšími vlnami migrácie. Pri obrane sme sa dozvedeli evergreeny o zvyšovaní výdavkov na zbrojenie a novým hitom sa stala spoločná armáda EU.
Zaujímavosťou je vytvorenie akéhosi úradu európskeho cenzora....
Regulácia internetu je veľkou témou v globálnej mierke. V Rusku tento týždeň prešiel Dumou zákon o „fake news", ktorý bude regulovať internetové médiá. V EU sa podobné pokusy dejú dlhodobo. Spomeňme si na skupiny určené na boj s ruskou propagandou zriadené vo Veľkej Británii. Zase v Číne bol zavedený bonusový systém, ktorý sleduje občanov a prideľuje im body.
Doba sa jednoducho hýbe, sloboda a anonymita na internete nabádajú k falošnému pocitu slobody, ktorý zašiel tak ďaleko, že sa prostredníctvom sociálnych sietí a informácií na nich ovplyvňujú výsledky volieb. Spomeňme si na nedávny prípad Aggregate IQ a Cambridge Analytica, ktoré na základe súkromných informácií z Facebooku tvorili politickú reklamu na internete. Nehovoriac o tom, že príchod technológie 5G nás pripúta k online svetu ešte viac, preto je kľúčové otvoriť diskusiu o tom ako regulovať tento priestor a ako eliminovať animozity v ňom. Keď to totiž necháme na iných, môže sa jedného dňa stať že sa dostaneme do pasce zákonov a sveta, na ktorých tvorbe sme sa nepodieľali a nerozumieme im.
V domácej politike vrcholí prezidentská kampaň. Dnes máme za sebou prvú z dvoch najdôležitejších televíznych debát. Ako hodnotíte výkony jednotlivých kandidátov? Zároveň aj minisúboje Čaputová - Šefčovič, Harabin - Kotleba.
V súboji Čaputová-Šefčovič vedie jasne Čaputová. Je pripravenejšia, dokáže sa vysporiadať s útokmi a dokonca uhrala aj negatívnu anti-kampaň. Musím pochváliť jej stratéga, ktorý dokázal odvrátiť osobné invektívy tak, že jeho kandidátka má záujem len o pozitívnu kampaň. A to aj napriek samotnému faktu, že celá komunikácia kandidátky je postavená na negatívnej kampani boja so zlom, ktoré v jej ponímaní predstavuje snáď každý iný politický subjekt okrem PS a Spolu. Až si naozaj človek myslí, že sa medzi voličmi pani Čaputovej stratil niekde v orwellovskej sekte, kde neexistuje nad veľkého brata, láska=nenávisť a aj napriek výzvam do boja, po týchto voľbách už bude na Slovensku len dobre. Celé je to obohatené naozaj dobrou vizualizáciou vo videách a jej osobnou charizmou, ktorú je naozaj cítiť. Bohužiaľ, však okrem pozlátka a metafyzického boja so zlom, kandidátka prideľuje len prehnanú váhu prezidentskému úradu a hlavne nemá žiadne témy. Dokonca aj samotná téma kampane je veľmi jednoduchá, boj so zlom. Povedal by som, že až primitívna, ale na druhú stranu jednoduché veci s peknými vizuálmi dnes jasne predávajú.
Na opačnej strane je Maroš Šefčovič, ktorého celá kampaň ako keby bolela. Taktiež nemá žiadne veľké témy, okrem sociálnej politiky, dôchodcov a veľmi nevýraznej snahy o spoločenský zmier. Keď si porovnávate ako túto tému dnes uchytila Čaputová na Markíze, tak je to tisíc a jedno v jej prospech. Aj napriek ušľachtilému výberu tém, sa jedná opäť o nadhodnotenie kompetencií úradu o ktorý sa uchádza. Nehovoriac o tom, že predávajú hlavne ideologické témy. Ako Eurokomisár ich nemôže otvárať. Totiž ak by chcel osloviť konzervatívneho voliča, tak by musel kritizovať svoju materskú inštitúciu ku ktorej sa hlási viac ako ku strane s ktorej podporou kandiduje. Stratég jeho kampane sa príliš s hĺbkou jeho komunikácie príliš nepotrápil a útoky na Zuzanu Čaputovú boli skôr prvoplánové „šteky", ako premyslená stratégia cielená na rastúcu voličskú základňu liberálnej kandidátky.
