fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Soeren Kern: Nemecký zákon zakazujúci detské manželstvo bol vyhlásený za protiústavný…

Najvyšší občiansky a trestný súd v Nemecku, Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof, BGH) vydal rozhodnutie, že nový zákon, ktorý zakazuje detské sobáše, môže byť protiústavný, pretože všetky manželstvá, vrátane sobášov uzatvorených podľa práva šaría, sú chránené Ústavou (Grundgesetz).

Toto rozhodnutie, ktoré prakticky otvára v Nemecku dvere legalizácii detských sobášov uzatvorených podľa práva šaría, je jedným z rastúceho počtu prípadov, keď nemecké súdy – či vedome alebo nevedome – podporujú vytvorenie paralelného islamského právneho systému v krajine.

Prípad, ktorým sa súd zaoberal, sa týka 14-ročného sýrskeho dievčaťa, ktorá sa v Sýrii vydala za svojho 21 ročného bratranca, a následne spolu prišli do Nemecka na vrchole migračnej krízy v auguste roku 2015. Úrad starostlivosti o mládež (Jugendamt) odmietol manželstvo uznať a oddelil dievča od jej manžela. Manžel podal žalobu, ale Rodinný súd v Aschaffenburgu rozhodol v prospech Úradu starostlivosti o mládež, ktorý sa vyhlásil za právneho zástupcu dievčaťa.

Odvolací súd v Bambergu však toto rozhodnutie v máji 2016 zrušil. Súd rozhodol, že manželstvo je platné, pretože bolo uzavreté v Sýrii, kde sú podľa práva šaría detské sobáše povolené. Tento rozsudok tak v Nemecku fakticky legalizoval manželstvá podľa práva šaría.

Rozsudok – popisovaný ako „rýchlokurz sýrskeho islamského manželského práva“ – odštartoval lavínu kritiky. Niektorí obvinili súd v Bambergu, že uprednostnil právo šaría pred nemeckým právom, aby túto v Nemecku zakázanú prax zlegalizoval.

„Ospravedlňovanie náboženskými alebo kultúrnymi rozdielmi zakrýva jednoduchý fakt, že starší zvrátení muži zneužívajú mladé dievčatá,“ povedal šéf Nemeckej policajnej únie Rainer Wendt.

Monika Michell zo skupiny bojujúcej za ženské práva Terre des Femmes, ktorá bojuje proti detským sobášom, dodala: „Manžel nemôže byť zákonným zástupcom detskej nevesty, pretože s ňou zdieľa lôžko – čo je jasný konflikt záujmov.“

Ministerka spravodlivosti Hesenska Eva Kühne-Hörmann položila otázku: „Ak si nemôžu neplnoletí – a to je úplne správne – kupovať pivo, prečo by zákonodarcovia mali deťom umožniť robiť také závažné rozhodnutia ohľadom manželstva?“

Ďalší komentátori tvrdili, že rozsudok otvorí v Nemecku dvere kultúrnych konfliktov, pretože moslimovia budú rozhodnutie súdu považovať za precedens, ktorý v krajine umožní presadzovanie legalizácie ďalších islamských praktík, vrátane polygamie.

V septembri 2016 reagovalo nemecké Ministerstvo vnútra na otázku podanú na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zverejnilo správu, že k 31. 7. 2016 žilo v Nemecku 1 475 detských neviest – z toho bolo 361 dievčat mladších ako 14 rokov.

V snahe ochrániť dievčatá, ktoré sa vydali v zahraničí a v Nemecku požiadali o azyl, prijal nemecký parlament 1. júna 2017 právny predpis zakazujúci detské sobáše. Takzvaný Zákon o boji proti detským sobášom (Gesetz zur Bekämpfung von Kinderehen) stanovil v Nemecku minimálny vek súhlasu pre vstup do manželstva na 18 rokov a zároveň zrušil všetky existujúce manželstvá, kde bol jeden z účastníkov v čase obradu mladší ako 16 rokov, a to vrátane tých manželstiev, ktoré boli uzavreté v zahraničí.

Spolkový súdny dvor vo svojom rozhodnutí zverejnenom 14. decembra 2018 uviedol, že nový zákon môže byť protiústavný, pretože porušuje niektoré články ústavy, konkrétne článok 1 (ľudská dôstojnosť), článok 2 (slobodný rozvoj osobnosti), článok 3 (rovná ochrana) a článok 6 (ochrana manželstva a rodiny).

Spolkový súdny dvor tiež rozhodol, že nový zákon nemožno použiť spätne, a preto sa nemôže vzťahovať na sýrsky pár, ktorý bol zosobášený vo februári 2015.

