Komentár Jany TELEKI: Novela z dielne ministerky Sakovej vyšetrovanie trestnej činnosti policajtov neovplyvní
29 | 12 | 2018 I Jana TELEKI
Vyjadrenie ministerky vnútra Denisy Sakovej k spornej novele: “Nesúhlasím s kritikou, že sa trestné činy policajtov nevyšetrujú objektívne a každé jedno vyšetrovanie už teraz predsa prebieha pod dozorom prokurátora,” vyhodnotí bežný občan skôr ako útok na zdravý rozum a prijme ho iba ak k zamysleniu nad jej kompetentnosťou viesť profesionálne zverený rezort.

Novela zákona o policajnom zbore nebude mať žiadny vplyv na vyšetrovanie trestných činov policajtov a už vôbec nie na transparentnosť konania, nakoľko trestné konanie voči komukoľvek, a teda aj voči policajtom, je vedené v zmysle trestného zákona a trestného poriadku, nie v zmysle zákona o policajnom zbore. Pani ministerka v snahe zdôrazniť, vážnosť konania použila všeobecný výraz vyšetrovanie.

Trestné konanie začína podnetom. Po podaní trestného oznámenia, v prípade, že vyšetrovateľ podnet neodmietne vydá uznesenie o začatí trestného konania vo veci.

Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi, čiže prokurátor v zmysle § 206 odst. 1 Trestného poriadku vykonáva dozor po vznesení obvinenia ...

 

Policajná prax alebo zabehnuté zametanie trestnej činnosti policajtov pod koberec


Priestor na nezákonné konanie príslušníka inšpekcie je vytvorený predovšetkým v období medzi podaním podnetu a rozhodnutím inšpekcie, respektíve zaslaním rozhodnutia o posúdení trestného oznámenia oznamovateľovi, prípadne poškodenému.


Pracovník inšpekcie po prevzatí trestného oznámenia, odovzdá riaditeľovi informáciu o podanom podnete. Ten podľa toho, či média majú informáciu o podnete, podľa spôsobu a rozsahu medializácie a podľa toho, kto a čoho sa mal dopustiť, rozhodne. Nemedializované a sporné podnety, ktoré je potrebné urýchlene zamiesť pod koberec, riaditeľ rieši napomenutím, prípadne okamžite zrážkami zo mzdy, spravidla desiatimi percentami na dva až tri mesiace, voči ktorému sa policajt neodvolá.


Rozhodnutie o zrážkach z platu je okamžite realizované, čiže policajt je okamžite potrestaný. Po poslednej zrážke percent z platu inšpekcia oznamovateľovi doručí rozhodnutie o doriešení podnetu disciplinárnym trestom. Odvolať sa voči rozhodnutiu, je iba bohapustou stratou času, nakoľko v zmysle zásady ne bi in idem - nie dvakrát v tej istej veci - nemôže byť policajt potrestaný za tú istú vec dvakrát.


Druhý postup ošetrenia trestnej činnosti policajta je síce náročnejší, ale po jeho uplatnení policajt zvyčajne nie je potrestaný. Trestné oznámenie je pridelené vyšetrovateľovi inšpekcie, ktorý konanie kolegu vyhodnotí v neprospech oznamovateľa. Oznamovateľ sa odvolá, vyšetrovateľ odstúpi spis na prokuratúru, prokurátor rozhodne, že spáchal maximálne priestupok, opäť odvolanie, rozhodnutie jednoducho kolotoč a po niekoľkých rokoch ťahaníc konanie ukončia s tým, že skutok ktorý sa policajtovi kládol za vinu sa síce stal, ale vzhľadom na nepreukázaný úmysel spôsobiť škodu, nespáchal trestný čin.


Novela Zákona o Policajnom zbore zmení iba spôsob obsadenia pozícií vo vedení policajného zboru.
Zriadenie špeciálneho odboru, ktorého prokurátori budú vykonávať dozor iba nad vyšetrovaním trestných činov policajtov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ako aj vytvorenie úradu inšpekčnej služby, prinesie iba náklady spojené s vybudovaním dvoch špeciálnych odborov.