fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

PRÁVE TERAZ: EÚ vyzvala na nové prezidentské voľby vo Venezuele

Foto: ntv.md

Európska únia požaduje čo najrýchlejšie konanie slobodných, transparentných a dôveryhodných prezidentských volieb vo Venezuele a vytvorenie vlády, ktorá skutočne reprezentuje vôľu občanov tejto juhoamerickej krajiny. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré v sobotu zverejnila vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová.

Ak takéto voľby nebudú oznámené v najbližších dňoch, EÚ „podnikne ďalšie kroky“ vrátane uznania vedenia krajiny v súlade s článkom 233 venezuelskej ústavy, konštatovala podľa agentúry AFP Mogheriniová. Znamenalo by to, že 27-členný blok uzná za prechodnú hlavu štátu Juana Guaidóa, predsedu venezuelského parlamentu, v ktorom má väčšinu opozícia.

„EÚ opätovne vyjadruje svoju plnú podporu Národnému zhromaždeniu, ktoré je demokratickým legitímnym orgánom Venezuely,“ píše sa ďalej vo vyhlásení. EÚ zároveň verí, že „mierové a inkluzívne demokratické riešenie je jedinou cestou zo súčasnej politickej slepej uličky“.

Mogheriniová zároveň avizovala, že EÚ „v nadchádzajúcich hodinách“ zintenzívni v súvislosti s venezuelskou krízou kontakty so zahraničnými partnermi.

Niekoľko krajín EÚ – Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko – nezávisle od toho v sobotu vyzvalo venezuelského prezidenta Nicolása Madura, aby do ôsmich dní oznámil termín novej voľby hlavy štátu, inak sú pripravené uznať za dočasného prezidenta lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa.

Venezuela prostredníctvom svojho ministra zahraničných vecí Jorgeho Arreazu toto ultimátum odmietla. „Nikto nám nebude dávať ultimáta a hovoriť, či budú voľby alebo nie,“ povedal Arreaza na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.

Rovnako reagovalo aj Rusko, ktoré podobne ako Čína, Irán či Turecko podporuje Madura. Nové voľby by podľa rezortu ruskej diplomacie len zhoršili vnútropolitickú situáciu „v spriatelenej Venezuele“. Moskva zároveň požaduje koniec otvoreného zasahovania do vnútorných záležitostí suverénneho štátu.

Nicolás Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády na ďalšie šesťročné obdobie. Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Washington ho okamžite uznal a Madura označil za nelegitímnu hlavu štátu.

Guaidóa doteraz uznali za prezidenta okrem USA aj Argentína, Brazília, Čile alebo Kanada. Koalícia proti Madurovi sa teraz pokúša obmedziť finančné toky pre vládu v Caracase. Podľa denníka Washington Post sa pracuje na tom, aby zisky americkej ropnej spoločnosti Citgo mala pod kontrolou prípadná vláda pod vedením Guaidóa. Britská centrálna banka mala na žiadosť USA odmietnuť vydať Madurovej vláde zlaté rezervy v hodnote 1,2 miliardy dolárov.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info