Spolkový súdny dvor nakoniec požiadal Spolkový ústavný súd (Bundesverfassungsgericht), aby preskúmal legálnosť nemeckého všeobecného zákazu detských sobášov a aby stanovil, či by nemecké úrady nemali posudzovať platnosť detských sobášov individuálne prípad od prípadu.

Toto rozhodnutie ignoruje článok 6 Preambula Nemeckého občianskeho zákonníka (Einführungsgesetz zum bürgerlichen Gesetzbuch, EGBGB), kde je uvedené:

„Právnu normu iného štátu nie je možné aplikovať, ak jej aplikácia vedie k výsledku, ktorý je zjavne nezlučiteľný so základnými princípmi nemeckého práva. Najmä sa to nevzťahuje na prípady, keď je jej aplikácia nezlučiteľná so základnými právami.“

Ochranou sýrskeho páru pred nemeckým právom Spolkový súdny dvor nielenže legitimizoval použitie práva šaría v súdnych sporoch v Nemecku, ale súčasne vytvoril precedens, ktorý bude v budúcnosti takmer určite využívaný obrancami detských sobášov a ďalších cudzích zákonov.

Navyše tým, že trvá na tom, aby legitimita detských sobášov sa skúmala prípad od prípadu, súd otvoril dvere takzvaným kultúrnym výnimkám, a to tým, ktoré sú zakotvené v práve šaría, ktoré nestanovuje pre manželstvo žiadnu minimálnu vekovú hranicu.

Bavorský zákonodarca Winfried Bausback, ktorý pracoval na návrhu zákona proti detským sobášom, bol rozhodnutím súdu pobúrený:

„V mene našej ústavy a v záujme dieťaťa by v tomto prípade mala existovať iba jediná odpoveď: Toto manželstvo musí byť od začiatku anulované.“

„Nemecko nemôže byť na jednej strane na medzinárodnej scéne PROTI detským sobášom a na druhej strane v našej vlastnej krajine byť ZA také sobáše. V tomto prípade nemôžeme robiť v záujme dieťaťa kompromisy. (…) Ide o ochranu detí a maloletých, ktorá je zakotvená v Ústave! „

 

Nemecké súdy a právo šaría

Nemecké súdy sa stále viac prikláňajú k islamskému právu, pretože buď žalujúce strany, alebo obžalovaní sú moslimovia. Kritici tvrdia, že najmä tie prípady, v ktorých nemecké právo ustúpilo právu šaría, znamenajú nebezpečné zasahovanie islamského práva do nemeckého právneho systému.

Napríklad v novembri 2016 súd vo Wuppertale rozhodol, že sedem islamistov, ktorí vytvorili hliadku, ktorá presadzovala v uliciach mesta právo šaría, neporušili nemecké zákony a proste len uplatňovali svoje právo na slobodu prejavu.

Verejné pobúrenie vyvolala v septembri 2014 samozvaná „polícia šaría“, ktorá rozdávala žlté letáky s informáciou, že vo Wuppertálskej štvrti Elberfeld bola vyhlásená „oblasť podliehajúca právu šaría“. Muži naliehali na moslimských i nemoslimských okoloidúci, aby navštevovali mešity a prestali piť alkohol, fajčiť cigarety, brať drogy, hrať hazardné hry, počúvať hudbu, a venovať sa pornografii a prostitúcii.

Wuppertálsky prokurátor Wolf-Tilman Baumert argumentoval, že muži, ktorí nosili oranžové vesty s nápisom „SHARIAH POLICE“, porušili zákon, ktorý zakazuje vo verejnom priestore nosiť uniformy. Zákon, ktorý najmä zakazuje uniformy, ako nástroj vyjadrenia politického názoru, bol pôvodne navrhnutý, aby zabránil neonacistickým skupinám predvádzať sa na verejnosti. Podľa Baumerta boli vesty nelegálne, pretože mali na verejnosť „úmyselný, zastrašujúci a militantný“ efekt.

Okresný súd vo Wuppertale však rozhodol, že technicky vzaté vesty nie sú uniformy a v žiadnom prípade nepredstavujú hrozbu. Súd uviedol, že svedkovia a okoloidúci sa nemohli cítiť zastrašení a že by stíhanie mužov porušovalo ich slobodu prejavu. Toto „politicky korektné“ rozhodnutie, ktoré bolo úspešne napadnuté na vyššiu súdnu inštanciu, fakticky splnomocnilo „políciu šaría“ pokračovať vo vynucovaní islamského práva vo Wuppertale.

11. januára 2018 však Spolkový súdny dvor rozhodnutie súdu vo Wuppertale zrušil a nariadil obnovu procesu so všetkými siedmimi osobami. Spolkový súdny dvor uviedol, že podľa jeho názoru islamisti skutočne porušili zákon, ktorý zakazuje nosiť uniformy.

