Komentár Jany TELEKI: Mediálne dezinformácie (aj našich médií) o protestoch v Maďarsku
25 | 12 | 2018 I Jana TELEKI

V našich printových a internetových médiách sa čoraz častejšie objavujú texty o aktuálnej spoločenskej situácii v Maďarsku vykresľujúce vládu Viktora Orbána ako diktatúru potláčajúcu základné ľudské práva, či práva opozície. Slovenskými médiami predpovedaný pád vlády Viktora Orbána a rozprávky o masových protestoch sú  iba zbožných prianím rozbitej maďarskej opozície s nepatrnou podporou. 


Problém,  ktorý vyústil v Maďarsku  do protestov, prezentovaný ako masové demonštrácie  nie je zložitý .

Hospodársky rozvoj, nové  investície, chýbajúca pracovná sila, právna úprava obmedzujúca prácu nadčas a požiadavky odborárskych organizácií  zvýšiť kvórum limitu práce nadčas  boli dôvody, ktoré viedli k novele súčasného zákonníka práce.

Na základe požiadaviek predovšetkým zamestnancov vláda vypracovala novelu zákona, ktorým zvýšila hranicu práce nadčas na 400 hodín ročne, tri základné zásady zostávajú v platnosti:

  1. Za prácu platí zamestnávateľ mzdu a za nadprácu príplatok podľa jej charakteru.

  2. Nadčasová práca nemôže byť zamestnancovi nariadená, zamestnanec vykonáva nadčasovú prácu na základe dohody.

  3. Odbory majú možnosť podmienky nadčasu dohodnúť v kolektívnej zmluve nad rámec zákonom garantovaných práv zamestnanca.


Novelizovali zákon, ktorý neumožňoval zamestnávateľovi, adekvátne zaplatiť za nadčasovú prácu a zamestnancovi  zvýšiť zákonným spôsobom cez nadčasovú prácu svoje príjmy   

Pre každého, kto číta a hľadá racionalitu v zákone je zjavné, že novela  upravuje legislatívny rámec, ktorým sa odstraňuje práca na čierno, za ktorú doteraz zamestnávateľ platil pochybnými formami, ktoré nielenže  znižovali príjmy štátu, ale predovšetkým poškodzovali  zamestnanca, za ktorého  sociálne a zdravotné odvodové povinnosti boli  zvyčajne riešené zo základnej tarifnej mzdy. Drvivá väčšina farmárov, zamestnancov v poľnohospodárstve, v službách, v obchodných reťazcoch pracuje pravidelne nadčasovo, pretože ich profesia to jednoducho vyžaduje. Doteraz mohli byť  za prekročenie limitu kriminalizovaní.

Orbánov otrokársky zákon

S novelou, vyhovujúcou väčšine odborárom ako aj zamestnávateľom, majú paradoxne problém tí, ktorých sa bytostne nedotýka, majú problém v práci vydržať základných osem hodín, pričom si neuvedomujú a nevážia hodnotu práce občanov, ktorí pracujú každý deň napríklad  v poľnohospodárskej a potravinárskej  výrobe, na pumpách, hoteloch, v nemocniciach, kde zamestnanci nemajú na výber.

Opozíčný cirkus s cieľom povaliť vládu

Konflikt v maďarskom parlamente vyvolala  skupina opozičných poslancov  keď pod zámienkou, že sa jedná o otrokársky zákon, ktorým vláda prikazuje každému pracovať zadarmo 400 hodín ročne zablokovala prístup podpredsedovi parlamentu Jánosovi Latroczaimu na pulpitus  (predsednícke miesto určené výlučne predsedovi a podpredsedom parlamentu) , rozhadzovala letáky a  útočila hrubými invektívami na premiéra Viktora Orbána. Vedenia schôdze sa ujal  predseda parlamentu László Kövér a po opakovaných upozorneniach o porušovaní rokovacieho poriadku, zákona o parlamente a ústavy začal riadiť hlasovanie spred pulpita, pričom upozornil, že agresívnych  radikálov môže dať vyviesť z rokovacej miestnosti.

Charakteristika zhromaždenia predsedom parlamentu  Lászlóm Kövérom - pomerne presná citácia  vyjadrenia

Dvanásteho decembra nespokojná opozícia, ktorá  má v maďarskom parlamente absolútnu menšinu roztrúsenú do frakcií, začala organizovať na Kossuthovom námestí za prezidentským palácom  demonštrácie, na ktorých sa zúčastnila veľmi radikálna a agresívna skupina ľudí s hanlivými transparentmi.  Násilné  požiadavky  boli prirovnané k štýlu práce proletárskej  diktatúry, ktorá nastolila v Maďarsku  v roku 1919 Republiku Rád a počas 133 dní zdevastovala kultúrnu spoločnosť a viedla krajinu k absolútnej totalite , dovolila kandidovať jedine MSP ( Maďarskú socialistickú stranu) kde zmizli celé rodiny a likvidovala násilím vládnucu  väčšinovú politickú štruktúru.

