Približne päťdesiat nahnevaných rómskych žien sa včera pred kamerami TV Markíza dožadovalo vyplatenia miezd za týždne upratovania vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, píše Facebookový profil Feministky.sk
Na papieri, ktorý im dali v agentúre podpísať stálo, že majú odpracovať desať hodín týždenne. Oficiálne sa im tak mala ujsť odmena vo výške okolo štyridsaťpäť eur. Zvyšok peňazí (približne štyristo eur) im prisľúbili vyplatiť na ruku. Po týždňoch, ktoré si ženy oddreli aj na kovidových oddeleniach, sa tešili na zárobok márne.
Situácia je vyústením radu pochybení manažmentu prešovskej nemocnice.
Spúšťačom boli úsporné opatrenia, ktoré sa dotkli predovšetkým nemocničných rozpočtov na personál. Takmer štyristo zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktoré podali v Prešove pred piatimi rokmi výpoveď, je strata, ktorú sa nemocnici dodnes nepodarilo nahradiť.
V šetrení sa napriek tomu rozhodol pokračovať aj nový riaditeľ Ľubomír Šaraník, ktorého na post dosadil bývalý miništrant zdravotníctva Marek Krajčí. Ten Šaraníka označil za odborníka na optimalizáciu procesov a znižovanie nákladov napriek tomu, že viaceré firmy, v ktorých pôsobil, údajne skončili v konkurze.
To, že šlo o pochybnú nomináciu, sa v súčasnosti potvrdzuje.
Výsledkom Šaraníkovej práce je, že firma, ktorá nemocnicu v Prešove roky upratovala, dostala stopku a ženy, ktoré mali kompenzovať výpadok služby cez agentúru, dostali virtuálny pľuvanec do tváre. Celé to prebehlo približne takto.
Firma Hopos, ktorá celé dekády v nemocnici zabezpečovala upratovacie služby, dostala v marci tohto roka výpoveď. Nový riaditeľ bol totiž presvedčený, že dokáže zo skoro päťmiliónovej zákazky ušetriť dva milióny. Dospel k záveru, že nemocnica je schopná svoje priestory upratovať vo vlastnej réžii.
Manažment nemocnice spočiatku plánoval stiahnuť pracovnú silu od bývalej upratovacej firmy. To sa však nepodarilo. V čase druhej vlny pandémie, ktorá nekontrolovateľnou rýchlosťou zapĺňala kovidové lôžka a paralyzovala chod oddelení, tak nemocnicu nemal kto upratovať.
Situácia bola natoľko neúnosná, že „vedenie požiadalo sanitárov a asistentov (nie zdravotné sestry), aby dočasne – na dva dni – pomohli s upratovacími prácami,” prezradila vtedy poslankyňa NR SR Monika Kavecká (OĽaNO), členka výboru pre zdravotníctvo a predsedníčka odborov zdravotných sestier. Dodala, že manažment nemocnice plánuje zohnať pracovnú silu na upratovanie z okolia Prešova. Nemocnica sa napokon dohodla s inou košickou firmou na dočasnom upratovaní. Tá dala skupine nezamestnaných Rómok ponuku, ktorú vďačne prijali.
Bohužiaľ, ženy obišli naprázdno. Firma, ktorá im vraj nezabezpečila ani dostatočné ochranné pracovné prostriedky, totiž dodnes nemá zaplatenú faktúru zo strany nemocnice. Podobne dopadli upratovačky zo spoločnosti Hopos, ktoré stále nedostali mzdy, stravné lístky, ročné zúčtovania ani zápočtové listy. Aj túto situáciu zapríčinila prešovská nemocnica, ktorá nebola schopná vysporiadať svoje finančné záväzky.
Personál v nemocniciach – od zdravotných sestier po upratovačky – je napriek veľkohubým deklaráciám vlády na okraji jej záujmu. Viazne vyplácanie miezd, odmien, príplatkov a o preplatenie kovidových pééniek sa treba biť, keďže „čo ak sa zdravotníčky nenakazili v nemocnici?”.
V svetle reflektorov je po novom pro-rodinná politika.
Prípad z Prešova ukazuje, že by za určitých podmienok mohla byť riešením ťažkých životných situácií, v ktorých sa ženy ocitajú. Má to však jeden háčik: mnohé z nich sa svoje rodiny snažia zabezpečiť, podstupujúc riziko, aj bez riadnych pracovných úväzkov. Zo schémy pomoci preto vypadli už pri jej príprave.