fbpx
tasr
SLOVENSKO

J. Hrabko: Prezident môže zo šiestich kandidátov vymenovať až šesť sudcov ÚS

Ak parlament vo februári zvolí a ponúkne prezidentovi Andrejovi Kiskovi šesť kandidátov na posty ústavných sudcov, aby mohol polovicu z nich vymenovať a zabrániť tým ústavnej kríze, v skutočnosti mu umožní až tri rôzne varianty postupu. Podľa jedného z týchto scenárov by prezident vymenoval za ústavných sudcov všetkých šesť ponúknutých kandidátov. V diskusii na Tablet.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Až deviatim z trinástich sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR sa končí funkčné obdobie 16. februára. Ak dovtedy nebudú na ich miesto vymenovaní noví sudcovia, ústavný súd so štyrmi sudcami už nebude schopný rozhodovať v pléne, keďže na takéto rozhodnutie je potrebných minimálne sedem sudcov.

Parlament by mal zo štyroch desiatok nominantov zvoliť osemnásť kandidátov na sudcov a z nich by mal prezident Andrej Kiska vybrať deväť, ktorých vymenuje do funkcií. Keďže v parlamente zatiaľ nie je definitívna dohoda ohľadom podpory kandidátov, predseda NR SR Andrej Danko (SNS) naznačil možnosť, že by parlament zvolil aspoň šiestich z osemnástich kandidátov, čím by umožnil prezidentovi vymenovať trojicu sudcov potrebných na funkčnosť pléna ústavného súdu.

Podľa Hrabka to však také jednoduché nie je. „Andrej Danko v rozhovore pre jednu televíziu povedal, že parlament by prípadne zvolil iba šiestich kandidátov, aby z nich prezident vybral troch a mohlo rozhodovať aspoň plénum ústavného súdu. Ak by ale parlament zvolil tentoraz iba šiestich kandidátov a Andrej Danko by toto uznesenie poslal prezidentovi, ten má tri možnosti,“ tvrdí publicista.

„V prvom rade čakať, kým mu predseda parlamentu nedoručí zvyšok do osemnástich kandidátov a potom sa môže rozhodnúť, ktorých deviatich sudcov vymenuje. Ale nemá možnosť vrátiť uznesenie parlamentu na dopracovanie, ako píšu niektoré médiá. Druhá možnosť je, že vyberie z tých šiestich troch, aby bolo plénum ústavného súdu aspoň ako tak funkčné. Ale podľa môjho názoru môže vymenovať aj všetkých šiestich navrhnutých kandidátov,“ povedal Hrabko.

Na otázku, či by v takom prípade bola komplementárna šestica zamietnutých kandidátov iba virtuálna, Hrabko reagoval, že prezident má právo vyberať z osemnástich kandidátov a nemôže za to, ak mu parlament dodá menší počet.

„Vždy je lepšie, keď má ústavný súd desať sudcov ako iba sedem. Predsa nebude jeho chyba, že mu parlament dodá iba šiestich kandidátov. A potom by som bol zvedavý, ako by niekto postup Andreja Kisku na ústavnom súde napadol, keďže by o tom v desaťčlennom súde museli rozhodovať aj títo šiesti,“ doplnil Hrabko.

Plénum parlamentu by podľa Hrabka malo vyberať kandidátov na sudcov ústavného súdu zo všetkých 40 nominantov, teda 39, o ktorých odporučil hlasovať ústavnoprávny výbor NR SR po vypočutí nominantov, a Robertom Ficom, ku ktorému výbor nezaujal stanovisko. Hrabko nesúhlasí s názorom, že výbor musí o každom nominantovi rozhodnúť, a preto by mal o Robertovi Ficovi hlasovať ešte raz. „Výbor hlasoval ku kladnému aj k zápornému stanovisku. To, že výbor dospel k patovej situácii, je slobodný výkon mandátu každého poslanca. Definitívne rozhodne plénum parlamentu. Ak rozhodne zle, každý uchádzač o funkciou ústavného sudcu má možnosť obrátiť sa na súd,“ povedal publicista.

