Bratislava 24. januára (TASR) - Bývalého viceprimátora Košíc Eugena Čuňa odsúdil vo štvrtok Najvyšší súd (NS) SR po dlhých rokoch súdnych pojednávaní v korupčnej kauze na osem mesiacov s podmienečným odkladom na 12 mesiacov. Tento, v poradí už štvrtý verdikt v prípade, ktorý sa datuje od roku 2002, je však už právoplatný.
Zároveň odvolací súd na svojom verejnom zasadnutí odsúdil Čuňa na peňažný trest vo výške 10.000 eur. V prípade, že by ho neuhradil, hrozil by mu náhradný trest v trvaní pol roka odňatia slobody. Na rovnaké tresty odsúdil trojčlenný senát NS SR pod vedením Juraja Klimenta aj dvoch ďalších spoluobžalovaných - Ladislava Pirovitsa a Viktora Kašpera. NS SR tak napokon vo štvrtok nepotvrdil posledný verdikt Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku z novembra 2017.
NS SR na svojom verejnom zasadnutí uznal Čuňa a ďalších dvoch obžalovaných vinných z nepriamej korupcie. NS SR tak vo štvrtok zamietol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a dvoch obžalovaných voči rozsudku súdu nižšieho stupňa. Prokurátor tvrdí, že išlo o jednu z najväčších korupčných káuz, ktorá podkopáva dôveru občanov a vyvoláva dojem, že štát rieši len "malú korupciu". Pritom išlo o zdĺhavý proces. "Vzhľadom na dĺžku konania sme vám uložili len podmienečné tresty," uviedol okrem iného predseda senátu Kliment.
Prokurátor ÚŠP vo svojom záverečnom návrhu požiadal, aby súd trojicu uznal za vinnú z trestného činu nepriamej korupcie. Požiadal o uloženie trestu v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na dva roky. Zároveň požiadal, aby im senát NS SR uložil aj peňažný trest vo výške 20.000 eur. Zastavenie konania, zrušenie stíhania, "aby si mohol očistiť svoje meno", požiadal vo svojom záverečnom návrhu hlavný obžalovaný Čuňo. Obhajcovia požadovali, aby súd ich klientov spod obžaloby oslobodil, respektíve vec už po štvrtý raz vrátil naspäť prvostupňovému súdu. Alebo vzhľadom na neprimeranú dĺžku celého konania (dovedna približne 17 rokov) konanie ako také zastaviť.
ŠTS v Pezinku naposledy odsúdil koncom novembra 2017 Čuňa a ďalších dvoch obžalovaných Kašpera a Pirovitsa na peňažný trest 2000 eur pre trestný čin nepriamej korupcie spáchaný spolupáchateľstvom. V prípade, ak by sumu neuhradili, súd im určil náhradný štvormesačný trest odňatia slobody. Rozsudok nebol vtedy právoplatný.
Súd pri rozhodnutí vychádzal najmä z výpovede korunného svedka Maroša Merjavého v tomto prípade, vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov, výpovedí ďalších svedkov a listinných dôkazov. Merjavého svedectvá spochybňovali viac ráz všetci traja obžalovaní aj ich obhajcovia. Tento svedok vystupuje vo viacerých súdnych kauzách -napríklad na Okresnom súde Bratislava I je jedným z obžalovaných v prípade faktoringového podvodu spoločne so známou východoslovenskou podnikateľkou Eleonórou K.
"Súd určil v podstate symbolické tresty, naozaj táto trestná vec sa ťahá už neskutočne dlho," uviedol v novembri 2017 predseda senátu ŠTS pri odôvodňovaní rozsudku. Obžaloba v tejto veci bola podaná ešte v roku 2005, teda na súdoch sa ťahala približne 14 rokov.
V tomto prípade išlo už o štvrtý rozsudok prvostupňového súdu. V januári 2009 vtedajší Špeciálny súd v Pezinku odsúdil Čuňa na šesťročný trest odňatia slobody a dvoch spoluobžalovaných rovnako na šesť rokov. NS SR v novembri 2009 však tento rozsudok zrušil. ŠTS potom v máji 2011 všetkých troch obžalovaných zase oslobodil. Voči tomu sa odvolal dozorujúci prokurátor na NS SR, ktorý oslobodzujúci rozsudok v apríli 2012 zrušil.
Následne v novembri 2015 senát ŠTS odsúdil Čuňa a uvedených ďalších dvoch obžalovaných na 12-mesačný trest odňatia slobody nepodmienečne pre trestný čin nepriamej korupcie spáchaného spolupáchateľstvom. Zároveň každému obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 20.000 eur. Tento rozsudok taktiež zrušil NS SR.
Čuňo podľa obžaloby na jeseň 2002 spolu s obžalovanými Viktorom Kašperom a Ladislavom Pirovitsom požadovali od štatutára jednej spoločnosti státisícový úplatok. Firma sa v tom čase stala hlavným dodávateľom výstavby nájomných bytov na košickom sídlisku Dargovských hrdinov.
Mesto potrebovalo na výstavbu bytov financie zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Obžalovaní údajne prisľúbili štatutárovi spoločnosti dotácie v celkovej výške viac ako šesť miliónov eur. Podmienkou však mala byť desaťpercentná provízia.
