KOMENTÁRE

Komentár Stana Mičeva: Vstúpili sme do roku 2019. Pre Slovensko veľmi významný rok

Predsedáme OBSE, jednej z najvýznamnejších a najrešpektovanejších nadnárodných organizácií. Čakajú nás voľby. Prezidentské aj európske. Obidvoje naznačia trendy do tých najdôležitejších – parlamentných. Nedajte sa demoralizovať, že to nemá zmysel a choďte voliť.

Jediným určujúcim činiteľom zmien v demokracii sme my voliči. Prejavenie našej vôle vo voľbách určuje politické smerovanie celej krajiny. Rešpektovaný prezident a vzdelaní a múdri zástupcovia v európskom parlamente reprezentujú voličskú úroveň celého národa. Toto nie je nejaká anketa, toto je reálna voľba. Nepôjdeš voliť, lebo to nemá význam? Nuž potom nešomri a nekritizuj, ako to dopadlo. Pretože aj nevoliť je voľba.

V budúcom roku si pripomenieme aj dve významné výročia. Jedno tragické a smutné.

Pred sto rokmi zahynul pri leteckej havárii Milan Rastislav Štefánik. Naozaj nedajte sa balamutiť rozprávkami o zostrelení, ani inými „akože“ overenými informáciami o posledných chvíľach asi najvýznamnejšieho slovenského politika 20. storočia.

Štefánik je uznávaným politikom naprieč celým politickým spektrom. Dokonca aj nacionalisti by si ho radi privlastnili, tak ako sa to dialo aj za Slovenského štátu. O jeho zásluhách nemožno pochybovať ani náhodou. Bolo mi cťou, že som sa aspoň troškou mohol podieľať na tvorbe Zákona č. 402/2000 Z. z. o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko. Zároveň mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že sté výročie jeho tragického skonu si pripomeniem s hlbokou úctou, pokorou a pietou.

Druhou významnou udalosťou je samozrejme 75. výročie Slovenského národného povstania. V Múzeu SNP robíme všetko pre to, aby sme vzdali úctu žijúcim účastníkom protifašistického odboja, bez ohľadu na to, či bojovali na východnom, alebo západnom fronte, alebo riskovali vlastný život na území Slovenska. Mali by sme si pripomenúť s rovnakou úctou obete mnohých krajín na frontoch 2. svetovej vojny v boji za slobodu a demokraciu.

Nacizmus a fašizmus boli dovtedy nevídanou hrozbou pre svetovú civilizáciu. Najväčšiu ťarchu vojny niesli národy Sovietskeho zväzu, treba však jedným dychom povedať, že bez spojeneckej pomoci hlavne Spojených štátov a Veľkej Británie by tento boj bol oveľa ťažší a oveľa dlhší a naozaj len ťažko možno predpovedať jeho možný výsledok. Na okraji tohto apokalyptického zápasu a akéhosi priam mýtického zápasu dobra so zlom nezostali ani Slováci. Slovenský štát mal vtedy okolo 2,5 milióna obyvateľov. Napriek tomu naši predkovia dokázali v záujme slobody a demokracie povstať proti okupácii vlastnej krajiny a postaviť sa vtedy ešte stále silnému nacistickému Nemecku a jeho domácim prisluhovačom. Dokázali sme sa postaviť proti bezpráviu a kolaborácii s nacizmom. Dokázali sme sa prihlásiť k obnove Československej republiky nie preto, že by sme nechceli vlastný štát, ale preto lebo len obnovenie predmníchovskej republiky zaručovalo návrat k demokracii.

Nie je vôbec podstatné či sa ideály SNP podarilo v neskoršom období naplniť. Podstatné je s čím ľudia povstania išli do boja s nacizmom, čo ich napĺňalo odhodlaním a entuziazmom, ktoré myšlienky boli pre nich kľúčové. Po roku 1989 sa zvádzal aj zápas o charakter Slovenska. Bol reprezentovaný veľmi výrazne aj zápasom o Slovenské národné povstanie. Ani štyridsať ročná deformácia výkladu povstania z pozícií vládnucej štátostrany nedokázala našťastie deformovať vedomie národa o tejto politickej udalosti.

Debaty o prijatí zákona č. 241 z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorých som sa zúčastňoval a kde bolo navrhnuté, aby sa štátnym sviatkom stal aj 29. august neboli vôbec jednoduché. Nakoniec však zvíťazili vecné argumenty a zdravý rozum.

Pripomíname si trištvrtestoročie od vyhlásenia Slovenského národného povstania a je to pre Slovensko príležitosť ako ukázať v zahraničí náš nesporný vklad do zápasu o demokraciu a slobodu. Celý rok by sa mal niesť v znamení tejto udalosti. Mali by sme ju pripomínať na našich zastupiteľstvách v zahraničí, na našich kultúrnych inštitútoch, mali by sme sa snažiť pozvať významných hostí zo zahraničia, mali by sa k nej vyjadriť jasne relevantní predstavitelia štátu a politických strán. Komunikujeme aj s médiami. Tak printovými ako aj s rozhlasmi a televíziami, chcem byť aktívni na internete. Myslím si, že je naším spoločným záujmom povedať, že naši otcovia a dedovia nesedeli doma so založenými rukami, ale naše dnešné slobodné dni zaplatili svojimi životmi a svojou krvou.

Vzdajme im úctu. Položme kvety, zapáľme sviece.

 

SÚVISIACE