HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Matovič a jeho družina vrátili na Slovensko mečiarizmus v jeho najtemnejšej podobe

Ilustračné foto pixabay.com

Mečiarizmom sa nazýva spôsob vládnutia. Vyznačuje sa väčšinovým vládnutím, ktoré spochybňuje práva opozície a právo na vlastný názor a samostatné, nezávislé vnímanie spoločensko-politického vývoja. (Ivan Brožík)

„Mečiarizmus“ Vladimíra Mečiara však ideologicky zasiahol „iba“ výkon politiky a ovplyvnil časť médií. Počas „mečiarizmu“ po voľbách v roku 2020 uchopila nová moc absolútne všetko a podmanila si aj hlavný mediálny prúd. Mečiarizmus prerástol do diktatúry. O tom sa Mečiarovi mohlo iba snívať.

Plniči väzníc

Dnešní tridsiatnici mečiarizmus na vlastnej koži nezažili. A štyridsiatnici v jeho ére chodili akurát tak s rodičmi na zmrzku alebo kolotoče.

Mečiar sa dostal k moci tak, že na námestiach z tribún oznámil, že „väznice sú prázdne“. Aká to náhoda, že tridsať rokov po týchto mítingoch zrazu prišiel na tribúny práve Matovič so svojou družinou. Aby oznámil národu, že väznice opäť čakajú na svojich kunšaftov. A že tentoraz „len on“ ich pozatvára. Voľby sa dajú vyhrať aj tak, že sa „opajcne“ úspešná kampaň. A tá Mečiarova pred tridsiatimi rokmi zabrala.

Igor Cibula: Udržia Matovičovu koalíciu pri moci „kajúcnici“?

Tridsať rokov prania mozgov

Mimochodom – pajcovať. To je taký zvláštny výraz, ktorého pôvod možno nájsť v nemeckom slove  Beiz. Čo znamená namoriť, pretrieť, obnoviť náterom. Na Slovensku, kde sa dorozumievame už len lámanou angličtinou, však nemčina nikomu nič nehovorí. Opajcnúť možno diplomovku, tak prečo nie aj víťaznú kampaňovú ideu? Národ, najmä ten náš, má krátku pamäť. Tridsiatnici a štyridsiatnici v tom našom zas majú väčšinovo indoktrinované politické myslenie, ktoré prešlo dôkladným civilizačným brainwashingom. To je ľudovo výplach mozgu, odborne je to metóda násilnej indoktrinácie. Sledujúca rozrušenie prijatých systémov hodnôt a názorovej orientácie jedinca za účelom dosiahnutia zmeny týchto hodnôt. Až protichodného osobného presvedčenia.

Informačná bezmoc

Kto tvorí „osadenstvo“ mediálneho sveta na Slovensku? Tridsiatnici až štyridsiatnici a zopár „ďalejslúžiacich“ každému režimu. Takže z tejto strany nemôžeme čakať nejaké analýzy, nachádzanie súvislostí, znalosť javov a generovanie predstáv o politickom vývoji v krajine. Na druhej strane je ten deficit vyvážený zaplatenou propagandou. V časoch Mečiarovho mečiarizmu vznikali dokonca Mečiarove médiá. Dnes to nie je nevyhnutné. Za peniaze (a pár fráz) sa kúpi moc a moc sa sama za peniaze mediálne udržuje pri moci. Taký začarovaný kruh. V jednote je predsa sila!

Šutaj Eštók: „Kedy konečne vykopnú policajti dvere aj Matovičovi?“

Intelekt pajcnúť nemožno

Kým Mečiarovi sa podarilo moc udržať dlhé roky, táto, momentálne aktuálna, o ňu prichádza v priamom prenose už po roku. Nestačí totiž iba pajcovať. Mečiarovi nemožno uprieť vzdelanie, prax, bystrý rozum a najmä to, že sa obklopil autoritami. Profesormi, doktormi, docentmi. Kým sa obklopil Matovič? Až na malé svetlé, ale z iných príčin sfanatizované výnimky sa obklopil nikým. On je totiž nielen Mečiar, ale aj „Len on“.  Čo do počtu hlasov v parlamente síce disponuje dostatočným počtom. Ale čo do myšlienkového potenciálu svojich adorantov ničím. Iba ak sektou submisívnych jedincov, ktorí sami o sebe neznamenajú nič, no za Matovičom si hovoria „najsilnejšia politická strana“. A spolu s ďalšími aj „parlamentná väčšina“. Oháňajú sa mandátom z volieb. Mandátom na všetko – podľa nich.

Namiesto armády sekta

Za Mečiara vznikla úderka „babiek demokratiek“. Novinár Hríb by mal čo vyprávať. Ako ho raz táto armáda takmer zlynčovala na Primaciálnom námestí v Bratislave. Matovič sa neobťažoval armádou, pritiahol so sektou. Sekty sú populárnejšie, ich členovia sú manipulovatelnejší a ich činnosť je efektívnejšia. Babky demokratky mlátiili ľudí kabelkami a dáždnikmi, členovia tejto sekty idú na to inak. Likvidujú. Vylamujú dvere. Plnia basy. Zákony aj ústavu lámu cez koleno. Drancujú štátny rozpočet. V tomto bol Vladimír Mečiar amatér. Zostal po ňom jeden nedokázaný únos, jedna nedokázaná vražda a relatívne fungujúci štát. A fotografia Schifferovej na diaľnici. Čo zostane po tejto vláde, to si teraz nikto ani len netrúfa predpovedať. Ak vôbec niečo zostane.

Duchovná mizéria

Hovoria si vláda zmeny. Dá sa to tak brať. Vrátili Slovensko tridsať rokov späť. Hovoria si vláda slušnosti – stačí si pustiť priamy prenos z parlamentu, tlačovku, alebo prečítať statusy donedávna ešte predsedu vlády. Dnes ministra pre všetko. Hovoria o zodpovednosti a do štátneho rozpočtu zaťali ako lúpežné turecké hordy.

Vladimír Mečiar, keď odchádzal, zamával a zaspieval – „idem od vás, neublížil som vám“. Títo nie a nie odísť a ubližujú priam s profesionálnym sadizmom. Teda, jediným, čo sa dá u nich považovať za profesionálnosť.

Máme tu mečiarizmus s Matovičovou tvárou. Máme tu neprofesionálny, diletantský, primitívny absurdný mečiarizmus bez Mečiara, ale za to s Matovičom. S politikom, ktorému z desiatich ľudí nedôveruje deväť. S politikom, ktorý sa dnes oháňa už len akýmsi mandátom.

A čo, s politikom! S obyčajným pretieračom.

Matovičov boj o očistu Slovenska sa vymkol kontrole. Policajti si robia čo chcú!

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info