HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Komentár Jany TELEKI: Komu slúži únik informácii z trestného spisu ?

Zaručene správne informácie o okolnostiach Kuciakovej vraždy, pohoršujúca komunikácia medzi páchateľmi, neomylné tvrdenia a podsúvané zistenia o  objednávateľovi, ale aj množstvo medializovaných informácii napovedá záujem na tom, aby vo verejnosti intenzívne rezonovali.

Verejný tlak a kontrola v mnohých prípadoch boli „ochranou“ bezpečia konkrétnej osoby a eliminovaním hrozby možnej likvidácie, paradoxne aj pomôckou na vytvorenie obštrukcie, ktorou sa spomalil výkon spravodlivosti a priestor na programovanie nepravdy do podvedomia viacerých svedkov. Dôvod úniku je spravidla konkrétny a len zriedkavo je to číra túžba o objektívnom informovaní verejnosti.

Médiá zverejňujú citlivé informácie z prostredia policajného vyšetrovania, vojenského spravodajstva, ale aj z oblasti intímnej sféry celebrít a verejných činiteľov s cieľom kompromitovať a škandalizovať  známeho človeka za korupčné alebo nemorálne správanie. Súčasťou kategórie uniknutých informácii je obsah vzťahujúci sa k aktuálnym kauzám, v ktorých beží trestné stíhanie.

 

Komentár Jany TELEKI: V roku 2014 sa prevalilo, že Gábor Grendel dal lustrovať v policajnom systéme blogerov

 

Fabulácie a zavádzanie

Viem si živo predstaviť pocit bezmocnosti a zlosti, keď vyšetrovateľovi niekto vypáli rybník vynesením informácii zo spisu, ku ktorým sa často pripájajú výmysly a fabulácie. Vyšetrovateľ nemá možnosť verejne argumentovať, potvrdiť alebo vyvrátiť „zaručené „ informácie pretože trestný poriadok jednoznačne hovorí, že s obsahom informácií, ktoré sú vo vyšetrovacom alebo v súdnom spise sa môžu oboznamovať výlučne účastníci konania, právni zástupcovia, vyšetrovateľ, prokurátor a v prípade podaných sťažností nadriadené orgány.

Uniknuté informácie kódujú v sebe spravidla vyvolanú reakciu a následok. Vedome podhadzované informácie zabezpečia kus sprostredkovacej práce pre všetkých, ktorých sa môžu dotknúť. Jediným cieľom zverejňovania informácií vyslovene politických alebo bulvárnych je zvyšovať sledovanosť médií a pod zámienkou spravodlivého boja za lepšiu spoločnosť urobiť z veci prísne procesnej, vec verejnú. Trestný poriadok umožňuje poučiť účastníkov konania v rôznych smeroch, aby nedochádzalo k mareniu vyšetrovania a principiálne sa vzťahuje aj na procesne príslušného policajta, ktorý okrem dozorujúceho prokurátora nemá poskytovať informácie a ani kópie listín zo spisu.

Aká je zažitá prax ?

 

Dzurinda, Matovič, Hedviga Malinová …

Mnohí si ešte pamätajú ako sa Dzurinda v živom prenose TA3 u Petra Bielika nespamätal z toho, že ten mal na stole jeho svedeckú výpoveď s jeho „šifrou“. Pamätáme si aj ako Robert Fico, s veľmi výrečným úškrnom sypal z rukáva závery a údaje z vyšetrovacieho spisu súvisiaceho s Igorom Matovičom, hoci k tomu nemal mať žiadny prístup. Najvýraznejším porušením procesnej povinnosti vyšetrovateľa a politickým zneužitím funkcie ministra vnútra bolo mávanie blúzkou Hedvigy Malinovej a zverejnenie informácií z trestného spisu vedeného voči nej ako podozrivej.

Vyšetrovateľ nemá právo okrem účastníkov konania nikomu poskytovať informácie z trestného spisu a okrem znaleckého skúmania nemá právo nikomu vydať dôkazný predmet, ktorý je vo vyšetrovacom spise.

