FOTO TASR :Jakub Kotian
KOMENTÁRE

Anton Martvoň: Europrokuratúra nech rieši cezhraničnú trestnú činnosť v EÚ a nie “extrémizmus” na internete!

Sústavu prokuratúry čaká najväčšia zmena za posledných tridsať rokov. O tom, či u hospodárskych a majetkových trestných činov a tiež korupcia poškodzuje finančné záujmy EÚ budú padať obvinenia a návrhy na obžaloby, začne od jesene 2020 rozhodovať Európska prokuratúra v Luxemburgu.  Slovensko patrí medzi dvadsiatku krajín, ktoré s únijným nariadením napriek výhradám súhlasili. Skúsme najprv objasniť čo je to európska prokuratúra?

Európska prokuratúra (European Public Prosecutor´s office, EPPO) bude  podľa zámeru Európskej únie (EÚ) nezávislou a osobitnou prokuratúrou EÚ s právomocou vyšetrovať, obviniť, trestne stíhať a postaviť pred súd páchateľov trestných činov poškodzujúcich rozpočet a záujmy EÚ, ako sú korupcia, podvody alebo cezhraničné podvody súvisiace s prevodmi a obchodmi v oblasti DPH presahujúce sumu 10 miliónov EUR. Európska prokuratúra bude fungovať ako jediný úrad pre všetky zúčastnené členských štáty (cca 20 vrátane SR).  Fungovať by mala začať koncom roku 2020. Finančné záujmy EÚ nie sú v súčasnosti dostatočne chránené, nakoľko už v EÚ existujúce orgány ako sú: – OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom), Eurojust (Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach) a Europol (Európsky policajný úrad) – nemôžu viesť vyšetrovanie trestných činov ani stíhať páchateľov v prípadoch podvodu. OLAF môže len predkladať výsledky svojich administratívnych vyšetrovaní príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré potom nezávisle rozhodnú, či na základe zistení úradu OLAF začnú trestné stíhanie alebo dajú iba v administratívnej rovine nejakú sankciuPreto cezhraničné podvody v oblasti DPH predstavujú pre členské štáty EÚ a pre ich vnútroštátne rozpočty významnú stratu.  

Európska prokuratúra bude zároveň teda aj vysoko-špecializovanou prokuratúrou?

Áno, správne! Jej prokurátori budú môcť viesť vyšetrovania vo všetkých zúčastnených členských štátoch koordinovaným spôsobom, zaisťovať rýchlu výmenu informácií a spoločne zabezpečovať koordinované vyšetrovania, rýchle zmrazenie aktív alebo konfiškáciu majetku a v prípade potreby požadovať zadržanie podozrivých páchateľov, a to všetko v rámci spoločnej európskej stratégie vyšetrovania a trestného stíhania. Európska prokuratúra bude mať okrem toho aj celkový prehľad o situácii, čo jej umožní jednoduchšie odhaľovať podvody a iné trestné činy a prijímať následné kroky.  

Na policajnom vyšetrovaní by sa napríklad meniť nič nemalo. Novo začnú pracovať slovenskí prokurátori, ktoré vzídu z výberových konaní a ktorí budú poverení plnením úloh od európskeho prokurátora. Koľko by ich malo byť a nebude to vnášať tak trochu zmätok do šetrenia dotačných a subvenčných podvodov, ktoré dnes slovenský trestný zákonník pozná?

Z pohľadu zloženia Európskej prokuratúry, si dovolím uviesť, že podľa oficiálnych informácií bude Európska prokuratúra bude mať štruktúru vybudovanú na dvoch úrovniach: ústrednej a vnútroštátnej. Ústrednú úroveň bude tvoriť hlavný európsky prokurátor, 20 európskych prokurátorov (jeden z každého zúčastneného členského štátu), z ktorých dvaja budú zástupcami hlavného európskeho prokurátora, administratívny riaditeľ a špecializovaní technickí pracovníci a vyšetrovatelia. Decentralizovanú úroveň budú tvoriť delegovaní európski prokurátori, ktorí budú sídliť v zúčastnených členských štátoch. Ústredná úroveň bude dohliadať na vyšetrovania a trestné stíhania na vnútroštátnej úrovni.

Ako to bude na slovenskej úrovni prebiehať?

Čo sa týka vyšetrovania a trestného stíhania na národnej úrovni (teda v SR), tak plány sú údajne také, že ho budú vo svojich členských štátoch spravidla viesť delegovaní európski prokurátori, ktorí budú úzko spolupracovať s vnútroštátnymi policajnými orgánmi a s orgánmi presadzovania práva a teda budú uplatňovať vnútroštátne právne predpisy. Ich činnosť bude koordinovať ústredný úrad pod vedením hlavného európskeho prokurátora, ktorý bude zabezpečovať súdržnosť a efektívnosť v rámci všetkých zúčastnených členských štátov. Touto decentralizovanou štruktúrou sa má údajne zaručiť, aby Európska prokuratúra mala priamo k dispozícii vnútroštátne odborné znalosti, napr. dôkladnú znalosť vnútroštátneho súdneho systému a miestneho jazyka, začlenenie do štruktúry miestnej prokuratúry, ale aj prax v riešení súdnych prípadov v danom štáte atď. Delegovaní európski prokurátori budú môcť vo svojich štátoch naďalej vykonávať funkciu prokurátorov (budú mať teda dvojitú funkciu). Keď však budú delegovaní prokurátori konať v rámci mandátu Európskej prokuratúry, budú úplne nezávislí od orgánov činných v trestnom konaní vo svojom štáte, čo je určite správne takto nastavené, nakoľko budú ešte viac nezávislí.

