Ako som písal v prvej časti, spletitosť a rozporuplnosť cesty mladého marxistu po zákutiach slovenského oligarchicko-politického pralesa nie je na slovenskej hrude nič neobvyklé. Voliči si zvykli, že ich neustále niekto odiera a ani sa im nečudujem, že sú unavení stále čítať o niekom, kto sa plánovite priživuje na ich mozoľoch.
Ale prekvapuje ma iný fakt. Na Slovensku je všeobecne rozšírený názor, že do politiky by mala okamžite začať prúdiť nová krv, ktorá by už neniesla so sebou zvyšky DNA od starých politických štruktúr. Na základe tohto názoru, silne podporovanému stranou s extrémne žiarivým názvom - Progresívne Slovensko, by mali byť nové vznikajúce strany nezávislé od vplyvu starých skompromitovaných strán a jedincov.
História frontmana novej a progresívnej strany Ivana Štefunka však hovorí niečo úplne iné. Štefunko, a tým aj jeho strana, členovia tejto strany, nevynímajúc prezidentskú kandidátku Zuzanu Čaputovú, títo všetci súdruhovia sú buď produktom SMERáckej politiky diverzifikácie vplyvu, alebo sú aspoň SMERom poznačení.
Ako uviedol
tyzdennikkoment.sk asi pred rokom:
Tragédia Slovenska je to, že takzvaná nová krv nie je tým, čo od nej očakávame, práve naopak, je len tým, čo tu nechceme – tradične spojená s vládnucimi stranami, finančne závislá, personálne prepojená, avšak v médiách sa predstavujúca ako nepriateľ SMER‑u.
Skutočnosť je však iná, ako hovorí jeden z kľúčových ľudí šéfa úradu vlády Slovenskej republiky: „Ivan (Štefunko; pozn. redakcie) sem chodí ako na klavír a pýta stále peniaze na kampaň a niekto tu na úrade mu ich dáva, preto si myslím, že Progresívne Slovensko a SMER‑SD sú až priveľmi prepojené“.
Čo si má o tom myslieť triezvo uvažujúci volič? To je naozaj až toľko spoluobčanov padnutých na hlavu? Prečo sa dnes nájde toľko povrchne zmýšľajúcich (bohužiaľ sa nejedná len o mladých ľahko manipulovateľných jedincov), ktorí vás idú na sociálnych sieťach ukrižovať, ak povinne nekopete do Fica a SMERu a zároveň sa pred spaním povinne nemodlíte k jeho božstvu Progresívnemu Slovensku, zastupovanému tu na slovenskej zemi veľkňazom, jeho neomylnou svätosťou, Ivanom Štefunkom?
Ale naspäť k biznis plánu Štefunkových firiem. O tom, že všetky žijú zo štátnych peňazí písať nebudem, lebo prvá signálna sústava bežného voliča v tom momente prestáva vnímať ponúkané informácie. Okrem toho, na internete nájdete veľa nevyvrátiteľných informácií k tejto téme, od podstatne väčších odborníkov ako som ja. Vrátim sa k faktu, že Štefunkova firma Neulogy, čerpá finančné zdroje z programu Jeremie, ktorý je špecifický program EU a rozdeľovanie prostriedkov nie je (prečo asi?) v registri uvedené a dokonca ani na stránke daného programu. Ako k tomu príde daňový poplatník? Podľa neoverených informácií má ísť o miliónové čiastky.
Samotný Ivan Štefunko je majoritným prispievateľom do „ďalšej vlastnej eseročky“ s názvom Progresívne Slovensko. Ak vezmeme do úvahy, že jeho spoločnosti žijú zo štátnych peňazí (teda peňazí nás všetkých určených mimochodom aj na cesty, mosty, diaľnice, nemocnice, domovy dôchodcov, lieky.... doplňte si sami o čo neustále prichádzate), tak je celkom flagrantnou požiadavkou, aby sa verejnosť o týchto finančných prepojeniach dozvedela. Hlavne tá časť verejnosti, ktorá uvažuje, že pôjde PS a jej nominantku voliť. Aby PS pozitívni voliči neboli prekvapení, podobne ako v minulosti, že volia nejakého dobrého anjela z ktorého sa neskôr vykľuje dobrý čertisko.
Zaujímavé, že PS pozitívnym vôbec nevadí, že povaha káuz okolo Štefunkových firiem je v priamom antagonistickom rozpore s programom ich vyvolenej strany. Myslím tým jeho domnelý ale o to viac marketingovo propagovaný boj proti korupcii. On naozaj nie je prvý, kto víno pije a vodu káže, len som neustále v nemom úžase, že koľko ovečiek na túto obohranú pesničku ešte dokáže nalákať. Zrejme by najväčšiu kariéru spravil, ak by išiel prednášať politický marketing do Sládkovičova.
Len tak na okraj, medzi štedrých darcov sponzorujúcich PS, patria napríklad aj Igor a Dušan Kočišovci, predseda a podpredseda predstavenstva spoločnosti GA drilling, ktorá dostala 10 miliónov EUR za projekt, ktorý dokonca spochybnila hodnotiaca komisia Ministerstva školstva. Ďalej spoločnosť Monogram Technologies, v ktorej vlastní štvrtinový podiel Ivan Štefunko, uspela v podozrivých eurofondových tendroch na vedu. V jednom z nich jej zvláštnym spôsobom „konkurovala“ spoločnosť Anext, spájaná s bývalým odídeným ministrom financií Jánom Počiatkom (Smer).
V tejto súvislosti, do hrude bijúce sa prehlásenie PS sa zdá byť dokonale zmätočným: „
Každé euro, ktoré vyplatí štát, musí byť užitočné. Musíme sledovať nie to, či sa minuli peniaze, ale čo sme za tie peniaze dostali a čo sme tým dosiahli“.
Smial by som sa, ak by to celé nebolo také žalostné.
Tento seriál nekončí, verím, že materiál na jeho pokračovanie nám dodá sám šéf PS a jeho ďalšie kroky na politickej scéne Slovenska.
