Odkedy sa verejne snažíme v Rohovciach o zriadenie ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským, portál maďari.sk uverejňuje články, ktoré navodzujú veľmi zlú atmosféru vo vzťahoch medzi slovenskými a maďarskými občanmi na južnom Slovensku.

Pred časom sme informačný portál maďari.sk žiadali, aby v texte "Prečo nechceme slovenskú školu"  upravili niektoré polopravdy a nepresnosti a dali nám – OZ Iniciatíva BKZ, priestor pre vyjadrenie názoru. Našu žiadosť ignorujú dodnes, preto sme reakciu na ich text napísali tu v blogu "Webový portál madari.sk ignoruje náš názor."

Pred pár dňami sa objavil ďalší článok, v ktorom autor opäť spomína aj snahu o zriadenie slovenskej školy v Rohovciach. V texte s názvom „Pozitívne príklady viacjazyčnosti by sa mali aplikovať aj na Slovensku“ porovnávajú so Slovenskom situáciu a legislatívu v Belgicku. Vraj by si Slováci – novousadlíci na južnom Slovensku mali brať príklad z belgických regiónov a osvojiť si fakt, že dominantným jazykom na južnom Slovensku je maďarčina.

Autor ďalej píše, že Slováci neustále argumentujú pri svojich požiadavkách tým, že slovenský jazyk je štátnym jazykom, a dáva za príklad Belgicko, že tam si to voči inej menšine nikto nedovolí. Okrem toho, že v belgických regiónoch (kde sa hovorí napr. nemecky, francúzsky, holandsky), je politická situácia diametrálne odlišná ako u nás (nemáme federáciu s federálnymi vládami ), je práve Belgicko zlým príkladom korektného spolunažívania. Úplne iné národy v umelo vytvorenom štáte už celé desaťročia riešia vážny konflikt, ako vôbec s krajinou naložiť.

Autor textu z portálu maďari.sk teda mieša dve úplne odlišné situácie v dvoch rozdielnych štátoch, bez vysvetlených reálií a podrobnejších informácií tvrdí, že autonómia v jazykoch by mala rovnako fungovať aj  pri  maďarskej menšine na Slovensku: „Pritom je ale opomenutý ten dôležitý fakt, že daná národnostná menšina (pozn. maďarská) je autochtónnym národom v danom regióne, v daných usadlostiach žije vo väčšine, má tu svoje stáročné korene, jej predkovia sa zúčastnili budovania a zveľaďovania týchto krajov, a tak by bolo prirodzené to, aby ich slovo zavážilo nad požiadavkou novousadlíkov. Na Slovensku sme ale svedkami úplného opaku, slovo a požiadavka niekoľkých novousadlíkov-Slovákov má väčšiu váhu ako prosba celej komunity (viď prípad boja o vytvorenie slovenskej školy v Rohovciach),“ píše autor na portáli maďari.sk.

My, ktorí sa usilujeme o zriadenie školy v Rohovciach, opakovane vyhlasujeme, že nám nejde ani o zasahovanie do maďarského školstva na južnom Slovensku, tobôž nie o konflikty alebo potláčanie práv maďarskej menšiny. Práve naopak, chceli sme sa od začiatku priateľsky dohodnúť, navrhovali sme riešenia, stretnutia, debaty. Dokonca sme presvedčení, že maďarská a slovenská škola v jednej budove môže len prospieť zlepšovaniu vzťahov. Ale niekto tu zámerne neustále účelovo vytvára obyvateľom južného Slovenska atmosféru, ktorá vedie ku konfliktu,  osočovaniu či vytváraniu neobjektívneho negatívneho obrazu našej snahy o slovenskú školu.

Proti našej dlhotrvajúcej snahe, ktorú navyše podporil aj predseda vlády SR Peter Pellegrini a poslanci NR SR naprieč vládnou koalíciou, tvrdo bojujú najmä zástupcovia SMK a jej rôznych menšinových spolkov. Podporu majú teda aj na webe maďari.sk, kde autori otvorene píšu, že Slováci nemajú žiadne právo na slovenskú školu v „ich regióne“.

Pýtame sa stále, kde sú pádne argumenty proti škole s vyučovacím jazykom slovenským – záujem o školu je evidentný - žiakov je dosť, financií na školu tiež, dokonca peniaze od štátu na slovenskú školu pomôžu aj umelo dotovanej rohoveckej maďarskej škole, ktorá kapacitne nie je naplnená ani z polovice, a tým pádom sú aj priestory pre slovenské triedy.

V skutočnosti, naši oponenti nemajú žiadny rozumný právny či ekonomický protiargument, ktorý by bránil vzniku slovenskej ZŠ. Majú  len reči o tom, ako my „prisťahovalci“ na južnom Slovensku nemáme mať práva a ako im my chceme ubližovať. Pritom sa to celé začalo úplne nevinne, keď sme legitímne slušne žiadali obec Rohovce o vznik školy (ktorú nám, mimochodom, sľuboval bývalý starosta od roku 2016), aby naše deti mali vôbec kam nastúpiť na povinnú školskú dochádzku. Napriek neustálym útokom niektorých maďarských spoluobčanov slušní ostávame  naďalej a trváme len na našom legitímnom práve.