o nezáujme mladých ľudí o politiku vo všeobecnosti, ale ako sa nám blížia pomaly prezidentské voľby, opäť mi to nedalo a spravil som si menší rešerš vo svojich okruhoch známych o tom, koho budú voliť a prečo. Výsledok mnohých nepoteší, ale realita sa dlhodobo ignorovať jednoducho nedá.

Tých, ktorí javia nezáujem o prezidentské voľby je dosť, ale to neznamená, že nepôjdu voliť. Prvovoliči v mojich kruhoch sú väčšinou rozdelení do dvoch táborov - podporovatelia Čaputovej vs. podporovatelia Harabina. Keď som sa pýtal na dôvody ich voľby, argumenty sa líšili vo viacerých ohľadoch. Pár z nich ma zaujalo natoľko, aby som sa ich pokúsil rozvinúť.

Všimol som si, že "Čaputkári" v mojich kruhoch sú väčšinou ľudia s priemerne vyšším vzdelaním, ktorí majú aspoň ako taký záujem o veci verejné a nie je im jedno, kto sa stane prezidentom. Po tom, ako sa Mistrík vzdal v jej prospech sa veci začali hýbať ešte rýchlejším tempom, a to, že je takmer jedinou "baštou svetla" proti Smeru a Harabinovi jej prihráva ďalšie body. Tí, ktorí sú zaťažení na slovo "slušnosť" majú v týchto voľbách na výber, teda aspoň v prvom kole.



Keď som ale obrátil list a diskusia sa posunula k "Harabiňákom", argumenty sa začali rapidne líšiť. Čo bolo ale zaujímavé je fakt, že tak isto ako pri prvom tábore, tento tiež žiada "zmenu", no faktor "slušnosti" ide bokom. Buď som počúval o migrantoch, ktorí tu už vraj sú alebo sa "majú sem v budúcnosti navoziť", právnom štáte a o ochrane slovenských záujmov. To by sa dalo ešte prehryznúť, no keď som sa dostal ku argumentu "veď bude aspoň sranda", začal som sa nad tým viac zamýšľať.

Prečo by niekto volil zo srandy? Táto nová vlna protestného hlasu už nie je plná hnevu ako to bolo pred parlamentnými voľbami, ale je skôr naplnená apatiou a rezignáciou akceptovať fakty kvôli zmene za každú cenu. Ale zoberme si to reálne - koľko ľudí v dnešnej dobe hľadí na fakty? A ako ich vie rozlišovať od dezinformácii? Diskusie na školách o extrémizme a Fake news tomu zrovna nepomôžu ak sa študenti nezaujímajú o túto problematiku. Práve naopak - posilňujú už zaryté stereotypy o nedôvere k médiám a budujú nové základne protestných hlasov.

Málo z mojich rovesníkov pôjde voliť iných kandidátov. Niektorí pôjdu voliť Mikloška alebo Krajniaka, väčšinou tí argumentačne zdatnejší, no presne tam sa kruh voliteľných kandidátov aj uzatvára na čísle štyri.

Šefčovič je mimo hry, je nevoliteľný z mnohých dôvodov ale uvediem len jeden, ktorý je podľa mňa najdôležitejší - on a celá jeho kampaň je jednoducho FAKE. Cez šnicle, drevené tanečné schopnosti, plastelínový úsmev na billboardoch, zbytočné útoky ako z tretej cenovej triedy na protikandidátov až po takmer zvláštnu úchylku vytvárania príspevkov na sociálnych sieťach, ktoré nemajú s prezidentovaním nič spoločné - schválne, pozrite si jeho instagramový profil, ten hovorí za všetko. Osobne mi je ľúto ľudí, ktorí tej kampani venujú svoj čas len kvôli tomu, aby neostal Smer zahanbený a aspoň postúpil do druhého kola. Možno sa bude raz v učebniciach uvádzať táto kampaň ako príklad, ako by sa to nemalo robiť.

Neviem či vôbec treba spomínať iných kandidátov ako sú napríklad Kotleba, Daňo či Chmelár. Tí budú radi, ak dostanú viac percent než plnotučné mlieko, no práve Kotleba z nich riskuje najviac. Pochopiteľne, keďže vsadil celý svoj "brand" na to, že sa stane prezidentom, aj keď musel od začiatku vedieť že je to len jeden z jeho mnohých snov, tak ako jeho "sen o bielom Slovensku". Nevedel dohodnúť s Harabinom a voliči mu to dajú spočítať - už ale ako mainstreamovému politikovi, nie ako "vodcovi", ktorý stával na námestiach.

Veľmi sa teším na volebnú noc - bude plač, bude sa jasať a tancovať, ale čo je najdôležitejšie - aspoň bude sranda. Práve preto vás všetkých pozývam na volebné spravodajstvo Hlavného denníka, kde budeme pokrývať všetko dôležité počas dňa volieb, ale aj po tom, ako sa zavrú volebné miestnosti. Takže zatiaľ čo si budete so svojimi známymi pripíjať na postup svojho favorita, nezabudnite si u nás pozrieť priebežné výsledky a informácie zo štábov.