Berlín sa z Parížskej lekcie protestov nepoučil - ženie sa za environmentálnou politikou, ktorá ublíži pracujúcim v Nemecku.
Nová palivová daň poslala v novembri desaťtisíce žltých viest do ulíc, no zdá sa, že Nemecko nepochopilo ich dôvod. Berlín zverejnil koncept návrhov na redukciu klimatických zmien, aby Nemecko spĺňalo normy EÚ. Medzi nimi sa objavila aj daň z pohonných hmôt, ktorá vojde do platnosti v roku 2023, maximálna rýchlosť na nemeckých diaľniciach, zrušenie daňových úľav na dieselové autá a taktiež nové kvóty na elektrické a hybridné vozidlá.
Poďme sa na pár bodov pozrieť bližšie. Napríklad diaľnice boli takmer jediným miestom, kde sa mohli Nemci uvoľniť bez obmedzenia rýchlosti. Ani štúdie k týmto bodom ohľadom emisií a znečistení prostredia nie sú zrovna jednoznačné. Čo sa týka kvót na elektrické vozidlá - ťažko si predstaviť predajcu áut, ktorý bude namiesto nablýskaného BMW zákazníkovi ponúkať gýčovitý a predražený hybrid s falošným úsmevom na tvári.
Nemeckí výrobcovia áut sa nehrnú do výroby ekologickejších áut aj keď sa do nej tlačia miliardy eur na podporu inovácii. Mercedes, ale aj iní výrobcovia sa síce pomaly rozbiehajú, no ich počiatky s ekovozidlami nešli zrovna perfektným tempom. Zástancovia kvót tvrdia, že sa Nemecko príliš dlho spoliehalo na dieselové vozidlá, no ich čas vypršal. Odporcovia zas tvrdia, že dobré technológie by "mali hovoriť sami za seba". Spájanie iniciatív proti zmenám klímy a drahšia obnoviteľná energia - aj s dávkou populizmu a podpory od ľudí je táto problematika stále neatraktívna aj v liberálnej Európe. Taktiež to môže byť zložité v Spojených štátoch, aj keď vplyv niektorých politikov, akou je napríklad Alexandria Ocasio-Cortez by nemal byť podceňovaný.
Zdá sa, že keď príde na riešenia problémov o zmene klímy a prostredia, tak ich Davos zrejme nepochopil. Komisia, ktorá vytvorila tieto odporúčania pre nemeckú vládu má fádny, až Orwellovský názov: "Národná platforma mobility budúcnosti". Tvrdia o sebe, že ich odporúčania sú len brainstormingom. Toto vyhlásenie silno rezonovalo nemeckými médiami. Faktom ale ostáva, že nemecká vláda má iniciatívu zaviesť tieto regulácie, keďže sa môže stať, že by platila vysoké penále ak by v blízkom období nezredukovala uhlíkové emisie. Predaj nemeckých áut rástol posledné roky smerom nahor, vďaka tomu rástli aj emisie. Zmeny klímy spôsobené ľudským faktorom sú nepochybne vážnym problémom, no "fackovať" nemeckých spotrebiteľov a výrobcov s týmito opatreniami, ktoré vo Francúzsku spôsobili na uliciach rozruch a barikády, nie je zrovna najlepšia cesta.
Minulý rok nenašla nemecká vláda zhodu so žiadosťou francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý ju žiadal o uvalenie uhlíkovej dane pre firmy. Súhlasila ale s obmedzením emisii dopravného sektora o 40 percent (skrze dodnes nejasnej metódy). Čo sa týka nemeckých spotrebiteľov, tí už teraz platia vysoké dane - špeciálne na pohonné hmoty. Nemci platia aktuálne $2.80 navyše za každý galón paliva vo forme dane z bezolovnatých plynov, taktiež platia 19% DPH z ceny paliva a ešte aj daň z palív (daň, ktorá zdaňuje daň).
Vysoké dane na palivá v minulosti vyvolali vlnu kontroverzie voči vláde, keďže sa ľudia domnievali, že tieto peniaze pôjdu na ochranu životného prostredia. To sa ale nestalo - peniaze namiesto toho tiekli do federálnej banky. Anglicko, Nemecko a Francúzsko majú najvyššie dane z palív na celom svete. Na druhú stranu - taká Čína nemá žiadne dane na pohonné hmoty. Nemci si síce užívajú špičkové sociálne služby, tie ale nie sú lacnou záležitosťou. Faktom je, že Nemecko má druhé najväčšie daňové zaťaženie na svete.
Tento rok sa Davos stretne špeciálne kvôli plánovaniu "globálnej spoločnosti", teda udalosti pod názvom "Globalizácia 4.0: Tvarovanie globálnej architektúry tvárou v tvár Štvrtej priemyselnej revolúcii" práve kvôli znepokojeniam, ktoré súvisia so zmenou klímy. Tento prístup, tak ako ten nemeckej komisie, pochádza z establišmentovej neoliberálnej mentality, ktorá haní a moralizuje občanov o klimatických zmenách zatiaľ čo "ochrancovia prostredia" lietajú na konferencie v súkromných lietadlách, pojedajú canapés s kaviárom a cítia sa dôležito. Tieto globálne mysliace indivíduá a svetoví lídri potrebujú armády poskokov, pripravené pochutiny a hostiny na to, aby mohli diskutovať o svojich skvelých nápadoch, ktoré v konečnom dôsledku sťažia život pracujúcich ľudí.
Uhlíkové dane, cena uhlia, palivové dane, maximálna rýchlosť na diaľniciach, Macronove strohé odkazy a "globálne" diskusie toho moc so zmenou klímy nespravia. Reorganizácia štátnych dotácii na obnoviteľné zdroje, kompromisy a dohody o redukcii emisii a znečistenia s krajinami, ktoré nie sú na západe - zelená politika ostane (nanešťastie) spojená so samo-spravodlivosťou a dôležitosťou, ktorá pramení z pýchy.
Nastavenie zmýšľania, kde sú produkcia a progres dôležitejšie než ľudské bytosti a rodiny sa nezmení tak ľahko, pomocou bielych papierikov alebo nadbytočnou byrokraciou. Aj keď je nepravdepodobné, že by navrhované zmeny Nemci prijali, Nemecko ostáva dobrým príkladom toho, ako sa moderná premyslená ekonomika zráža s túžbou po zdravšom vzťahu s prírodou. Napriek ťažkej regulácii, daniam a zabehnutej enviropolitike ostáva Nemecko významným producentom emisii.
Tieto plány, ktoré sú zdanlivo zamerané na pomoc životnému prostrediu slúžia najmä na to, aby sa občania nemali šancu zamerať na riešenie problémov s prostredím, ktoré by zvládli aj sami. Addison Del Mastro napísal pre portál The American Conservative nasledovné:
Skepsa voči klimatickým zmenám je podporovaná konzervatívcami, ktorí tento problém vnímajú ako zlatú hru pre liberálny politický aktivizmus a legislatívu. To ale neplatí v Nemecku a taktiež v Spojených štátoch, kde aj mladí republikáni súhlasia s opatreniami na ochranu prostredia. Ochrana zeme a postavenie rodiny nad výnos je prirodzená, špeciálne pre konzervatívcov.
Vládne regulácie, daňové obliehania na nemeckých pumpách a pokutovanie vodičov na diaľniciach tento problém ale nevyriešia. Tieto opatrenia len vyvolajú odpor ľudí a zväčšia priepasť medzi Nemcami a ich lídrami, nad ktorou ale musí byť aspoň nejaký most ak chceme v prvom rade bojovať s problémami životného prostredia.
