fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Komentár Reného Skalného: Hlas ľudu, či len stonanie poslanca Marčeka?

TASR / Facebook: HlasLuduSR / TASR

Slovenská politická scéna pamätá už mnohé prepadáky; od strany 99 % – občiansky hlas, ktorú zhruba rovnaké percento voličov s prehľadom odignorovalo, cez stranu TIP, ktorej masívnu kampaň si nejeden občan zmýlil s reklamou na prací prášok až po legendárny odchod “hrobára SDKÚ” – Pavla Freša, kráčajúc v červených teniskách (a bez županu) až na smetisko dejín.

Politický príbeh Petra Marčeka by pravdepodobne patril do rovnakej kategórie, nebyť Borisa Kollára na konci roku 2015 a jeho nápadu s kúpou politickej strany…“ehm”, chcel som povedať “jeho dlhoročného priateľstva” s pánom Marčekom.

Najznámejší slovenský polygynista (Schválne, kto vedel že tento koníček má aj svoje odborné pomenovanie?) vtedy zostal nemilo prekvapený. Strana Náš kraj, v rámci ktorej sa Boris snažil dostať do parlamentu najprv, údajne mala “kostlivcov v skrini”. Hovorilo sa o obrovských dlhoch, neaktívnych členoch či dokonca o spojení s mafiou.

Facebookové lajky a politické komentáre z vlastnej kúpeľne bolo treba zúročiť inde. Hneď na druhý pokus si Boris spomenul na svojho dobrého kamaráta Peťa Marčeka a jeho SOS (pozn. autora: To nie je zúfalé volanie o pomoc, ale skratka pre “Stranu občanov Slovenska”).

Marček lanári Harabina do strany Hlas ľudu. Tá je spájaná s kontroverzným Romanom Bušom

Ešte šťastie, že pán Marček bol toho času jej jediným členom. Odpadlo tak otravné naháňanie podpisov, nekonečné hlasovania v pléne, či iné demokratické “výstrelky”. Slovo dalo slovo a za veľkého vyzváňania všetkých zvonov vzniklo premenovaním pôvodnej Marčekovej strany hnutie SME RODINA – Boris Kollár.

Hnutie vtedy získalo solídnych 6,62 % vo voľbách a Peter Marček sa zo 4. miesta na kandidátke vyšvihol priamo do poslaneckej lavice. Úspech dovtedy nevídaný!

Kým v minulosti mali strany cez ktoré p. Marček kandidoval preferencie menšie než obsah laktózy v sójovom latte z bratislavskej kaviarne, teraz už poslanec Marček prežíval príbeh ako Popoluška.

Prakticky mŕtva strana SOS, ktorá v celoštátnych voľbách v roku 2012 získala 3 836 hlasov, zrazu miešala karty vo vysokej politike. Radosť ale netrvala dlho. Ako to už býva, Rodinu si človek nevyberá a z veľkej lásky častokrát býva veľká nenávisť.

Asi po troch mesiacoch z poslaneckého klubu Sme rodina vyhodili troch poslancov. Boli nimi práve Peter Marček, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek. Boris Kollár vtedy vyhlásil: Chcem sa ospravedlniť našim voličom, že som na kandidátku dal aj takých ľudí. Sme len ôsmi, ale o to pevnejší“.

 Kollár situáciu vysvetľoval takto: „Traja naši poslanci vôbec nechodia na klub, vôbec nerešpektujú našu stranícku činnosť, nič. Ignorujú všetko. Keď to nerešpektujú, buď chcú odísť, alebo ich pošlem ja preč.“

 „Povedzme si pravdu: neprišli s ničím, nepredložili jeden návrh, nezúčastňujú sa na rozpravách, nemajú faktické poznámky. Keď si zoberiete výpis týchto troch ľudí, ako keby v tom parlamente prakticky ani neboli. Len tam sedia a občas zahlasujú,“ nechal sa počuť Kollár.

