fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Komentár Jany TELEKI: QUO VADIS Tibor Gašpar ?

FOTO TASR - Jakub Kotian

Informácie o prepojení Tibora Gašpara na takzvané závadové osoby boli podsúvané médiám bezprostredne od jeho nástupu na pozíciu riaditeľa odboru boja proti korupcii. Avšak o zakrývaní trestnej činnosti osôb z podsvetia Gašparom a jeho blízkymi spolupracovníkmi sa začalo hovoriť až v roku 2016, keď prenikla na verejnosť informácia, že firma Bonul, v orgánoch ktorej figuruje jeho manželka a švagor,  sídli v priestoroch pôvodne patriacich Miroslavovi Dokupilovi, označovaným do roku 2007 ako šéf trenčianskeho podsvetia. Dokupil bol Čongrádyho pravou rukou a mal od neho krytie pre rôzne nekalé aktivity v Trenčanskom kraji a Nitrianskom kraji.

Gašpar nastupoval na miesto po odvolaní Šáteka, ktorý riadil novozriadený útvar obzvlášť závažnej trestnej činnosti s vysokou výberovou príslušnosťou. Medzi jeho prvé známe prípady patrila kauza tunelovanie IRB manažmentom, Drukos a nebankové subjekty, z čoho vyplývalo množstvo špecifických vzťahov, výberových príslušností a priama podriadenosť ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi, nominantovi KDH. Gašpar sa nielenže udržal po zmene vlády vo funkcii, ale predviedol ukážkový kariérny postup.

Gašpar, ktorý nahradil vo funkcii odvolaného Jozefa Šáteka nie je právnik, má pedagogické vzdelanie. Ažaltovič však tvrdí, že to nebude prekážkou, pretože je skúsený vyšetrovateľ. Nový šéf protikorupčnej policajnej jednotky má 42 rokov a od 1. decembra 1994 je vyšetrovateľom. Do Policajného zboru nastúpil 1. decembra 1993 a rok bol vyšetrovateľom – čakateľom. 1. januára 1997 sa stal zástupcom riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania v Nitre. Od 1. júna 1999 pôsobil ako riaditeľ 1. odboru vyšetrovania Krajského úradu vyšetrovania v Nitre. V decembri 2001 bol vymenovaný do funkcie zástupcu riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania v Nitre. Po reorganizácii Policajného zboru sa 1. januára 2004 stal prvým zástupcom krajského riaditeľa v Nitre. Súčasne bol riaditeľom Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre.
Tibor Gašpar sa zaoberal počas doterajšieho pôsobenia v Policajnom zbore najmä prípadmi ekonomickej kriminality, korupcie a násilnej kriminality, informoval Ažaltovič. Medzi najznámejšie prípady, ktoré riešil, patrí podľa Ažaltoviča prípad korupcie príslušníkov cudzineckej polície v Šahách. Celkovo bolo obvinených 21 policajtov (z toho 5 bývalých) z trestného činu úplatkárstva a zneužitia právomoci verejného činiteľa.

SITA 1.2. 2005

Odbor boja proti korupcii

Špecifickým spôsobom vyšetrovania na odbore boja proti korupcii bola riešená najmä organizovaná trestná činnosť policajtov, prokurátorov a sudcov. Podané podnety boli zasielané na vybavenie ľuďom, ktorých trestnú činnosť popisovali.

Trestnú činnosť organizovaných skupín na Úrade boja proti korupcii, či Odbore organizovanej kriminality riešili tak, že konanie každého posudzovali samostatne a zvyčajne v mieste pôsobenia, nakoľko trestná činnosť bola páchaná konaním na pracovisku.

Občania, ktorí v dobrej viere podali na úrade boja proti korupcii trestné oznámenia podložené listinami, zvukovými záznamami a videozáznamami, skôr či neskôr zistili, že materiály zhromaždené v trestných spisoch, predovšetkým v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou sú iba zbierkami kompromitujúcich materiálov, s ktorými sa obchoduje, vydierajú politickí oponenti a zabezpečujú „správne“ rozhodnutia vo vážnych politických, či korupčných kauzách.

Vedenie polície vrátilo lesk odboru psychiatria v trestnom konaní a v prvých rokoch nadviazalo na dlhoročnú tradíciu zneužívania znalcov z odboru psychiatria, pri zmierňovaní trestov obvineným zo závažnej ekonomickej a násilnej trestnej činnosti. Na základe posudkov o psychických poruchách páchateľov sa prepúšťalo z väzby.

Tibor Gašpar dlhé roky zotrval na veľmi významnej pozícii ako riaditeľ protikorupčného útvaru. Spolupracoval s rôznou politickou garnitúrou a ako správna šedá eminencia posilňoval svoju osobnú pozíciu a nedotknuteľnosť systematicky, kultivovanou slušnosťou, s fazónou elegána, ktorému nebolo možné poprieť, že jeho vyjadrovanie, stabilizácia a v mnohom aj teoretické znalosti sa vymykajú doterajšiemu táraniu mnohých policajných funkcionárov.

Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky Tibor Gašpar

Po páde vlády Ivety Radičovej nastúpil do funkcie prezidenta policajného zboru. Gašpar nebol naivný telocvikár, ktorý začal svoju policajnú cestu od nuly, ale ostrieľaný rutinér, s analytickými schopnosťami a slušnými referenciami.

V jeho osobe získala polícia naozaj skúseného funkcionára a politická moc servilného spoľahlivého spojenca. Vyčistil kádrové zloženie polície, začal preskupovať kompetencie, vytvoril špecializované útvary, ktoré v roku 2012 zlúčil do Národnej kriminálnej agentúry, ktorá bola nástupníckym útvarom dovtedy samostatných úradov boja proti korupcii a boja proti organizovanej kriminalite Prezídia policajného zboru.

