fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Komentár Scotta McConnella: Ako Brexit rozmetal imigračné tabu Západu

Obišlo to bežné výkriky o „rasizme“ a elity už tento problém nemôžu ignorovať.

Nie je jednoduché mať aktuálne info o Brexite. Britská politika sa aktuálne skladá z rôznych vecí: tvrdý alebo mäkký odchod, „spätný chod“, komplikácie so Škótskom, ešte väčšie komplikácie so Severným Írskom a Írskom, obrovské rozdiely medzi politickými stranami a aj vo vnútri strán. A pravdaže politické poníženie Theresy Mayovej. Jeden by sa ale divil, prečo boli vyjednávania zverené niekdajšej odporkyni Brexitu.

Debata sa zamotáva na ekonomických otázkach, z čoho ťažia tí, ktorí by najradšej na celé referendum zabudli, alebo tí, ktorí dúfajú v nové referendum, kde by to vyčerpaná spoločnosť vzdala a bola názoru, že je to moc komplikované a že predsa „elity vedia najlepšie“.

Je možné vidieť paralelu medzi Brexitom a establišmentom Spojených štátov, ktorý sa musel vyrovnať s výhrou Donalda Trumpa. Nebola iná alternatíva ako ho nechať sa stať prezidentom, ale jeho agenda sa dala „utiahnuť“ na súdoch. Zatiaľ to funguje – mimo tweetovania nespravil Trump zatiaľ nič prevratné, len vydal niektoré predpisy voči Iránu.

Dôležitá vec, ktorú si je treba všimnúť pri Brexite je to, že najkritickejšou otázkou nie je ekonomika, ale imigrácia. Ak by nebolo Brexitu, tak by sa Británia, „prisatá“ na Európsku úniu ani nezaoberala touto otázkou, nie to aby sa stala takmer stredobodom pozornosti za posledné tri roky.

Aj napriek rasistickým nepokojom v roku 1958 a pamätnej reči Enocha Powella „Krvavé rieky“, ktorá sa odohrala desať rokov na to, mala celá Britská politická trieda konsenzus v otázke imigrácie, až do príchodu Tonyho Blaira. Politický smer bol až úzkostlivo anti-rasistický, a rasistická rétorika bola tabu. Imigrácia sa držala na skromnej úrovni. Voľný pohyb z pôvodných kolónii bol v roku 1961 zrušený, Labouristi voči tomu mali sotva nejaké námietky. Margaret Thatcherová bola za to, aby sa používala jemnejšia rétorika: „Britský charakter urobil toho mnoho pre demokraciu, pre právo… keď sa budeme báť, ľudia budú nevraživí voči tým, ktorí sem prídu.“ Labouristi, ktorí boli zväčša radikálne proti Thatcherovej, nemali námietky.

Toto všetko sa zmenilo s nástupm Tonyho Blaira v roku 1997. Jeho nová Labouristická strana opustila svoje korene, pracujúcich občanov, a zamerala sa na „cool“ multi-kulti Britániu. Jeho okruh proimigračných radcov mu v roku 2000 odporučil, že by mala vláda podporiť masovú imigráciu, aby sa krajina stala skutočne multikulturálnou. Dôvodom bolo „narvať diverzitu do ksichtu pravice a ukázať im, že ich argumenty sú po záruke“.

Blair navýšil počet „ekonomických“ víz a čoskoro sa imigrácia zoštvornásobila. Jeho myšlienka multikulturalizmu mala horlivý misionársky nádych, ako keby sa Británia snažila mať vedúcu pozíciu v tom, ako si zničiť vlastnú tradičnú politickú kultúru. Mimo Londýna to nebolo populárne, ale sociálne tabu proti rasizmu udržalo tieto debaty mimo verejnej sféry.