Peter Marček reagoval, že “v strane nie sú rozpory, iba iné názory”. Skutočným problémom, prečo ho z vlastného hnutia “vyhodili” malo byť to, že odmietal slepo hlasovať podľa straníckej príslušnosti. V rozhovore pre parlamentnelisty.sk poslanec Marček priamo označil Borisa Kollára za povestnú “Palculienku” hnutia:

“Stačí, keď pôjdete hore na balkón a budete pri hlasovaní pozerať na pána Kollára, respektíve na šéfov poslaneckých klubov z OĽaNO či SaS. Ako ukazujú ‚palček hore – palček dole‘. Špeciálne si pozrite Borisa Kollára. Preto je to teraz skvelé, že hlasujem naozaj podľa seba a nie podľa toho, kto mi čo ukáže.“

 Pánovi Marčekovi slúži ku cti, že na “otca hnutia” v podstate neútočil, ako by bolo typické. Naopak, Borisa Kollára vníma ako človeka, ktorý “vo svojom jadre nie je zlý”.

Celú nešťastnú situáciu pripisoval skôr intrigám posledného križiaka Milana Krajniaka (v súčasnosti kandidáta na prezidenta) a nádejného revolucionára Petra Pčolinského (v súčasnosti podpredsedu hnutia a poslanca NR SR).

Obaja spomenutí páni majú byť podľa Marčeka akýmisi “šedými eminenciami” strany SME RODINA a zároveň strojcami celého komplotu.

No ak si niekto myslí, že sa tu príbeh končí, tak je na omyle. Práve naopak, tu sa zrodila legenda. Poslanec Marček sa s vervou zápasníka, ktorým v srdci nikdy neprestal byť ruval za problémy obyčajných ľudí (pozn. autora: prosím nezamieňať s eseročkou istého blázna z Trnavy) aj naďalej.

Nezaradený poslanec sa odvtedy preslávil organizovaním zájazdu na Krym, na ktorý nakoniec skoro nikto neprišiel, fotením televíznych správ z obrazovky (ktoré pravidelne zverejňuje na svojom facebookovom profile), či skutočnosťou, že takmer vyfackal svojho poslaneckého kolegu Matoviča za jeho nevychované správanie. Čo by ale nebol prvý a asi ani posledný.

Veľa nechýbalo a za veľkého povzbudzovania Martina Daňa mohol priamo v parlamente jednu „výchovnú“ schytať aj striebrovlasý seladón a žurnalistické eso v jednej osobe – Eugen “Jeňo” Korda.

Peter Marček sa ešte zviditeľnil vystupovaním v insitných videách istého Romana Ruhiga – kandidáta na primátora Bratislavy, ktorý získal úctyhodných “2010”  hlasov a preslávil sa bizarnými billboardami so sibírskym huskym. K postu primátora mu, žiaľ nepomohlo ani Marčekove herecké “cameo” ani skutočnosť, že sa nechal spodobniť s hlavou väčšou ako má jeho pes.

Peter Marček sa ale odradiť nenechá. Najnovšie to skúša s názvom sťa by partizánska brigáda – “HLAS ĽUDU”. Na kandidátke sú mnohé známe mená vrátane Štefana Harabina… Moment. Oni vlastne nie sú, ale znie to dobre, nie? Marček však podsúva, že sú kamaráti a “Harabinovi pomáha aj v kampani”

V skutočnosti je jediným “spojením” Harabina so stranou (ktorý svoj vstup do straníckej politike už veľakrát rezolútne odmietol) skutočnosť, že istý JUDr. Roman Bušo prispel na Harabinov transparentný účet sumou 300 eur. JUDr. Roman Bušo, v médiách nazývaný aj “právnik spájaný s podsvetím.” je zhodou okolností členom Marčekovej strany.

Na mieste je preto otázka, či HLAS ĽUDU bude skutočne vypočutý, alebo ide len o tiché stonanie poslanca Marčeka, ktorému sa kráti (posledný) poslanecký mandát.

Pretože napriek veľkým ambíciám je, akoby doktor Harabin povedal; “pravdepodobnosť hraničiaca s istotou”, že HLAS ĽUDU sa do parlamentu nedostane. Na to im chýba triezve uvažovanie aj schopní ľudia na kandidátke. No čo sa týka samotného Harabina, niečo mi hovorí, že to nie je prvá ani posledná strana, ktorá sa chce na jeho pôsobení v prezidentských voľbách do parlamentu “vyviesť”.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info