Hlavný denník sa pred pár dňami dostal na zoznam konšpirátorov. Portál blbec.online mu priradil červenú etiketu „konšpirátori“. Jana Teleki bola pri vzniku nášho portálu od samého začiatku. Ak ona patrí ku konšpirátorom, tá, ktorá bojovala s justičnou mafiou desiatku rokov, tak potom tí čo tak radi nálepkujú druhých sú sktutočnými konšpirátormi. O jej príbehu sme sa rozprávali s advokátom Davidom Záhumenským.
Právne zastúpenie Jany Teleki ste prevzal krátko po jej odchode do Českej republiky. Zastupoval ste v predchádzajúcom období obvineného zbeha, odmietajúceho sa podrobiť skúmaniu duševného stavu, prezentovaného políciou ako nebezpečného pre spoločnosť?
Zastupovanie pani Teleki som prevzal v roku 2014, keď sme voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky uplatnili nárok na odškodnenie za jej nezákonné trestné stíhanie v rokoch 2000 -2011.
Čo ovplyvnilo Vaše rozhodnutie prijať zastupovanie Teleki? Dlhoročná angažovanosť pri obhajobe základných práv zdravotne postihnutých alebo skôr skutočnosť, že v trestnom konaní voči novinárke Jane Teleki boli na nezákonné šikanovanie zneužití znalci z odboru psychiatria?
Od začiatku ma prípad pani Teleki fascinoval. Snaha zneužitia nástroja trestného práva, vrátane psychiatrického vyšetrenia, ktoré celkom evidentne bolo iba šikanou proti novinárke. To som si myslel, že už v strednej Európe nie je možné. Úlohu zohralo, že v Českej republike som mal skúsenosti s uplatňovaním náhrad za nezákonné trestné stíhanie a v tíme advokátskej kancelárie boli aj dvaja Slováci.
Podľa vyšetrovateľa v čase odchodu zo Slovenska nebola schopná chápať zmysel trestného konania, kým dojmom pôsobila na Vás ?
Žiadny súdny človek v tom trestnom konaní nemohol vidieť zmysel. Opakované snahy pani Teleki trestne stíhať pôsobili ako vystrihnuté z Franza Kafku. Na druhú stranu som bol s klientkou v osobnom kontakte a tak viem, že jej duševné schopnosti boli a sú výtečné, navyše sa veľmi dobre orientuje v právnych záležitostiach.
Viedol podľa Vášho názoru postup orgánov činných v trestnom konaní k vyšetreniu trestného činu alebo bol iba typickou likvidáciou oponenta moci cestou psychiatrie?
Je vážne možné pochybovať o tom, že konanie malo skončiť obžalobou a dostať sa na prejednanie pred súd, celé to obvinenie bolo nezmyselné. O tom, že sa nejednalo o štandardné trestné konanie svedčí i fakt, kým spôsobom sa slovenské orgány postavili k jej žiadosti o odškodnenie za nezákonné trestné stíhanie. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a generálna prokuratúra si našu žiadosť prehadzovali ako horúci zemiak, aby nakoniec prehlásili, že sa už vyjadrili k tomu, že nie sú príslušné, a že konať majú tí druhí, respektíve pokúsili sa preniesť zodpovednosť za nezákonné trestné konanie na ministerstvo vnútra.
V prípade úteku nebezpečného páchateľa trestnej činnosti Slovenská republika iniciuje extradičné konanie, čiže požiada domovská krajina o vydanie páchateľa v trestnej činnosti. Ako si vysvetľujete, že nebol záujem riešiť Teleki štandardným spôsobom, cez žiadosť o jej vydanie?
Politické trestné činy sú medzinárodnými zmluvami vylúčené z extradícii. Pokiaľ by sa slovenské orgány pokúsili dosiahnuť vydanie mojej klientky, verím, že by to pre Slovensko skončilo medzinárodnou hanbou. Medzinárodnú tlač zaujímalo by určite oveľa viac než jedenásťročné trestné stíhanie vo veci, ktorá bola právoplatne skončená, zaujímalo to, že polícia riešila opakované útoky na pani Teleki, podpálenia motorových vozidiel a takmer ročná policajná ochrana zabezpečovaná z dôvodu útokov jej rodine.
V roku 2014 ste trestné konania voči Teleki nazval politickým procesom...
Opakované trestné stíhanie novinárky za satirickú básničku. Trestné oznámenie podávala predsedníčka súdu a príbuzná v tom čase vplyvného politika HZDS. Neskutočné postupy voči mojej klientke. Môže si niekto myslieť, že tam neboli politické motívy?
V súčasnosti zastupujete Janu Teleki v dvoch konaniach o náhradu škody za druhé trestné konanie v rokoch 2000 – 2011, kde je žalovanou stranou Ministerstvo spravodlivosti SR a za tretie trestné konanie v rokoch 2008 – 2014 kde zodpovednosť za nezákonné konanie nesie výlučne Generálna prokuratúra SR.
Je to tak. Pokiaľ ide odstíhanie v rokoch 2000 – 2011, súd už neprávoplatne jednanie orgánov činných v trestnom konaní odsadil a priznal mojej klientke odškodnenie. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ale namiesto toho aby prijalo svoju zodpovednosť, podalo odvolanie a celé konanie sa veľmi vlečie. V druhej veci sme bohužiaľ stále na prvom stupni.
