fbpx
zdravie.pravda.sk
DENNÝ VÝBER

Psychiatrička: Zlé vzťahy sú živnou pôdou pre depresiu počas Vianoc

Bratislava 22. decembra (TASR) – Pretrhnuté kontakty s blízkymi, nezáujem zo strany rodiny či vynútená samota sú živnou pôdou pre negatívne myšlienky. K depresívnym stavom prispieva napríklad aj zvýšená chorobnosť spôsobená chladným zimným počasím. Na depresiu počas vianočných sviatkov upozornila psychiatrička Zuzana Hapalová z Polikliniky Radlinského v Bratislave.

Vianočné sviatky môžu byť podľa odborníčky kritickým obdobím pre ľudí, ktorí trpia duševnými poruchami vrátane depresívnych nálad. Dôležité podľa jej slov je to, aby sme príznaky depresie odhalili včas a dokázali proti nim bojovať. “Depresia patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce duševné poruchy. Vyskytuje sa dvakrát častejšie u žien. K jej vzniku najčastejšie dochádza vo veku 25 až 44 rokov. U 50 až 80 percentách pacientov sa počas života depresívna epizóda zopakuje. Najvyšší počet ľudí trpiacich depresiou je vo vekovej skupine 40 až 55 rokov, no jej prítomnosť je pomerne vysoká aj v staršom veku,” priblížila lekárka.

Hapalová vysvetlila, že depresia sa odlišuje od bežného smútku svojou intenzitou, trvaním a vplyvom na fungovanie človeka. Hlavným príznakom, na základe ktorého dokážeme spozorovať, že osoba trpí týmto ochorením, je neprimeraná depresívna nálada, ktorá trvá najmenej dva týždne.

Môže sa prejavovať tiež ako smútok, ale napríklad aj ako pocit prázdnoty, úzkosti alebo podráždenosti či citovej otupenosti. Charakterizuje ju strata záujmu alebo potešenia a pokles energie aj neschopnosť prežívať pozitívne emócie. Okrem toho je pri depresii možné pozorovať skupinu ďalších príznakov, akými sú strata sebavedomia, výčitky, pocity beznádeje, myšlienky na smrť či samovraždu, poruchy sústredenia, poruchy spánku, zmena chuti do jedla sprevádzaná zmenami telesnej hmotnosti, zmeny psychomotorickej aktivity so spomalením, útlmom či nepokojom a zvýšená únava.

“Niekedy sú v popredí pacientových ťažkostí telesné príznaky, ako bolesti, búšenie srdca, tráviace poruchy, tlaky na hrudníku, sucho v ústach a podobne, pričom depresívna nálada nemusí byť zjavná – vtedy hovoríme o tzv. larvovanej depresii,” podrobne analyzovala Hapalová.

Prevenciou pri predchádzaní depresie je zdravý životný štýl. Dôležitú úlohu zohráva aj stres. Ten môže byť podľa psychiatričky spúšťacím, ale aj udržiavacím faktorom depresívnych príznakov. Preto odporúča upraviť svoje činnosti a denné aktivity tak, aby sme stresu predchádzali. Dôležitý je podľa nej dostatok telesnej aktivity, striedanie práce s odpočinkom či pravidelnosť a rytmus v denných činnostiach.

“Treba dodržiavať spánkovú hygienu vrátane pravidelného ranného vstávania, racionálne stravovanie, vyhýbať sa alkoholu a návykovým látkam, o ktorých je známe, že depresiu spôsobujú a jej priebeh zhoršujú. V neposlednom rade je dôležité pestovať a udržiavať láskyplné vzťahy v rodine a priateľstvá, venovať sa činnostiam, ktoré prinášajú potešenie, nájsť si čas na koníčky a záľuby,” dodáva psychiatrička z Polikliniky Radlinského v Bratislave.

Taktiež dodala, že návštevu lekára netreba odkladať. “Pokiaľ sa u jedinca vyskytnú príznaky, ktoré pretrvávajú viac ako dva týždne, je nevyhnutné vyhľadať odborníka,” zdôraznila z dôvetkom, že súčasnosti je depresia vo väčšine prípadov dobre ovplyvniteľná a liečiteľná, ak sa s terapiou začne správne a včas.

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info