Rozhodnutie ministerky vnútra Denisy Sakovej (Smer-SD) ukončiť spoluprácu so svojim poradcom, bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom, kým sa nevyšetrí kauza údajného lustrovania investigatívneho novinára Jána Kuciaka v roku 2017, bolo podľa Juraja Hrabka správne. Súčasný šéf finančnej spravodajskej jednotky a bývalý riaditeľ odboru podpory riadenia Pavol Vorobjov totiž vypovedal, že si Tibor Gašpar na jeseň roku 2017 nechal lustrovať novinára Jána Kuciaka. Gašpar to poprel a podal vo veci trestné oznámenie.

„My nevieme, kto z tých dvoch pánov má pravdu. Je to tvrdenie proti tvrdeniu. To musia vyšetriť tí, ktorí to majú na starosti,“ povedal Hrabko. Samotná skutočnosť, že si polícia preverovala novinára píšuceho o organizovanom zločine, podľa neho môže, ale aj nemusí byť problém. „Novinári nie sú nadľudia, aj ich môžu policajti lustrovať, to je úplne v poriadku. Ide o to, z akých dôvodov a kto bol potom s výsledkami lustrácie oboznámený. Ale to by malo byť predmetom vyšetrovania,“ povedal. „Je správne, že ministerka prerušila, alebo ukončila spoluprácu, zrejme po vzájomnej dohode. Je tu závažné podozrenie a kým sa nevyšetrí, je dobré, aby bola bez svojho poradcu,“ uzavrel Hrabko.

Krátko sa vyjadril aj k informáciám, podľa ktorých polícia začala trestné stíhanie vo veci prípravy vraždy advokáta Daniela Lipšica a prokurátora Maroša Žilinku. Lipšic pritom ako advokát zastupuje poškodených v kauze vraždy Jána Kuciaka. „Myslím si, že Daniel Lipšic nebude môcť ďalej zastupovať tú rodinu. Takéto podozrenia boli už predtým, čo sa zmenilo, je, že sa to začalo oficiálne vyšetrovať. Uvidíme, ako sa to skončí, či to tak naozaj aj bude. Môže to byť aj len akási úniková cesta, ako odstaviť Daniela Lipšica od toho, aby zastupoval rodinu,“ upozornil Hrabko.

Z tajného vyšetrovacieho spisu k vražde Jána Kuciaka masívne unikajú do médií informácie, podľa Hrabka to však nie je dôvod podozrievať z toho Daniela Lipšica. „Je problém, že to uniká. Premiér by mal situáciu riešiť a nie vyzývať kdekoho, aby informácie nezverejňoval. Médiá informácie zverejňujú a problém je to, akými cestami sa k nim dostávajú. Premiér môže apelovať na prokuratúru, alebo ak informácie unikajú z policajných zdrojov, nech si ministerka urobí poriadok,“ povedal Hrabko.

„Je to vážny problém, nevieme totiž posúdiť ani to, nakoľko sú informácie unikajúce zo spisu pravdivé a či neunikajú v rámci nejakých hier. A nevieme, či sa médiá nedopúšťajú manipulácie a nezverejňujú iba niečo. Uvidíme, či budú informácie unikať aj ďalej v takom rozsahu ako doteraz,“ uzavrel Hrabko.

V diskusii odpovedal aj na otázku, ako ovplyvní rozhodnutie Slovenskej národnej strany (SNS) nepostaviť do prezidentských volieb svojho kandidáta preferencie osobností, ktoré kandidujú. „Uvidíme to v ďalších prieskumoch. Posledný prieskum Focusu ešte nebol relevantný, lebo v ňom figuroval Andrej Danko. Tie jeho čísla sa musia kamsi prerozdeliť, uvidíme kam,“ povedal Hrabko s tým, že pôvodní Dankovi voliči môžu posilniť aj Štefana Harabina a Mariana Kotlebu, nie iba koaličných kandidátov.

„V tejto chvíli si neviem predstaviť, že by SNS niekoho podporila už v prvom kole. Asi nechajú na voličoch, nech sa rozhodnú, ako chcú. Určite to zamotá situáciu skôr v druhom volebnom kole ako v prvom,“ uzavrel Hrabko.

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info