 Čo na to ľudia okolo generálneho prokurátora?

Generálna prokuratúra SR údajne momentálne pripravuje rokovací poriadok slovenskej výberovej komisie, ktorá by mala začiatkom budúceho roka zabezpečiť výber slovenských kandidátov na funkciu európskeho prokurátora. Vo februári 2019 by malo Slovensko zaslať zoznam 3 kandidátov do Bruselu. Na Slovensku sa európskym prokurátorom bude môcť stať iba prokurátor, hoci nariadenie dáva možnosť, aby sa európskym prokurátorom mohol stať tak prokurátor ako aj sudca. No vnútorný konsenzus v rámci EÚ je iba na prokurátoroch. Preto, trojicu národných kandidátov bude v druhom kole posudzovať výberová komisia v Bruseli. Z kandidátov, ktorí dostanú od komisie kladný posudok, vyberie jedného zástupcu za každý členský štát Rada EÚ. Podľa verejných informácií údajne najneskôr v novembri 2019 by malo byť vytvorené kolégium, ktoré bude zložené z takto vybratých európskych prokurátorov.  Na druhej strane je potrebné spomenúť, že o tom, koľko  európskych delegovaných prokurátorov bude jednotlivý štát EÚ mať, tak rozhodne hlavný európsky prokurátor. Ich počet sa nebude určovať podľa veľkosti krajiny, ale najmä podľa počtu a náročnosti prípadov, pričom sa môže stať, že štát bude mať nárok napríklad na 3,5 európskych delegovaných prokurátorov. Je to preto, lebo niektorí európski delegovaní prokurátori budú môcť pracovať stopercentne pre Európsku prokuratúru, iní budú môžu pôsobiť na tzv. „čiastočný úväzok” alebo napr. na tzv. “polovičný úväzok”, čo znamená, že budú pracovať čiastočne pre Európsku prokuratúru a čiastočne na národných trestných veciach v SR ako bežní prokurátori.

Okrem podozrivých machinácií s európskymi peniazmi sa zvažuje, že by nadnárodný európsky prokurátor a vydával pokyny tiež u teroristických trestných činov. Avšak v tejto agende sa na európskej úrovni skrýva boj  s “nenávisťou” na internete. To trochu pripomína úlohy “cenzora”…..

Plne s Vami súhlasím. Nemyslím si, že problematika boja s nenávisťou na internete alebo všeobecne problematika teroristických trestných činov by mala byť v kompetencii Európskej prokuratúry. Toto by malo zostať v kompetenciách národných štátov, nakoľko môže nastať neželaná situácia, že EÚ s právnou subjektivitou podpíše nejaké medzinárodné deklarácie ako napríklad Marakéšsku deklaráciu, ktorú odmietne časť členských štátov EÚ a ich národné vlády a potom následne by Európska prokuratúra na základe tlaku, či lobbingu orgánov EÚ, začala trestne stíhať nielen občanov ale aj predstaviteľov národných vlád týchto nesúhlasiacich štátov, len za ich vyjadrenia na internete proti Marakéši alebo nebodaj za ich vyjadrenia proti ústretovosti EÚ voči ekonomickým migrantom. Už to vidím, že by takto mohla byť Európska prokuratúra zneužitá proti Salvinimu, či proti Orbánovi, ale aj proti nám niektorým slovenským politikom, čo sme proti bezbrehému prijímaniu ekonomických migrantov  do EÚ a proti ich nekontrolovanému pohybu v EÚ. A už vôbec je absolútne neprijateľné, aby Európska prokuratúra sa stala cenzorom vyjadrení obyvateľov členských štátov EÚ na internete, ktoré budú v rozpore s politikami EÚ alebo  s názormi “nepríčetnej” pani Merkelovej. EÚ si musí uvedomiť, že v EÚ majú mať hlavné slovo členské štáty EÚ a ich národné vlády s ich reprezentantmi v EÚ a nie orgány EÚ, ktorých predstavitelia sú v národných štátoch dokonca trestne stíhaní alebo nenávidení ako napr. p. Tusk v jeho rodnom Poľsku. Preto zdôrazňujem, že Európska prokuratúra musí byť absolútne nezávislá a musí slúžiť pôvodnému účelu prečo vzniká  – teda boju proti cezhraničnej trestnej činnosti v EÚ, a nie byť iba sluhom orgánov EÚ, ktoré budú chcieť umlčať názory bežných obyvateľov alebo i čelných predstaviteľov členských štáítov EÚ, ktorí nesúhlasia s niektorými od reality odtrhnutými politikami orgánov EÚ. Toto je však môj osobný názor a ja osobne vždy budem presadzovať to, aby migračná politika, ako aj kontrola slobody slova na internete zostala v kompetenciách národných štátov a ich orgánov.

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info