fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

NATO pripomína protektorát, zmysel mu dá až súboj s Čínou, píše Stephen Walt na Foreign Policy

Ilustračný obrázok
V posledných rokoch NATO čoraz viac pripomína „protektorát“ ako partnerstvo, ale z nejakého dôvodu Spojené štáty tvrdohlavo odmietajú vystúpiť z aliancie, ktorá im dlho neprináša žiadne výhody. Stephen Walt z Foreign Policy napísal, že rastúca konfrontácia Washingtonu s Pekingom však NATO môže dať nový cieľ, ktorý nemalo od rozpadu ZSSR.
„Keby koncern NATO mal nejaké akcie, nebol by čas začať sa ich zbavovať?“ Podotkol Stephen Walt, profesor medzinárodných vzťahov v centre Roberta a René Belfer na Harvarde, vo svojom článku vo Foreign Policy.

 

Americký prezident Donald Trump opakovane hovoril poradcom o svojej túžbe vystúpiť z transatlantickej aliancie. Samozrejme, podobné výroky vyvolávajú len u málo ľudí vo Washingone nadšenie. Hoci pôvodný dôvod existencie NATO, teda ZSSR, už dávno zapadol do zabudnutia, spojenectvo je naďalej „najposvätnejšou kravou“ pre americkú politickú elitu.

Problém tu však nie je v Trumpovi. Dokonca aj cez to, že jeho „hrubé, márne, chaotické a neprimerane zneužívajúce správanie komplikuje už tak zložitú situáciu“. Skutočný problém sa objavil po zrútení Sovietskeho zväzu, pretože pri zániku ZSSR sa znížila pripravenosť Spojených štátov urobiť niečo pre bezpečnosť Európy.

NATO, koniec koncov, nie je nejaký „country klub, ktorého členovia sa len chcú zhromaždiť, majú výborné večere na každoročných summitoch a diskutujú o medzinárodných záležitostiach“.

V skutočnosti, členstvo v NATO znamená oficiálne upevnenú pripravenosť vyslať svojich občanov k boju za spojenca, dokonca zomrieť, ak je to nutné. Takéto sľuby by mali byť podané len vtedy, keď je pomoc priateľa potrebná na zabezpečenie bezpečnosti vlastnej krajiny.

„Zabudnite na akékoľvek zbožné vyhlásenie o  spoločných hodnotách , o  svetovom poriadku, v ktorom zákon prevláda , o transatlantickej komunite – z veľkej časti to sú len krásne slová,“ tvrdí profesor.

 

V skutočnosti sa Spojené štáty vo svojej dobe tak zaoberali bezpečnosťou Európy, len preto, že nechceli, aby akákoľvek krajina sústredila moc v tomto regióne a prevzala kontrolu nad všetku jeho priemyselnú mocou.

V skutočnosti sa Washington čiastočne zapojil do prvej a druhej svetovej vojny, aby zabránil nadmernému posilňovaniu Nemecka. Americké úrady sa obávali, že štát, ktorý obsadil Európu, by sa stal silnejší ako Spojené štáty a mohol by sa začať snažiť vnútiť vlastné pravidlá západnej pologuli.

Podľa rovnakej logiky sa Washington v roku 1949 podieľal na vytváraní NATO a takmer po celú studenú vojnu udržiaval svoje jednotky v Európe. Obrana spojenca nebola v Spojených štátoch „filantropiou“ – zadržiavať ZSSR bolo v ich záujme.

 

Dnes sú hlavné problémy NATO vnútorné, štrukturálne. V Európe neexistuje „potenciálny hegemón“ a je nepravdepodobné, že sa čoskoro objaví. Nikto nemá jednoducho toľko obyvateľov, ekonomickej a vojenskej sily. Nemecko je príliš malé a Rusko predstavuje iba „bledý tieň“ v porovnaní so Sovietskym zväzom a ekonomické predpovede pre neho sú sklamaním.

„Za týchto okolností nie je príliš jasné, prečo Spojené štáty zatiaľ nemôžu prenechať ochranu Európy samotným Európanom. Nadšení priaznivci aliancie sa v zhone pripomínajú, že spojenci sa zúčastnili zahraničných kampaní v Spojených štátoch, ako je Afganistan. Áno, tak to je, ale Američania v skutočnosti urobili všetku tvrdú prácu sami a mohli by bez takejto pomoci obísť,“ tvrdí Walt.

Súčasne žiadny zo spojencov Ameriky nemôže bez pomoci Washingtonu urobiť nijaký vážny vojenský krok. Takže dnes NATO je skôr „protektorát“ ako partnerstvo. To je dôvod, prečo Donald Trump neprestáva trvať na tom, že spojenectvo už nie je v záujme Spojených štátov. Súčasne nie je prvým americkým vodcom, ktorý by kritizoval spojencov za príliš malý príspevok k NATO, o tom tiež hovoril bývalý minister obrany USA Robert Gates a bývalý prezident Barack Obama.

Niet divu, že sú Európania vážne znepokojení nad perspektívou stiahnutie Ameriky z NATO. Zvlášť keď Washington stále viac zameriava svoju pozornosť na Áziu, a najmä na Čínu.

 

Je pravdepodobné, že Čína bude oveľa ťažším rivalom ako Sovietsky zväz, a tak by sa dalo myslieť, že ochota Ameriky venovať značné zdroje na ochranu Európy sa bude aj naďalej vyparovať.


Na druhej strane, hoci ani Američania, ani Európania to otvorene nepriznajú, dlhá a stále prítomná prítomnosť USA v NATO pomáha udržiavať mier v Európe. Kým Washington zaujíma vedúce postavenie v aliancii, rivalita medzi krajinami v rámci únie je obmedzená na minimum. Ak však ju Amerika opustí, môžu európske krajiny opäť sledovať cestu nacionalizmu a začať nový závod v zbrojení, ktorý by mohol hroziť vojnami.

Samozrejme, takéto teórie sú v rozpore s tvrdeniami o „európskej identite“. Ale ak sa pozriete na moderné politické trendy, najmä na rozšírené posilňovanie nacionalistických hnutí, tak sa takéto vyhliadky nezdajú príliš nereálne. Takže ak Spojené štáty naďalej zostanú v NATO, dáva to Európanom záruku, že v blízkej budúcnosti sa neočakáva nová konfrontácie vplyvu medzi veľkými krajinami.


„Ak uvediete všetky popísané faktory, môžete vidieť obrysy nového usporiadania v transatlantickej aliancii“, je si istý profesor.
Spojené štáty sa budú stále viac sústrediť na Čínu a budú stále viac trvať na tom, aby sa Európa postarala o svoju vlastnú bezpečnosť, ale zároveň aby ​​nezačala ekonomické transakcie s Čínou, ktoré by napríklad prispeli k jej vojenskému prospechu. Najmä sa Spojené štáty budú chcieť uistiť, že Európania nedajú Pekingu prístup k špičkovej technológii, ktorú by mohli Číňania používať v armáde. Na druhej strane budú európski členovia NATO vystupovať za to, aby Spojené štáty zostali v aliancii.


„Samozrejme, že takýto systém povedie k strate značného počtu lukratívnych obchodov pre Európu a prípadne k zvýšeniu napätia vo vzťahoch so Spojenými štátmi. V posledných rokoch však stále viac európskych krajín vyjadrilo obavy týkajúce rastu čínskeho vplyvu a stiahnutie USA z NATO. V konfrontácii s Pekingom by podpora aliancie pre Washington nebola zbytočná. Kto vie, možno to bude nový cieľ existencie NATO, ktorý nemal od roku 1992“, dodáva Stephen Walt.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info