fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Pat Buchanan: Keď je armáda na Madurovej strane, aký je plán B? Druhá Sýria?

tasr

„Vojakom zaplaťte. Na zvyšku nezáleží.“

To bola rada pre svojich synov, ktorú povedal zo smrteľnej postele rímsky Cisár Septima Severa v roku 211. Nicolas Maduro musí v dnešnej dobe oceniť cisárovu prezieravosť.

Politické prežitie tohto bývalého vodiča autobusu stojí na tom, či ho armáda podporí, alebo sa pridá k lídrovi Národného zhromaždenia Juanovi Guaidovi. Ten minulú stredu vyhlásil posledné voľby za frašku, kde sa Maduro sám inauguroval ako prezident.

Minister obrany a armádny šéf, generál Vladimir Padrino Lopez, spolu so svojimi vernými, odmietli tridsaťpäť ročného Guaida ako bábku USA a prisahali vernosť Madurovi.

Minister obrany Spojených štátov Mike Pompeo povedal pre Bezpečnostnú radu OSN:

„Teraz je čas pre každý národ si vybrať stranu. Buď stojíte na strane dobra, alebo ste v lige s Madurom a jeho pohromou.“

Do piatku sa svet rozhodol. Rusko, Čína a Turecko (spojenec NATO) podporili Madura. Mexiko, Nicaragua, Kuba a Bolívia ho taktiež podporujú.

Guaida podporujú susedia Venezuely; a to Ekvádor, Brazília a Kolumbia. Podporu má taktiež od Spojených štátov, Kanady a od Organizácie Amerických Štátov.

Británia, Francúzsko, Nemecko a Španielsko poslali Madurovi diplomatické ultimátum: Buď bude súhlasiť s novými voľbami do ôsmych dní, alebo podporia mladého tridsaťpäť ročného Guaida, ktorý bol len donedávna neznámou postavičkou.

Všetky možnosti sú na stole, tak hovorí prezident Donald Trump. Rusko nazvalo Guaidove kroky „kvázi-prevratom“ a varovalo pred intervenciou, ktorá môže vyústiť do „katastrofických dôsledkov“. Vladimír Putin taktiež telefonoval Madurovi a vyjadril mu podporu.

Stávky sú na oboch stranách obrovské. Ruskí investori vo Venezuele požičali režimu miliardy. Dokonca ako prejav solidarity poslal Putin dva svoje bombardéry do Venezuely. Čína požičala Venezuele desiatky miliárd, Caracas im to spláca v rope. Kuba poslala do Venezuely svojich expertov na bezpečnosť, aby udržiavali relatívny pokoj. Hugo Chavez videl vo Fidelovi Castrovi otcovskú postavu a vymodeloval jeho novú Venezuelu podľa castrovej Kuby – s podobnými výsledkami a následkami.

Kým stovky tisíc ľudí utiekli pred Castrovou revolúciou v 60. rokoch minulého storočia, už tri milióny Venezuelčanov utieklo do Ekvádoru, Brazílie, Kolumbie a nie len do iných štátov Južnej Ameriky, ale aj do Spojených štátov Amerických.

Ekonomika je v troskách. Síce má Venezuela najväčšie zásoby ropy na sete, jej produkcia je už len zlomkom toho, čo bývala. Bratríčkovanie a korupcia sú všade. Inflácia zničila menu. Chudoba, podvýživa a nedostatok základných potrieb sú na každom kroku.

Vo vzduchu ale stále visí otázka: Čo spravia vojaci? Čo ak sa armáda postaví za Madura, ktorý odmietne odísť. Čo potom spravia Američania?

Invázia? To by bola katastrofa. Venezuela nie je Panama, Haiti alebo Grenada. Je väčšia než Texas, s populáciou viac než 30 miliónov obyvateľov.

Blokády a sankcie by len prehĺbili trápenie ľudí kým by režim padol. Podporili by naši spojenci blokádu? A ak roky útrap Venezuelčanov neotriasli Madurovou vládou, čo nás núti k tomu myslieť si, že by ho nejaká blokáda presvedčila?

Madurovi a jeho armáde by bola poskytnutá amnestia a mohol by pokojne odísť. Ale aký by bol jeho osud ak by nakoniec utiekol?

Ak sa vzdá moci pod tlakom Spojených štátov, to bude jeho úplný koniec a bude označený za zbabelca.

Nepreferoval by skôr svoj pád v boji?

A aj keby vedenie armády Madura opustilo, stále sa nájdu mladší a ambicióznejší, ktorí vidia ružovú budúcnosť v boji za zachovanie režimu.

Pozývame civilnú vojnu do Venezuely? Ak sa začne v Caracase strieľať, čo spravíme potom? Rozmýšľal nad tým niekto?

Maduro je nekompetentný a brutálny diktátor, ktorého ideológia pomohla zničiť venezuelský národ. Ak by ale dokázal zmeniť naratív tak, že namiesto tyrana, ktorý je prenasledovaný svojimi ľuďmi, by sa začal vykresľovať ako ochranca Venezuely, ktorá je napádaná americkými imperialistami a ich poskokmi – to by mohlo zarezonovať medzi masami v Latinskej Amerike.

Všetko nasvedčuje tomu, že sa Maduro odmieta podvoliť Spojeným štátom a plánuje zoskupiť radikálov a anti-Yankeeov v okolí a krajinách tretieho sveta.

Guiadove ústavné právo na prevzatie prezidentskej moci vo Venezuele bola nakoniec schéma s Washingtonom, vytvorená v USA, s podpismi ministra zahraničných vecí Pompeom, Johnom Boltonom a senátorom Marcom Rubiom, a nakoniec aj prezidentom Trumpom. To bol plán A.

Čo ale ak plán A nevyjde a Maduro odmietne ustúpiť? Prestíž Spojených štátov je tiež v hre. Čo urobíme potom? Aký je plán B?

„Assad musí odísť!“ povedal Barack Obama. Ale Assad je stále tu – zatiaľ čo Obama už nie.
Stane sa to isté aj v Madurovom prípade?

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info