Najvážnejšou kompetenciou tohto úradu bolo, že mal výberovú príslušnosť a skanibalizoval niektoré regionálne špecializované pracoviská polície, ktoré prešli pod riadenie ústredia v PZ. Z mocenského pohľadu to bol nielen pre Gašpara, ale aj pre politickú moc mimoriadne významný krok. Keďže o výberovej príslušnosti mohol a aj rozhodoval osobne, dostal do rúk kontrolu nad všetkým. Jeden z vážnych inštitútov trestného poriadku, miestna a vecná príslušnosť, stratila prakticky svoju prioritu. Mohol odňať akúkoľvek vec, ku ktorej mohli byť príslušné miestne, okresné alebo krajské orgány polície. Akákoľvek vec podľa vecnej príslušnosti prakticky mohla byť pridelená alebo odňatá centrálnym zložkám NAKA, alebo jej prostredníctvom regionálnym pracoviskám na realizáciu, prípravu a operatívnu činnosť. Gašparovi na prvý pohľad nebolo možné nič vytýkať, vymodeloval a vytvoril zdanlivo funkčnú štruktúru na rýchle a efektívne odhaľovanie kriminality.

Zároveň však sústredil vo svojich rukách kompetencie, ktoré žiadny policajný prezident pred tým nemal, čo vyhovovalo predovšetkým vládnucej politickej garnitúre. Na podporu Gašparovej autority sa začali realizovať dosť významné investície do polície, výzbroje a výstroje policajtov a ich sociálneho zabezpečenia. Všetci boli spokojní. Každý vedel kto je kto v polícii a aj mimo nej. Uvedomoval si to Gašpar, aj Kaliňák.

Postupy po založení Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru odporovali základným normám právneho štátu. Oznamovateľov korupcie, prípadne organizovanej trestnej činnosti už na prvom výsluchu, čakal psychiater alebo psychológ, ktorý mal pri výsluchu vyhodnotiť „ čoho sú schopní“, prípadne posúdiť ich duševný stav. Oznamovateľom korupcie vznášali nezmyselné obvinenia pre trestný čin ohovárania, bez rozhodnutia súdov vláčili k znalcom odboru psychiatria a zatvárali nezákonne po psychiatrických klinikách. NAKA, ktorá pôvodne mala riešiť najzávažnejšie formy trestných deliktov, od svojho založenia fungovala ako súkromná sbs-ka na riešenie oponentov moci.

Následkom dlhoročného pôsobenia Gašpara v policajnom zbore a zavádzaním postupov odporujúcim zákonu bol úpadok morálky v polícii a  narušenie dôvery občana vo vzťahu k polícii. Občan bol dennodenne konfrontovaný s krutou realitou a deľbou páchateľov trestnej činnosti na „našich a tých ostatných“ ako aj s faktom, že vyšetrovanie trestnej  činnosti našich končí výrokom skutok sa nestal. Médiá sa k jeho osobe vyjadrovali s rešpektom a vyjadrenia roky nehodnotili kriticky.

Zvrat v posudzovaní osoby Gašpara priniesla až vražda Jána Kuciaka a jeho partnerky

Zvrátené pomery sa v plnej nahote obnažili pri Gašparovom odchode z polície, keď sme ho videli prvýkrát v jeho kariére rozrušeného. Vzoprel sa hlasu verejnosti na jeho odstúpenie, ale aj politickej moci a novovymenovaný minister vnútra Drucker si na ňom vylámal zuby a po niekoľkých dňoch rezignoval. Rozhovor s prezidentom Kiskom nepomohol a po dohode s novým predsedom vlády Pellegrinim odstúpil. Gašpar bol silnejší ako sa predpokladalo, žiadny z jeho koučov ho nedokázal odvolať.

Bol najdlhšie slúžiacim prezidentom PZ v histórii Slovenska a nie je možné mu poprieť mnohé zásluhy na budovaní štruktúr polície. Fakt, že políciu je možné riadiť bez podozrení z korupcie a rodinkárstva, predviedol krátko po jeho odchode Milan Lučanský. Mnohí hovoria, že Lučanský žne plody Gašparovej práce. Je to však iba fikcia. Stačí si spomenúť koľko veľkých káuz bolo počas jeho pôsobenia znesených zo sveta. V súčasnosti sledujeme ako NAKA robí jednu významnú raziu za druhou, vznáša obvinenia ľuďom, ktorí boli donedávna nedotknuteľní.

Škandál posledných dní, respektíve informácie o tom, že dal príkaz niekoľko mesiacov pred vraždou lustrovať v policajných databázach Jána Kuciaka, možno prispejú k ukončeniu pôsobenia Gašpara na ministerstve vnútra, ale nepochybne nebudú predmetom vyšetrovania v súvislosti s vraždou a nebude voči nemu vyvodený trestnoprávny postih.

Gašpar je na výsluhovom dôchodku, zažil dva roky v policajnom exile, vie ako chutí moc a  ovládať ľudí. Doktríne SMER-u by vyhovoval aj v ministerskej pozícii, kde by už nemohol byť účinný a nenahraditeľný ako na pozícii prezidenta polície. Mať skúsenosti je jedna vec a podľa potreby ich použiť ako profesionál je vec druhá. Človeka s jeho skúsenosťami, s intelektuálnym potenciálom a ambíciami sa neuspokojí s pozíciou v civilnom sektore, preto je iba otázkou času, kedy a na akom poste sa opäť vynorí.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info