fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
VÝBER SPRÁV

Komentár Bruna Maçãesa: Európska panika ohľadom Ruska je len jednostranná

Európska panika ohľadom Ruska je len jednostranná. Moskva sa jednoducho nevyjadruje k záujmom Európy. Nezaujíma ju Európska integrácia alebo posun Ruska bližšie k Európe. Dokonca Rusko nezaujíma ani dezintegrácia krajín v rámci Európy a ich odvrátenie od Západu. Rusko už zaujíma iba Čína!

V Kremli sa v týchto dňoch nehovorí o ničom inom. Vyzeralo to tak, že sa rozhovory posunú zo špekulácii na realitu. A to už čoskoro. Rôzni finančníci sa na tom zhodli na fóre v Číne roku 2017.

Na ďalšom stretnutí o rok neskôr sa ich myšlienky o niečo viac prehĺbili. V každom ruskom prejave podľa všetkých hrajú svoju rolu tak, ako sa má. Hovoria o samotných vrcholoch politickej moci a niet konca ovácií. Ale nie všetko je tak ako sa zdá.

Sergey Karganov, niekdajší Putinov poradca mi pri raňajkách porozprával všetko o tom, čo sa musí o Číne vedieť.

Ruský pohľad na Čínu sa zmenil počas posledných 5 rokov. Moskva sa vzdala akejkoľvek nádeje na ovplyvnenie čínskeho bontónu obchodu. Namiesto toho teraz experti hovoria o tom, ako môže Rusko využiť Čínu vo svojich geopolitických cieľoch.

Hlasy z Moskvy sa ozývajú, že spojenectvo s Čínou nie je žiaden problém. Teraz, keď už neexistuje opozícia voči tarifom z Číny, tak sa pomaly zisťuje, že to je naraz práve Washington kto má problém.

V minulosti sa stávalo, že aliancie krajín s USA boli častokrát znemožnené, keďže sa do toho vždy vmiešala Čína. Ale teraz, keď sa z nej už stal terč, je možné, že bude ešte o to agresívnejšia. Každý zúčastnený na stretnutí Valdai clubu sa snažil potláčať Čínu týmto smerom.

Keď Putin dodiskutoval – je to časť konferencie, kde odpinkával jednoduché otázky z publika – spravil gesto odchodu, ale náhle sa posunul k Yangovi Jiechimu, exministrovi zahraničných vecí Číny aby ho podoprel. Trval na tom, aby ho sprevádzal až do konca, na potešenie Čínskych partnerov.

Čo ale teraz? Môžu byť Rusko a Čína kamarátmi, a ako dlho?

Vec, ktorú si musíme pamätať je tá, že obe krajiny sú posadnuté zmenou režimu, ktorý nastolili Spojené štáty. Môžu mať dlhoročnú históriu rivality – ktorá sa ale raz vráti, to je nemeniteľné. Stane sa tak ale až za 20 rokov – dovtedy budú na rovnakej strane.

Ak bude táto aliancia pevná, tak by to znamenalo pretras v svetovej politike. Predstavte si, že po medzinárodnej kríze sa Rusko a Čína stanú jedným blokom.Dopad by bol nehorázny, a do určitej miery nepredvídateľný: Psychologicky by to pre Západ znamenalo strach z Ruska a vnímanú nezničiteľnosť Číny. Washington by sa cítil byť pod útokom a Európa zastrašovaná a nepokojná.

Starý kontinent by tiež čelil hrozbe rozdelenia Európy na východnú, strednú a západnú. Stred a východ by bol pod masívnym vplyvom čínskych investorov, ktorý by viac než radi investovali do Európy. Bol by to úplne nový svet, ten ktorý sa stále čoraz viac približuje realite.

Karaganova som opäť stretol na stretnutí s čínskymi predstaviteľmi v Pekingu. Niektorí z nich pochybujú o ruských tvrdeniach, že svet je vo vnútri novej Studenej vojny.

Karaganov sa rozhodol ich presvedčiť o opaku, argumentujúc tým, že Čína žije v dezilúzii ak si myslí, že sa obe strany dohodnú tak, aby z toho profitovali obaja.

Ak Peking staví na mier a spoluprácu, tak sa veľké čínske dobrodružstvo skončilo a Čína bude musieť žiť v tieni spojených štátov po celú ďalšiu generáciu – možno navždy, tvrdí Karaganov. Čínski predstavitelia majú približne päť rokov na rozhodnutie.

Nemôžem hovoriť o tom, o čom sa jednalo také je pravidlo, keď sa meeting deje pod hlavičkou „Chatham House“, takže nepoznám čínsku verziu, len to, čo mi poskytol a dovolil Karaganov.

Aj Číňania si uvedomujú že im pomaly ubieha čas. Stále ešte nie sú ale presvedčení, či zvoliť vojnu – hoc aj studenú vojnu. Ale ak má Čína slovo k vytvoreniu východného bloku, tak ho má aj Európa.

Európsky trh a technológie sú kritické pre Čínu ako takú. Čínski predstavitelia vedia stále viac a viac o tom, čo očakávať od Ameriky, a vedia veľmi dobre čo očakávať od Rusov. Európa je ale iná záležitosť. Peking bude váhať nad tým, či ju odtláčať a počká si na to, kým sa Európa rozhodne sama.

My ich môžeme nechať čakať ďalej a nechať ich handrkovať sa. V nebezpečnom svete je Európa váhou stability.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info