 

V pondelok na návrh prokurátora môže ísť obvinený Pavol Rusko do väzby

 

Etický a procesný význam úniku informácii

Ak si uvedomíme akú katastrofu môže spôsobiť únik nesprávne  načasovaných informácii, pri trochu objektivite je skutočne dôvod na kvalifikovanie takého skutku ako úmyslu marenia spravodlivosti. Policajt pri výsluchu svedka a jeho zástupcu robí na mieste osobitné poučenie, ktoré malo byť už dávno doplnené poučením o následkoch úniku a poskytovania informácii týkajúcich sa prípadu mimo vyšetrovací spis a kvalifikáciu následkov úniku ako úmyselné marenie spravodlivosti. V trestnom konaní sa jedná o veľmi vážny právny inštitút, pri ktorom má ale tento inštitút takú istú nízku autoritu ako krivá svedecká výpoveď. Príčina je v nedôslednosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Skoro neznáme sú prípady, keď súd, alebo vyšetrovateľ po zistení krivého svedectva nevyvodili závery. Okrem prípadu Hedvigy Malinovej, ktorá si toho užila aj vďaka svojej blúzke a spochybneniu jej napadnutia toľko, až sa odsťahovala zo Slovenska. Únik informácii nemusí mať vždy charakter mediálnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky niekoľko krát zrušil rozsudky, pri ktorých poškodený, prípadne jeho právny zástupca bol na výsluchu obvineného a kládol mu otázky, nakoľko takéto konanie považoval za nezákonné získavanie a použitie informácie v neprospech práv obvineného, vyšetrovateľ je povinný akceptovať, spracovať a vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré s vecou súvisia. Nielen dôkazy, ktoré potvrdzujú vinu a úmysel páchateľa, ale aj tie ktoré sú v prospech páchateľa.

Vezmime do úvahy psychickú reakciu a rozpoloženie ľudí, ktorých sa uniknutá informácia týka. V prípade účastníka konania sa jedná o informáciu, ktorú pravdepodobne pozná, ale pre diskrétny charakter nie je eticky správne ju uverejniť. Z pohľadu verejnosti sa jedná väčšinou o informáciu, ktorá má udržovať a zvyšovať pozornosť ku konkrétnej kauze, ale zároveň kódovať aj odkaz pre možných spolupáchateľov.

 

Komentár Jany TELEKI: QUO VADIS Tibor Gašpar ?

 

Význam médií a verejnej mienky je v demokratickom štáte nezastupiteľný.

Ak vyšetrovateľ nemá dostatočnú autoritu, racionálne rozhodovanie a umožní lietať informácie bez kontroly nepomôžu sankcie ani reštrikcie, predvolávanie a vypočúvanie. Spravidla pomôže rýchle, efektívne a účinné vyšetrovanie, kde je absolútne kontrolovaný prístup k informáciám.

 

Kto stojí za únikom informácií?

Médiá s vedomím, že nemôžu byť postihované v prípade neudania informačného zdroja, s obľubou prinášajú informácie z kriminálneho prostredia, z vyšetrovacieho spisu, prípadne alebo, či osobného života. Neznamená to však, že za porušenie mlčanlivosti, poskytovanie nedovolenej alebo chránenej informácie k osobe nemôže byť postihovaný ten, kto tieto informácie novinárom prináša. Zostáva na polícii, či týchto ľudí dokáže vypátrať a zistiť motiváciu k takému kroku.

Zdokumentovať, či ich k tomu viedli peniaze, pomstychtivosť, zákernosť, sledovanie konkrétneho cieľa v podobe marenia vyšetrovania alebo posunutia informácii spolupáchateľom. Povinnosťou vyšetrovateľa aj prokurátora, ktorý vec dozoruje je chrániť informácie tvoriace predmet vyšetrovacieho spisu aj za cenu odmietnutia prístupu k časti, alebo k celému vyšetrovaciemu spisu. Vtedy už musí neprístupnosť k spisu vedieť riadne odôvodniť, nakoľko môže byť napadnutý žalobou za porušenie procesných a ústavných práv účastníka konania. Odmietnutie k prístupu k spisu vyšetrovateľom nie je však výnimočné a aj v prípade vraždy Jána Kuciaka v počiatkoch bolo veľmi vysoké embargo na poskytnuté informácie, polícia údajne nestratila kontrolu nad únikom informácií.

Otázkou zostáva, či na pohľad nekontrolovaný únik informácií nie je súčasťou vyšetrovacej taktiky, sledujúcej reakcie podozrivých a odpočúvaných osôb, prípadne lavírovaním na hrane zákona spravodajskými postupmi, ktoré v našej policajnej praxi nemajú pevnú metodiku.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info