Maďarská mentalita

Maďarská horúca krv sa dokáže rýchlo vzbúriť, čo sa prejavilo najvýraznejšie v demonštráciách proti Gyurcsányho  vláde, keď priznal , že jeho vláda kradla a podvádzala. Desaťtisíce demonštrantov vyšlo do ulíc nie len v Budapešti, ale po celej krajine. V pamäti Maďarov, v súčasnosti opozičný politik Gyurcsány , bude navždy zapísaný ako premiér, ktorý nariadil polícii  strieľať do davu gumovými projektilmi.

V decembri  2018 demonštranti  podpaľovali  kontajnery, poškodzovali sa budovy, zakladali  vatry  na hlavnom bulvári  a  vynucovali si prístup priamo do vysielania Maďarskej štátnej televízie tvrdením, Viktor Orbán zotročuje národ a nariaďuje pracovať desať hodín denne bez akéhokoľvek nároku na vyššiu mzdu.

Sfanatizovaná  časť opozície sa rozhodla  vyvolať nepokoje, upozorniť na seba a v značnej miere pritom do demonštrantov zintegrovala veľmi radikálne a agresívne vrstvy , ktoré okrem násilností sa neprejavili ničím. Podľa odhadu  približne päť tisíc demonštrantov zablokovalo most cez Dunaj, blokovalo námestie Kossutha , priľahlé  ulice na námestie pred parlamentom a vykonávalo veľmi agresívne útoky na budovy a ľudí, ktorí s ich prejavmi nesúhlasili. Útoky vyústili do napadnutia policajných zložiek, ktoré vytvorili kordón na ochranu perimetru okolo parlamentu a štátnej televízie. Polícia izolovala agresívne skupiny , postupne ich legitimovala, podľa závažnosti previnenia aj predvádzala a neskôr pustila.

Napriek fámam o brutalite, ktorou Orbánov režim atakuje pokojné  protesty opozície a popiera právo slobodného prejavu, nebol nikto okrem niektorých policajtov zranený. Predvedený a následne odsúdený bol  jeden  demonštrant, ktorý hodil zápalnú fľašu s farbou na Sándorov palác kde sídli prezident  János Ádler. Recidivista  bol ihneď odsúdený na podmienečný trest, pričom prokuratúra sa odvolala a žiada pre neho sledovací náramok.  Nikto nevydal príkaz na streľbu do demonštrantov gumovými projektilmi , pre odvrátenie niektorých útokov,  ktoré ohrozovali priamu bezpečnosť parlamentu bol políciou použitý proti agresorom slzný sprej.

Väčšina občanov Slovenska nehovorí po maďarsky,  nesleduje prierezovo maďarské  štátne a opozičné médiá, ale novinár, ktorý sa rozhodne o  situácii písať, má povinnosť držať sa faktov. Paradoxom je, že slovenskí mienkotvorní novinári ignorujú realitu a bez znalosti pomerov, preverenia faktov , podsúvajú čitateľovi  názor  prezentovaný   nejasne definovanou  opozíciou, tvoriacou mizivú menšinu v politike. Otázkou zostáva, čo vedie slovenského novinára , prekrúcať  fabuláciami fakty uvedené v platných právnych ustanoveniach Maďarska, prijaté ústavnou väčšinou parlamentu a šíriť propagandu o diktatúre Orbána.

Fidesz vyhral posledné voľby 2/3- novou väčšinou. Opozícia sa nedokázala  v parlamente spojiť a jednotlivé strany sa doslova zo dňa na deň rozpadli a skrachovali. Zábery z volieb, keď v hodine uzávery volebných miestností  stáli ľudia po celom  Maďarsku v trojstupoch po uliciach a polícia zabezpečovala, aby každý kto sa dostavil  mohol odvoliť sú k dispozícii na webe.  Voliči opozície prišli tiež, ale bola ich jedna tretina voči tým, ktorí dôverovali Viktorovi Orbánovi.

Opozícia propagandistickými  fabuláciami  vytvára o Maďarsku dojem, že Orbán likviduje menšinu štátnou mocou a preto je potrebné zvrhnúť jeho vládu a nastoliť vôľu menšiny proti väčšine národa. Diskutovať  o príčinách a okolnostiach, čo k udalostiam  predchádzalo, je veľkým problémom aj pre profesionálnych maďarských žurnalistov, od ktorých  /kvalitou výstupov/  je absolútna väčšina novinárov píšucich na Slovensku na míle vzdialená.