HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Komentár Petra Tomečka: Šéfka CDÚ prefackala Macrona, pán Lajčák má asi zlé noty

Annegret Kramp-Karrenbauerová – šéfka nemeckých kresťanských demokratov, v nedeľu vydala odpoveď na výzvy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na silnejšiu Európu. Pozoruhodné na odpovedi nemeckej CDU je, že úplne neguje doterajší postoj, ktorý reprezentovala Angela Merkel. CDU ponovom hovorí o reformách, čo by málo kto čakal.

„Európsky centralizmus, európsky štátotvorný proces, komunitarizácia dlhov, europenizácia sociálnych systémov a minimálna mzda by boli nesprávnym prístupom,“ napísala Kramp-Karrenbauerová vo svojom príspevku na Welt am Sonntag.

Aby Európa zostala silná a zjednotená, tvrdila, že „práca európskych inštitúcií nemôže vychádzať zo žiadnej morálnej nadradenosti nad spoluprácou národných vlád.“

„Nová Európa nemôže byť založená bez národných štátov. Poskytujú demokratickú legitímnosť a identifikáciu,“ napísala Kramp-Karrenbauerová.

Slová šéfky nemeckej CDU sú tak tvrdou ranou ambíciám Macrona. Zdá sa, že hlavne pred eurovoľbami si nemeckí kresťanskí demokrati uvedomujú, nielen o čo sa hrá, ale aj kto je ich súperom. Na Slovensku sme sa takejto tvrdej odpovedi z úst nášho ministerstva zahraničných vecí nedočkali.

V slovenskom ošiali z toho, kto bude v prezidentskom paláci úplne zabúdame, že súčasným európskym politikom sa odpočítava čas do eurovolieb. Sme pred poslednou – zásadnou Európskou radou lídrov a hláv štátov.

Bolo to 26. februára, keď 17 krajín podpísalo otvorený list Donaldovi Tuskovi, kde požadujú revíziu smerníc o jednotnom európskom trhu. To zaujímavé je, že list nepodpísali veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Taliansko.

Namiesto toho vytvorili Paríž a Berlín svoj vlastný manifest za protekcionistickejšiu EÚ. Jeho obsah sa dá pokojne nazvať aj privilegovaná ochrana veľkých priemyselných hráčov na úkor tých malých zo severu Európy a prirodzene aj východnej a strednej Európy. Nakoniec napovedá tomu aj zoznam podpisov, ktoré vyzývajú Tuska.

Marcová Európska rada tak bude aj o tom, či štyri veľké krajiny budú pokračovať a upevňovať politiku dvojakých metrov pre pohyb tovaru, kapitálu, služieb a pracovníkov v európskom hospodárskom priestore. Rozmenené za drobné, hovoríme o budúcnosti a príležitostiach našich producentov potravín, stavbárov a dopravcov. Oficiálne slovenské stanovisko v tejto téme nepoznáme a slovenský parlament prostredníctvom svojho Eurovýboru nekoná nič.

Rovnako je to aj v otázke migrácie. Tú mnohí, ako politickú tému dokonca označujú za mŕtvu. Opäť sa však pýtam naozaj je to mŕtva téma?

Šiesteho marca Európska komisia zverejnila materiál s názvom „Európska migračná agenda: EÚ musí udržať pokrok dosiahnutý v posledných štyroch rokoch“.

V ňom doslova tvrdí, že „pri príprave na marcové zasadnutie Európskej rady treba ešte prijať opatrenia na riešenie bezprostredných a budúcich výziev v oblasti migrácie.“

Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos pri tejto príležitosti povedal, že  „výsledky nášho spoločného európskeho prístupu k migrácii hovoria samy za seba: počet neregulárnych príchodov je dnes nižší ako pred krízou, Európska pohraničná a pobrežná stráž posunula spoločnú ochranu hraníc EÚ na novú úroveň a spolu s našimi partnermi sa snažíme zabezpečiť možnosti legálnej migrácie a popritom intenzívnejšie pracujeme na návratoch. Pokiaľ ide o budúcnosť, nevyhnutne musíme uplatňovať náš spoločný prístup, ale aj dokončiť prebiehajúcu reformu azylového systému EÚ. Jednou z priorít by pritom malo byť aj stanovenie dočasných opatrení pre vyloďovanie.“

Áno, čítate dobre reforma azylového systému známa ako Dublin IV sa nahradí akýmisi prechodnými opatreniami, ktoré pristanú v podobe „dočasných pravidiel pre vyloďovanie migrantov“ priamo na marcovej Európskej rade. A opäť sme svedkami ticha, opäť nepoznáme stanovisko Slovenskej republiky.

Nadchádzajúca marcová Európska rada podla doteraz známej agendy bude posledným pokusom prijať záväzné pravidlá aj pre novú Európsku komisiu, ktorá vzíde po eurovoľbách. Má to svoju logiku. Európa sa mení a dnešné európske elity si uvedomujú, že ich čas sa kráti.

Slovenský hlas obhajoby prirodzených národných záujmov je vďaka Lajčákovi a jeho ľuďom na ministerstve zahraničných vecí v Európe „vypnutý“. Pri čítaní  šéfky nemeckej CDU by sa  dokonca hodilo povedať pán Lajčák – haló, teraz už môžete alebo máte zlé noty?!

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info