Podľa ministerstva spravodlivosti za druhé trestné konanie ako aj neprimeranú dĺžku konania je zodpovedná Jana Teleki, čo štát zdôvodňuje neprimeranou obranou a podávaním sťažností.
Pani Teleki sa snažila brániť, preto podávala v súlade so zákonom sťažnosti a návrhy. Pokúšať sa tvrdiť, že je zodpovedná za trestné konanie a aj jeho dĺžku, to je odvážne tvrdenie.
Počas svojej praxe stretol ste sa s prípadom, že by vo veci právoplatne skončenej bolo takmer dvanásť rokov vedené trestné stíhanie?
Dvanásťročné trestné stíhanie, v ktorom rozhodovalo viac ako dvadsať sudcov a prokurátorov nie je možné považovať za nedopatrenie. S takým prípadom som sa v Českej republike doposiaľ nestretol.
Tretie trestné konanie voči Teleki zastavil generálny prokurátor v roku 2014 s odôvodnením, že trestný skutok nespáchala. Po piatich rokoch generálna prokuratúra tvrdí, že Jana Teleki bola uznaná vinnou tromi súdmi, ktoré rozhodovali o civilnej žalobe podanej JUDr. Loduhovou ...
Taká argumentácia opätovne ilustruje alibizmus generálnej prokuratúry. O vine či nevine človeka rozhodujú všade v civilizovanom svete trestné súdy. Civilné súdy nemôžu nikoho odsúdiť za trestnú činnosť. K tomu je výsledok civilného konania vždy vecou dokazovania procesnou aktivitou účastníkov, preto je možné napríklad vydať rozsudok pre uznanie alebo zmeškanie. Pani Teleki nebola ani účastníkom predmetných civilných konaní a nie je možné konštatovať, že by ona bola za svoje výroky odsúdená.
Podľa generálnej prokuratúry nebol znalecky skúmaný duševný stav Teleki, protože uznesenie sudcu predprípravné konanie na skúmanie duševného stavu bolo vydané v decembri 2013, kedy sa nezdržiavala na Slovensku...
Pani Teleki bola zadržaná a podrobená skúmaniu duševného stavu v septembri 2013 na základe uznesenia vydaného vyšetrovateľom. Táto skutočnosť, rovnako ako následné pribranie znalcov do konania sa nedá spochybniť, je dokladované listinami vo vyšetrovacom spise.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dokonca spochybňuje aj samotnú dĺžku trestného konania, za ktorú požaduje náhradu škody.
Od začiatku argumentujeme, že obvinenie bolo proti pani Teleki vznesené v tejto veci prvýkrát v septembri 2008 a trestné konanie skončilo v roku 2014. Na tom nemôže nič zmeniť skutočnosť, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo opakovane zrušené a znovu vydávané. Judikatúra ESĽP dospela k záveru, že pokiaľ je niekto opakovane vzatý do väzby a opakovane prepúšťaný počíta sa to ako jedna väzba. Podobne je to potrebné posúdiť tiež s dĺžkou trestného stíhania mojej klientky.
Generálna prokuratúra tvrdí, že Jane Teleki trestným konaním nevznikla ujma...
To je nezmysel. Český Ústavní súd opakovane judikoval, že každé trestné stíhanie vyvolá u niekoho (možno s výnimkou recidivistov a z celkom bagateľných vecí) určitú ujmu. Obávate sa ako konanie skončí, musíte si platiť právnika, dostavovať sa na výsluchy apod. Naviac podľa odborného vyjadrenia znalca z odboru medicíny dlhotrvajúce nezákonné trestné stíhanie pani Jane Teleki a jej najmladšej dcére spôsobilo vážnu zdravotnú ujmu. Šestnásť rokov šikanovania zanechá na zdraví človeka vážne stopy. Stanovisko prokuratúry je pre mňa celkom nepochopiteľné.
Váš názor na slovenskú justíciu?
Keď som sa prvýkrát stretol s prípadom pani Teleki, nemohol som uveriť, že bola skutočne tak dlho týraná prostredníctvom trestnoprávnych inštitútov. Spis ale hovoril jasne a nepredstavoval pre slovenskú justíciu dobrú vizitku. Na druhej strane, slovenská justícia má stále možnosť si reputáciu napraviť tým, že pani Teleki riadne a spravodlivo odškodní za príkoria, ku ktorým voči nej došlo.
++++++++++++++++++
David Zahumenský je absolventom Právnickej fakulty Masarykovej univerzite v Brne. Začínal ako právnik v Lige ľudských práv. V rokoch 2005-2008 zároveň pôsobil v medzinárodnej organizácii Centrum advokácie duševne postihnutých, kde poskytoval pomoc ľuďom s duševným postihnutím. V rokoch 2012 až 2015 pôsobil ako člen Rady vlády pre NNO. Od roku 2016 je členom Výboru pre legislatívu a financovanie. Samostatnú advokátsku kanceláriu založil v Brne v roku 2013. spracováva ústavné sťažnosti, sťažnosti ESLP i správne žaloby. Pomáha zakladať spolky a ústavy a získať ľuďom odškodnenie za prieťahy v konaní, či škodu na zdraví.
