Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Rok 2018 potvrdil prevládajúce a zároveň priniesol aj nové trendy v medzinárodnej politike. Na Západe dominoval konflikt Rusko-Západ, kým na ďalekom východe to bola obchodná vojna s Čínou. Oba fenomény roku 2018 majú spoločného menovateľa, ktorým sú Spojené štáty. Tam Donald Trump, aj napriek deklarovaniu iných cieľov v oblasti vzťahov s Ruskom, tvrdo narazil na liberálne jadro zahranično-politického aparátu USA. Donald Trump zistil, že otočiť „kormidlo“ zahraničnej politiky USA nie je jednoduché a kolízny kurz s Ruskom a Čínou sa počas roka prejavoval naďalej.
Momentálny vplyv Číne a Rusku umožňuje v niektorých regiónoch vytláčať, či balansovať americký vplyv. Odpoveďou USA ,po vzore hesla „America First“, je odklon od starých dohôd bývalého poriadku. Tieto dohody zväzovali Amerike ruky pri vývoji a rozmiestnení nových zbraní. Nuclear Posture Review, či posledné ambície USA vystúpiť z dohody o raketách stredného a krátkeho doletu (INF) a dokonca jedinej platnej zmluve o redukcii jadrových arzenálov medzi nimi a Ruskom s názvom START. Takéto kroky jednak povedú k väčšej variabilite manévrov USA, no aj k zintenzívneniu závodov vo zbrojení. Rusko a Čína ostanú v roku 2019 minimálne vo svojich súčasných pozíciách, za intenzívnej snahy Spojených štátov obe veľmoci balansovať. V systéme sa pravdepodobne začne tvoriť strategická rovnováha vedúca k ukotveniu vzťahov medzi veľmocami na určitom bode.

Dnes na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vystupuje prezident Peter Pellegrini so správou o stave republiky. Pozrite si celý prejav NAŽIVO.


Kushner tvrdí, že väčšina dohody o Ukrajine je hotová. Zostáva jediný veľký problém. Dominik Hašek jeho slová ostro odsúdil.

Himalájske ľadovce miznú o 65 % rýchlejšie. Nepálska katastrofa ukázala ničivú silu rizík, ktoré môžu ohroziť stovky miliónov ľudí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



Odvolanie Tarabu nepochopil premiér, ako ho SNS predá voličovi?
Dag Daniš tvrdí, že problémy SNS a Tomáša Tarabu majú korene už pri zostavovaní vlády v roku 2023. Kritizuje zásahy Zuzany Čaputovej aj neschopnosť národného tábora presadiť vlastný program.
Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
Ladislav Kamenický reaguje na Ivana Korčoka (PS)
Babiš novinárov označil za klamárov, hovoril o miliardách a varoval pred cenami palív a ETS2.
Petrov neveril vlastným očiam: Toto vraj na verejnoprávnu televíziu nepatrí

Komentáre
31. 10. 2025
Napätie na medzinárodnej scéne sa prejavovalo prostredníctvom provokácií, informačnej vojny a ťažko-čitateľných operácií tajných služieb. Zaujímavým fenoménom sa stávajú sankcie proti Rusku. Tie prestali fungovať ako priamy dôsledok aktivít, ktoré sú označované za nepriateľské aktivity Ruska. Sankcie v dôsledku kauzy Skripaľ, prišli až pol roka po samotnom skutku a v predvečer posledných kôl rokovaní o Brexite, spoločne s voľbami do Amerického Senátu a Kongresu. Po incidente v Kerčskom prielive Západné mocnosti nereagovali sankciami, zatiaľ čo na Ukrajine prebieha prezidentská kampaň Petra Porošenka za pomoci následne-vyhláseného stanného práva. V USA padli voľbám „za obeť“ zmluvy ako INF, či Iránska jadrová dohoda. Tieto udalosti nasvedčujú tomu, že vlády začali používať udalosti zahraničnej politiky na reguláciu vnútorných problémov. Procesy v medzinárodnej politike sa však začínajú oddeľovať od nástrojov na reguláciu vnútorných problémov a tie sa stávajú len súčasťou propagandy elít. Tie nepotrebujú dôkazy, vyjadrenia druhej strany, či reálny výsledok vyšetrovania. Cieľom je vo vnútri krajiny vytvoriť určitý typ atmosféry na obmedzené časové obdobie. V budúcom roku tento trend bude pokračovať. S nadchádzajúcim volebným rokom na Ukrajine sa bude prejavovať na zvyšovaní napätia na Ukrajinsko-Ruských hraniciach. Podobné provokácie pravdepodobne budú využívať aj Európske krajiny pri snahe zachrániť zbytky liberalizmu v Európe. Fenomén sa však oddelí od skutočnej medzinárodnej politiky, kde medzi sebou veľmoci v určitých oblastiach kooperujú.
Európa zažíva krízu. Vo vnútorných záležitostiach je to neschopnosť liberálnej ideológie konkurovať nacionalizmu, ktorý v Európe predstavuje tzv. New Right. V zahraničnej politike si EU zvykla robiť predskokana Spojeným štátom a jej zahranično-politický aparát vždy predstavoval vágnu kópiu Washingtonu, bez vlastnej armády. No USA včera a USA dnes sú dve rozdielne krajiny, kým tá druhá dala najavo EU kde je jej miesto z pohľadu moci v globálnom rozmere. Prejavy Francúzska a Nemecka o vlastnej armáde svedčia o pochopení európskych elít, kde je problém vo vzťahu s Washingtonom. No do momentu, kým EU nebude mať konkurencie schopnú armádu a konsenzus v zahraničnej politike, ostáva subjektom a nie objektom medzinárodných vzťahov. Európu čaká ťažký a prelomový rok. Budú sa konať voľby do Európskeho Parlamentu, kde sa prejaví trend v vzostupe New Right, na druhej strane aparáty ako Komisia ostanú obsadené liberálnymi štruktúrami, čo prehĺbi konflikt medzi legislatívnou a exekutívnou zložkou moci v EU. V samotných štátoch bude pokračovať vzostup anti-liberálnych hnutí, čo bude spôsobovať problematickosť v konsenzuálnom riadení EU. Spoločná armáda a zahraničná politika preto v nasledujúcom roku v Európe budú skôr témami, ako realitou.
Liberalizmus ako model vládnutia, ekonomiky, ale aj spôsob riadenia globalizácie sa ocitol v kríze. Jasne o tom hovoria publikácie od the Economist s názvom Free Speech Under Attack, či Democracy in Crisis od Freedom House. Obe publikácie hovoria o 12tich rokoch úpadku liberálnych demokracií, ktorý spoločne s úspešným modelom ázijských ekonomík na čele s Čínou začína predstavovať krízu západného konceptu globalizácie. Táto kríza sa bude prehlbovať s úpadkom liberálnej demokracie v Európe, pokračujúcim rastom alternatívnych centier moci a ústupom USA z globálnych dohovorov a inštitúcií. Liberalizmus sa stretáva so svetom, kde je voči nemu alternatíva a ukazuje sa jeho anti-univerzálnosť. Jadro liberalizmu tvorí individualizmus, ktorý sa vylučuje s národnou identitou európskych národov, či kolektivizmom vo Východnej Ázii. Liberalizmus je ideológia, tak ako komunizmus, či nacizmus. Tieto idey si vo svete ponechajú svojich prívržencov, no skôr v miestach kde majú tradíciu. Dá sa povedať, že liberalizmus dosiahol svoj strop a momentálne bude kulminovať. Globalizácia však bude pokračovať no skôr v normatívnej podobe.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.