V komunistickej ére sme boli zvyknutí hovoriť, že "mráz prichádza z Kremľa" (aspon tak kedysi nazval svoju známu knihu Zdeněk Mlynář), ale časy sa menia. Dnes síce z Východu údajne prichádzajú agenti s novičokom a Huawei, ale žiadnu ideológiu a žiadne idey nám neprinášajú. Ideológia a idey dnes už prichádzajú výlučne zo Západu.
Intenzívne sa v iných textoch zaoberáme v našom Inštitúte Václava Klausa kritikou importu ideológie liberálnej demokracie , ale vieme, že aj v ekonomickej oblasti štátny intervencionizmus a potláčanie voľného trhu prichádzajú zo Západu. Náš ekonomický systém nemá s voľným trhom nič spoločné. Je to regulovaná ekonomika s obrovským rozsahom štátnej intervencie všetkého druhu. Autonómia ekonomického systému bola opäť výrazne potlačená, v mnohom sa to podobá dominancii politiky nad ekonomikou v komunistickej ére.
Aktivistické projekty štátneho intervencionizmu sa rodia ako huby po daždi. V poslednej dobe nielen v Európe, ale aj v Amerike. Akokoľvek sme dlho boli fanúšikmi brettonu (Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky), už dávno sme na to zanevreli. Najvýraznejšie to bolo predvedené v mojom prejave na Rhodskom fóre v roku 2015 "Future of International Development Institutions - Can Their failures Be Even Bigger?" (Pozri
). Teraz nám Medzinárodný menový fond ponúka ďalší darček, ktorý je aktivistickým projektom par excellence.
Dvojica pracovníkov IMF R. Agarwal a S. Krogstrup (Ind a Dánka) prichádzajú s radikálnym návrhom, ako urobiť menovú politiku centrálnych bánk efektívnu. Svoj aktivizmus prezrádzajú jedným z mezinadpisov svojho textu na oficiálnom IFM blogu "No room to Maneuver". Je to opak koncepcií Miltona Friedmana, ku ktorému sa stále hlásim. Za každú cenu chcú vytvoriť priestor pre aktivistické "manévrovanie" menovými veličinami. Sú smutní z toho, že mimoriadne nízke úrokové sadzby od krízy rokov 2008-2009 neumožňujú žiaden výrazný pokles týchto sadzieb, a tým aj rozhodnú aktivitu centrálnych bánk. Vychádzajú z tézy, že historicky bolo pri vážnych recesiách treba znížiť úrokové sadzby o 3-6%. To podľa nich môžu dnes urobiť len tri krajiny OECD - Turecko, Mexiko a Island. Inde to urobiť nejde.
Preto si keynesiánski aktivisti zúfajú. Chceli by zrušiť existenciu hotových peňazí, pretože - ak by boli všetky peniaze na bankových účtoch - s úrokovými sadzbami by sa dalo všeličo robiť - ísť aj výrazne do mínusu. Ak existuje cash, hotovosť, vysoko záporné úrokové sadzby by viedli k presunu všetkých peňazí z bankových účtov do formy hotovosti. To si aktivistickí centrálni bankári nemôžu priať. To by ich úlohu v ekonomike výrazne znížilo. Sú si však vedomí toho, že sa im úplne zrušiť hotové peniaze rýchlo nepodarí.
Preto prichádzajú s iným revolučným návrhom. Ten je založený na myšlienke rozdeliť v jednotlivých krajinách menovú báze na dve separátne domáce meny - na hotovosť a na elektronické (bankové) peniaze. Zámerom tejto myšlienky je získať popri úrokovej miere ďalší nástroj centrálnych bánk, ktorým by bola tzv. Konverzná miera (the conversion rate) medzi týmito dvoma typmi peňazí. Centrálne banky by v takom prípade mohli manipulovať nielen s úrokovými sadzbami, ale aj s onou konverznou (možno tiež prepočítavaciou) mierou. Keby mala hodnotu 0,9, znamenalo by to, že by majiteľ úsporného vkladu v banke za svojich 100 korún (na účte) dostal len 90 korún (v hotovosti). Hotovosti by tým boli výrazne znehodnotené a neoplatilo by sa držať peniaze v tejto forme. Takto skonštruovaný duálny menový systém by mohol úrokovým sadzbám vrátiť ich - hypotetickú - regulačnú úlohu.
Tento návrh má iste mnoho detailov k doriešeniu, ale jeho základný omyl a tragédia je úplne evidentné. Je to aktivistický projekt ako "tlačiť" majiteľa peňazí, aby sa správal podľa toho, ako centrálna banka svoju taktovkou máva. Je to absolútne neprijateľné. Je to ďalší krok k obmedzeniu ľudskej slobody.
Je pôvabné, že aj tak veľký kritik detailov európskeho menového systému, ale zároveň veľký obhajcu jeho podstaty, nemecký profesor HW Sinn, vo svojej poznámke k tomuto nápadu hovorí, že ak by toto Európska centrálna banka zaviedla, bol by to dôvod, aby Nemecko vystúpilo z eurozóny. Ešte, že v nej nie sme.