Právo šaría preniká prakticky nekontrolovane do nemeckého súdneho systému už takmer dve desaťročia. Tu sú niektoré príklady:

  • V auguste 2000 súd v Kasseli nariadil jednej vdove, aby sa podelila o svoj dôchodok po svojom marockom manželovi s inou ženou, s ktorou bol muž tiež súčasne ženatý. Hoci je polygamia v Nemecku nezákonná, sudca rozhodol, že sa manželky musia v súlade s marockým právom o penziu podeliť.
  • V marci 2004 súd v Koblenzi priznal právo na trvalý pobyt v Nemecku druhej manželke Iračana žijúceho v Nemecku. Súd rozhodol, že po piatich rokoch v polygamnom manželstve by bolo nespravodlivé očakávať, že sa vráti do Iraku.
  • V marci 2007 sudkyňa vo Frankfurte citovala počas rozvodového konania Korán. Nemka marockého pôvodu sa chcela rozviesť, pretože ju jej marocký manžel opakovane bil. Hoci polícia prikázala mužovi, aby sa držal ďalej od svojej ženy, naďalej ju obťažoval, a dokonca sa jej vyhrážal smrťou. Sudkyňa Christa Datz-Winter odmietla manželstvo rozviesť. Citovala z Koránu súru 4, verš 34, ktorá oprávňuje „ako manžela telesne trestať neposlušnú manželku, tak aj potvrdzuje nadradenosť manžela nad manželkou.“ Sudkyňa bola nakoniec z prípadu odvolaná.
  • Súd v Düsseldorfe nariadil v decembri 2008 tureckému mužovi, aby zaplatil 30 000 eur v súlade s právom šaría svojej bývalej neveste, ako bolo dohodnuté v manželskej zmluve medzi rodičmi manželov v Turecku.
  • V októbri 2010 rozhodol súd v Kolíne nad Rýnom, že Iránec musí vyplatiť svojej bývalej manželke sumu 162 000 eur, čo je súčasný ekvivalent 600 zlatých mincí, ktoré boli uvedené v pôvodnej manželskej zmluve podľa práva šaría.
  • Súd v Mníchove v decembri 2010 rozhodol, že nemecká vdova má nárok na obyčajnú štvrtinu majetku, ktorý zdedila po svojom manželovi, ktorý pochádzal z Iránu. Súd prisúdil v súlade s právom šaría zvyšné tri štvrtiny dedičstva manželovým príbuzným v Teheráne.
  • V novembri 2011 súd v Siegburg povolil iránskym manželom, aby boli rozvedení dvakrát, najprv nemeckým súdom podľa nemeckého práva a potom iránskym duchovným podľa práva šaría. Riaditeľka okresného súdu v Siegburg Birgit Niepmann povedala, že obrad šaría je jedným z „úkonov ponúkaných súdom“.
  • Súd v Hamme v júli 2012 nariadil iránskemu mužovi, aby zaplatil svojej bývalej manželke sumu 213 000 eur ako súčasť rozvodového vyrovnania. Prípad sa týkal páru, ktorý by zosobášený v Iráne podľa práva šaría, presťahoval sa do Nemecka a neskôr sa rozviedol. V pôvodnej manželskej zmluve sa muž zaviazal, že svojej manželke v prípade rozvodu oplatí 800 zlatých mincí splatných na požiadanie. Súd nariadil manželovi zaplatiť bývalej manželke 213 000 eur, čo je súčasný ekvivalent zlatých mincí.
  • V júni 2013 súd v Hamme rozhodol, že každý, kto uzavrie manželstvo v moslimskej krajine podľa islamského práva a neskôr v Nemecku požiada o rozvod, musí dodržať pôvodné podmienky stanovené právom šaría. Tento rozsudok je fakticky medzníkom, ktorý legalizuje praktiku okamžitého rozvodu podľa práva šaría „trojitý talák“, kedy sa manžel môže legálne rozviesť tak, že trikrát zopakuje frázu „rozvádzam sa s tebou“.
  • V júli 2016 súd v Hamme nariadil mužovi pôvodom z Libanonu, aby zaplatil ako súčasť rozvodového vyrovnania svojej bývalej žene 15 000 dolárov. Prípad sa týkal páru, ktorý sa vzal v Libanone podľa práva šaría, presťahoval sa do Nemecka a neskôr sa rozviedol. Súčasťou pôvodnej manželskej zmluvy bol sľub manžela, že v prípade rozvodu zaplatí manželke 15 000 dolárov. Nemecký súd nariadil, aby jej zaplatil zodpovedajúcu sumu v eurách.
  • Expert na islam Mathias Rohe v rozhovore pre spravodajský web Spiegel Online bránil existenciu paralelných právnych systémov v Nemecku ako „dôsledok globalizácie“. Dodal: „Používame islamské právo zrovna tak ako francúzske právo.“

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info