fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Jana TELEKI: Novinári nemajú ani potuchu, koľko trestných konaní bolo vedených voči nim a ich textom

tasr

Lustrovanie nepohodlných, následná likvidácia, či už ekonomická, psychická alebo fyzická jednoducho patrila k zažitému folklóru všetkých po novembrových vlád. Menil sa iba spôsob, akým nezákonné zhromažďovanie informácií o občanoch prebiehalo, názvy útvarov zabezpečujúcich tieto zvrátenosti, a spôsob získavania údajov o záujmových osobách ovplyvnený najmä novými informačnými technológiami.

 

Novinári akosi zaspali dobu … alebo „nemohli kriticky myslieť“ …

O sledovaní novinárov sa mohlo nahlas hovoriť do septembra roku1998, čiže do nástupu prvej vlády Mikuláša Dzurindu, po nástupe ktorej médiá prezentovali Slovensko ako najdemokratickejší štát na zemeguli. Po piatich rokoch riadenia silových rezortov nominantmi KDH, a ich neštandardnými postupmi označovanými ako reforma polície, či justície právnické elity poukazovali na protiústavnosť mnohých zákonov a nariadení a samotní predstavitelia silových zložiek zdôrazňovali, že Slovensko je policajný štát.

Po nástupe Fica pretransformovaní KDHáci pokračovali štandardným spôsobom, respektíve v oveľa väčšej miere ako v predchádzajúcom období vďaka lojalite podriadených bez škandálov. V roku 2012 sa po rokoch prvý krát prevalil škandál, v súvislosti s lustrovaním keď niekoľko novinárov podalo trestné oznámenie na Gábora Grendela, ktorý mal dať lustrovať blogerov, ktorý si dovolili kritizovať predstaviteľov strany Nova a jej predsedu Daniela Lipšica. Prevalenie tohto škandálu samozrejme novinári prehliadli, respektíve prešli mlčaním.

Ministerstvo vnútra po prevalení sa škandálu v záujme úspešnosti budúcich lustrácií nastavilo pravidlá spôsobom, aby akékoľvek lustrovanie vykazovalo známky zákonnosti.

 

Jana Teleki: Tóthove šokujúce odhalenie pôvodcu únikov z trestného spisu a striktné mlčanie médií

 

Prvé úpravy pravidiel v súvislosti s lustráciami, aby aspoň „akože“ korešpondovali s trestným poriadkom vyžadovali podnet na trestné stíhanie.

Keďže podnet spravidla absentoval, väčšinou vyšetrovateľ dostal od nadriadeného pokyn na preverenie textu, či náhodou novinár nespáchal trestného činu ohovárania. Uznesenie o začatí trestného konania vo veci, potrebné vydať pred začatím vyšetrovania bolo vstupnou bránou k lustrovaniu kohokoľvek.

Uznesenie o začatí trestného konania sa doručuje iba oznamovateľovi, a prípade, že policajt koná na základe ex offo, nedoručuje sa nikomu. Policajt samozrejme nepredvolá novinára na výsluch, po zabezpečení materiálu z lustrácií novinára, vyšetrovateľ podnet odmietne, prípadne odloží pre potreby ďalšieho šikanovania a novinár ani nezistí, že voči nemu nejaké konanie bolo vedené.

Druhou úpravou odbúrali všetky tance spojené s lustráciami tým spôsobom, že keď novinár písal o  trestnej veci, a vlastne ani nemusel písať, vylustrovali ho v rámci trestnej veci, o ktorej písal.

Novinári nemajú ani potuchu o tom, koľko trestných konaní bolo vedených v súvislosti s textami, ktoré publikovali.

Ani v prípade záujmu zistiť tieto skutočnosti, polícia im relevantné informácie neposkytne údajne preto, že zákon zakazuje obťažovať občana, pokiaľ sa nedopustil trestnej činnosti.

Rozprávanie policajtov o rozpracovanosti novinárov, kriminálkou, prípadne SIS, o trestných konaniach v súvislosti s publikovanými článkami, vyvolávalo vo mne viac nedôveru k zdroju informácií ako k polícii, najmä preto, že som si nedokázala ani predstaviť spôsob realizácie takého konania, nakoľko vždy by v ňom niekde visela hrozba prevalenia.

Náhoda a x trestných stíhaní za publikované texty

V decembri 2018 v súvislosti s konaním som požiadala prostredníctvom súdu o zabezpečenie trestného spisu do konania a keďže sa jednalo o spis políciou ukončený bez podania obžaloby boli v ňom založené všetky materiály, aj tie pomocné … Bola som v šoku koľko trestných konaní bolo voči mne „právoplatne začatých“ po mojom odchode do Českej republiky publikovaných na denníku Sme, koľko novinárov a osôb bolo v súvislosti s nezmyselnými konaniami lustrovaných, a preverovaných.

Z pohľadu vyššie uvedeného hystéria novinárov po vyjadrení Tibora Gašpara opäť na tvárach policajtov a prokurátorov vyvoláva iba úsmev, niekoľkokrát zvolajú tlačovku, na ktorej odprezentujú, aké kroky podniknú a  z veľkej kauzy lustrovania zostane iba bublina na pobavenie, či pohoršenie verejnosti nad súčasnou vládou. Bublina, ktorá po niekoľkých dňoch spľasne a v prípade potreby poslúži novinárom iba ako nepodarená barlička.

Lustrovanie novinárov v policajných databázach Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ustojí bez vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti, dokonca aj bez rozhodnutia o spáchaní priestupku.

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info