V súčasnosti dlhodobo opustené bývalé tajné budovy odhaľujú niektoré tajomstvá bývalej ruskej vojenskej stratégie počas studenej vojny. Spisovateľ Mindy Weisberger, ktorý píše o vedeckých témach uverejnil dnes v časopise Live Science zaujímavý článok:
Aj v Poľsku mali Sovieti tajné vojenské bunkre pre jadrové zbrane
V šesťdesiatych rokoch vybudovalo Poľsko pre Sovietsky Zväz v Poľsku masívne bunkre. Tieto bunkre neboli zobrazované na mapách a boli starostlivo ukryté, aby boli neviditeľné pre špiónov aj zo vzduchu. V súčasnosti však tieto dlhodobo opustené budovy odhaľujú niektoré tajomstvá bývalej ruskej vojenskej stratégie počas studenej vojny.
V sovietskych dokumentoch z tohto obdobia sú tieto lokality opisované a zaznačené ako komunikačné centrá, hoci z úradných záznamov dokonca tieto budovy (aj ako komunikačné centrá) zmizli veľmi krátko už po ich vybudovaní. V skutočnosti v tom čase Sovietske zväzu popieralo, že sú v Poľsku nejaké jadrové zbrane uložené.
V súčasnosti však výskumníci nakoniec začali skúmanie aj týchto tajných miest a odkryli hlavný účel bunkrov: Boli to sklady jadrových zbraní.
Archeológ Grzegorz Kiarszys, pomocný profesor na Ústave histórie a medzinárodných vzťahov v Poľsku, vykonal prvý hĺbkový prieskum troch z týchto jadrových skladovacích zariadení.
Po preskúmaní archívov odtajnených satelitných snímok a analyzovaní skenovacích záznamov, profesor Kiarszys mohol spojiť súvislosti úloh, ktoré tieto tajné stránky zohrávali na globálnej šachovnici, v čase, keď hrozba jadrovej vojny medzi najväčšími svetovými superveľmocami bola príliš reálna.
Jeho zistenia boli zverejnené dnes (21. januára) ako prvý náhľad článku – (tzv. First View), pre časopis „Antiquity“, ktorý ešte len bude publikovaný vo februárovom vydaní 2019.
Počas výskumného štúdia sa profesor Kiarszys pozrel na tri opustené tajné miesta (zariadenia) v Poľsku, ktoré slúžili ako úložiská pre jadrové zbrane a umiestnenie potrebného vojenského personálu:jeden je v blízkosti mesta Podborsko, druhý v blízkosti Brzeznicy Kolonia, a posledný v Templewo.
Všetky boli postavené koncom šesťdesiatych rokov a ich bunkre boli podobné tým, ktoré Sovieti používali počas tohto obdobia na umiestnenie jadrových zbraní vo Východnom Nemecku, Československu, Maďarsku a Bulharsku.
Jadrové zbrane uložené na týchto miestach boli pravdepodobne jadrové taktické hlavice zamerané na použitie pre časti Európy, v prípade budúcej vojny. Profesor upresnil, že sila bojových hlavíc sa pohybovala od 0,5 do 500 kiloton, a že tieto hlavice mali byť použité na takzvanom Severnom Fronte pre prípadnú inváziu do severnej časti západného Nemecka a Dánska.
Poľsko financovalo a vybudovalo tri bunkre podľa plánov poskytnutých sovietmi, ukončilo na nich prácu v decembri 1969 a odovzdalo (veliteľsky previedlo) kontrolu a riadenie nad budovami na ruské jednotky, uviedol Kiarszys. "Potom už mali k týmto zariadeniam prístup len ruské vojská"!
Pretože podrobné plány a mapy boli zničené a miesta boli vyňaté z oficiálnych záznamov, profesor Kiarszys sa musel spoliehať na odtajnené satelitné snímky CIA a moderné techniky diaľkového snímania na zistenie stôp o organizácii a ochrane zariadení a o tom, ako sa to v priebehu času menilo a zmenilo.
Profesor potvrdil, že diaľkové snímanie a fotografie satelitného sledovania odhalili, že na všetkých troch miestach bol podobný počet budov s "veľkým počtom opevnení v teréne, zákopoch, autoservisom, kontrolných stanovištiach, pozorovacích miestach, zosilnených bodoch okolo základov".
Každá táto tajná základňa mala tri hlavné zóny, z ktorých najdôležitejšia bola prísne kontrolovaná oblasť s obmedzeným vstupom, kde boli pravdepodobne umiestnené zásobníky v bunkách obsahujúce jadrové hlavice.
Každá lokalita mala tiež garážovú plochu a kasárňovú zónu s ubytovaním, kúpalisko, kinosálu a iné potreby pre každodenný život.
V rámci výskumu boli urobené aj dodatočné testy jadrovými fyzikmi a radiačnou kontrolu, pričom sa zamerali na možné príznaky žiarenia.
Nebolo však zistené žiadne (radiačné) znečistenie, pravdepodobne kvôli vysokým bezpečnostným normám Sovietov, ktoré mali uplatňované pri skladovaní svojich jadrových bojových hlavíc.
Ale je tiež možné, že tieto tajné úložiská a skladovacie priestory nikdy ani neboli použité na ich zamýšľaný účel a jadrové zbrane tam možno nikdy ani neboli.
Profesor Kiarszys tiež vytvoril podrobné mapy opustených stavebných komplexov, ktoré boli pravdepodobne použité na umiestnenie mladých vojakov, ktorí dokončili svoje zaškolenie, ako aj poddôstojníkov a dôstojníkov so svojimi rodinami.
Desaťročia zanedbávania a vandalizmu však už poškodili mnohé štruktúry na týchto miestach a tak tieto zistenia už iba podčiarkujú dôležitosť zachovania a ochrany týchto a ďalších zvyškov studenej vojny ako memento.
Profesor Kiarszys zdôraznil, že sú to pozostatky obdobia, kde a kedy ľudia žili pod neustálym ohrozením jadrovej vojny, a dnes slúžia ako vážne pripomienky na ochranu pred nebezpečenstvom, ktoré dodnes jadrové zbrane predstavujú.
(Kiarszys/Copyright Antiquity)
(Kiarszys/Copyright Antiquity)