Ale nie navždy. Blairova vojna v Iraku spôsobila straty na popularite jeho vlády a bombový útok v Londýne v roku 2005, ktorý vykonal v Británii narodený potomok imigranta z krajiny tretieho sveta, tomu tiež moc nepomohol. Národný front, extrémistická pravicová strana začala získavať podporu v miestnych voľbách prvýkrát od sedemdesiatych rokov minulého storočia.

Toryvci sa začali zaujímať o početnú imigráciu až pár rokov po prelome milénia. O dekádu neskôr môžeme vidieť, čo všetko sa zmenilo. Mnoho bielych Britov bolo za nižšiu imigráciu už od prvých prieskumov v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Od vtedy bola otázka imigrácie stále viac a viac dôležitá. Prieskumné agentúry si po roku 2005 všimli, že pracujúci občania, ktorí volia Labouristov, sa obracali na druhú stranu politického spektra práve kvôli otázke imigrácie. Imigrácia bola označená za najdôležitejší problém u každého tretieho opýtaného. Keď konzervatívci získali v roku 2010 opäť väčšinu, najväčší dôvod prechádzajúcich voličov od Labouristov bola práve imigrácia.

David Cameron nebol typický muž Toryovskej pravice, aj keď vyjadril túžbu nad znížením imigrácie na pred-Blairskú uroveň. To sa mu ale nepodarilo ani ako premiérovi Británie, keďže záväzky voči EÚ boli pre tento cieľ prekážkou. Otázka imigrácie už ale nebola v tieni, a vďaka tomu „zlízla smotanu“ strana UKIP, ktorá zastávala anti-EÚ názory. Faktom je, že Briti sa celý čas hádajú o ekonomických podmienkach Brexitu už roky, ale málo z nich sa stará o osud EÚ, ktorá by bola už akokeby oddelená od ich každodenného života. Zaujímajú sa ale o imigráciu.

A práve problém EÚ tomu dal sentiment, ktorý tomu chýbal. Keď sa diskutovalo o EÚ, mohlo sa diskutovať aj o imigrácii bez klasického britského “povlaku” antirasizmu. Najprv sa v otázke imigrácie spomínali imigranti z východnej Európy. To znamenalo, že diskusia nebola rasistická, tak sa o nej mohlo debatovať. V tom istom čase to pomohlo strane UKIP, ktorá začala stúpať okolo roku 2009. Po tom, ako strana získala 16 percent v eurovoľbách, začala priťahovať nespokojných voličov konzervatívcov, ktorí namiesto riešenia problémov s imigráciou o nich len rečnili. Billboardy UKIP so sloganom “Prevziať späť kontrolu” naliehali na to, že EÚ odopiera Británii právo na kontrolu hraníc. Ako povedal šéf UKIP Nigel Farrage: “Cieľom bolo natlačiť ľuďom do hláv myšlienku, že imigrácia a Európa sú tá istá vec a tým z nás spraviť impotentov.”

K prekvapeniu britských elít Brexit zvíťazil. Tí, čo boli za zotrvanie v EÚ nemali odpoveď na otázku imigrácie. Dôraz kládli len na “Projekt Strach”, čo znamenalo neustále opakovanie ekonomických hrozieb, ktoré majú nastať po vystúpení. Od referenda, rezignácie Camerona a horkoťažkých snahách Theresy Mayovej o dohode o Brexite, sa “Projekt Strach” dostal opäť do diskusie. 

Je to priestor,  kde majú ekonomické elity lepšiu kontrolu nad relevantnými informáciami.  Vďaka tomu sa im podarilo zamiešať situáciu po Brexite do úplného chaosu. Nech sa stane čokoľvek (predpokladám, s malým sebavedomím, že sa stane nejaká mierne mäkká verzia Brexitu, ktorý vyrokuje Mayová a odobrí ju parlament), otázka imigrácie ostáva na stole. Po oslobodení od všetkých tabu, ktoré viažu túto tému sa bude musieť debata presunúť na národný level a už sa nebude dať opäť schovať do skrine. 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info