Súboj Kotleba-Harabin je zaujímavý v jednom momente. Harabin dlhodobo v prieskumoch atakuje predné priečky. Jeho právnický relativizmus, kedy dokáže spochybniť aj jasne predostreté fakty v spojení s konzervativizmom oslovuje mnoho ľudí. Na druhej strane, Marián Kotleba ohlasoval kandidatúru s vedomím, že jeho hlasy môžu Harabina pripraviť o druhé kolo. Prečo sa Kotleba rozhodol trieštiť konzervatívne hlasy, to už sa nikdy nedozvieme, no odporuje to všetkému k čomu sa hlási. Prečo by zarytý konzervatívec predsa podnikol kroky, ktoré povedú k súboju dvoch liberálov o prezidentský palác?
Čo sa týka samotnej kampane Štefana Harabina, chýba jej veľa aspektov modernej komunikácie a hlavne teda- jednoduchý motív a dôraz naňho. Sám má výbornú schopnosť rétoricky sa ubrániť ťažkým útokom. Každopádne, pri správnom nastavení stratégie v kampani, by mal veľmi veľkú šancu osloviť konzervatívneho voliča. No jeho kampani chýbal väčší dôraz na veľkú debatu medzi konzervatívcami a liberálmi. Taktiež v jeho prípade chýbala väčšia podpora z cirkvi, čo je pre konzervatívneho kandidáta na Slovensku jedným z kľúčových bodov.
Zaznamenali sme prestrelku medzi štátnym tajomníkom ministerstva obrany Róbertom Ondrejcsákom a ruskou ambasádou. Pre časť verejnosti je Ondrejcsák rusofób, pre druhých hrdina. Napokon nebolo vyjadrenie ruskej ambasády tak trochu na hrane?
To že je Ondrejcsák notorický rusofób je fakt. Ale zároveň je fakt, že je to jeden z čelných predstaviteľov Ministerstva obrany, preto nebola reakcia Ruského veľvyslanectva zrovna ukážkou umenia diplomacie. I keď mnoho ľudí súhlasne pokývalo hlavou pri čítaní reakcie na štátneho tajomníka rezortu obrany, stále bol použitý naozaj tvrdý slovník. Vyjadrenia tohto typu máva pán Ondrejcsák pravidelne a reporty Globsecu, ktorý zakladal majú podobný obsah. Preto netuším čo bolo za motívom odpovedať na jeho výroky teraz a takýmto spôsobom. Zaujímavé však je, že keď začnete pátrať o reakcii nášho Ministerstva zahraničných vecí na pána Ondrejscáka, tak sa dozviete, že sa od neho dištancovali a považujú jeho vyjadrenia za čisto súkromnú záležitosť.
Trochu to človeku príde, že Ruské veľvyslanectvo sadlo na lep slovenským rusofóbom, ktorí chceli rozdúchať vášne pri výročí obsadenia Krymu. Napríklad formulácia, "Domnievame sa, že kým je takýto úradník vo vedení vojenského rezortu, slovenská verejnosť sa skutočne nemôže cítiť bezpečne.", dnes vyvolávala v televíznych diskusiách vášne. Hlavne kvôli jej pravdepodobne mylnej interpretácii, keď si ju Martin Klus z SAS vysvetlil tak, že Rusko kvôli výrokom pána Ondrejcsáka plánuje odvetnú akciu ohrozujúcu našu vonkajšiu suverenitu. Formulácia skôr naráža na kapacitu štátneho tajomníka zastávať významný post na silovom rezorte, ale vďaka neprimeranej reakcii a atmosfére v krajine sa uchytia aj podobné liberálno-populistické fabulácie.