Pri téme nadmerného pitia alkoholu Kuda nerád hovorí o závislosti, ale skôr o kompulzívnom správaní. Nie je to len hra so slovíčkami? Podľa neho nie. Hovorí, že pojem závislosť sme si zvykli nadužívať. Nerozlišujeme, či človek pije rizikovo, problémovo, nadmerne, rovno hovoríme o závislosti.

Pojem kompulzívne správanie nám preto poskytuje oveľa širší priestor na pochopenie toho, akú rolu zohráva alkohol v živote klienta. Súbor ľudí, ktorí pijú priveľa alkoholu, je totiž oveľa širší ako súbor závislých.

Predstavte si 10 klientov, ktorí prišli na liečenie. Jasné, že niektoré znaky budú mať spoločné, ale zároveň bude platiť, že ide o 10 individuálnych príbehov a ku každému musíte pristupovať inak. Čo klient, to iná rola alkoholu v jeho živote, preto paušálne metódy pri liečbe týchto ľudí nefungujú.



Na otázku, či existuje bezpečná hranica pitia alkoholu odborník odpovedá: "Svetová zdravotnícka organizácia jasne tvrdí, že bezpečná hranica rovná sa žiadny alkohol. Česká a slovenská kultúra pitia je však v praxi benevolentnejšia. Ak chceme hovoriť o relatívne bezpečnej hranici užívania alkoholu, u zdravého dospelého muža by rozhodne nemalo ísť o viac ako 14 pohárov alkoholu týždenne. U zdravej dospelej ženy je to sedem pohárov alkoholu týždenne."

"Jedno veľké pivo je ekvivalent dvoch deci vína alebo jedného panáka, lebo obsahujú približne rovnaké množstvo čistého alkoholu. Ak si teda dávate dve pivá denne, ste relatívne v bezpečí. No opakujem, že najlepšie je nepiť vôbec. Už jedno pivo denne nie je zdravé, každý alkohol je pre telo otrava. Je to jed, s ktorým si telo musí poradiť."

Vie človek sám zistiť, či je alebo nie je závislý od alkoholu? Podľa Kudu je rada takáto: "Skúste mesiac nepiť žiadny alkohol. Ak sa budete musieť premáhať, aby ste to dodržali, máte vážny problém. Ak to nevydržíte, bude vám jasné, že potrebujete odbornú pomoc. Pri suchom mesiaci pritom nejde len o to, že si niečo dokážete, lebo niektorí to aj vydržia, ale potom sa rovno „rozbijú na kašu“. Takýto mesiac vám inak krásne ukáže, kde všade a pri akej príležitosti pijete."



Ak ten mesiac zvládnete, ale máte s tým vážne problémy, hovorí vám to jediné - že sa pohybujete na hranici rizikového až problémového pitia. Taký človek by sa mal vážne zamyslieť a niečo zmeniť. Rozhodne by mal na alkohole ubrať, respektíve rovno abstinovať. Ak máte nutkanie napiť sa, logicky to ukazuje, že už máte problém.

Alkoholik obvykle nevyzerá tak, že sa váľa po kanáloch. Bežne je to človek, na ktorom to ani nevidieť, hoci pije roky. V tom práve spočíva zákernosť tejto drogy. Je spoločensky tolerovaná a ľahko dostupná, čo je šialená kombinácia.



Ľudí obvykle naštartujú k nadmernému pitiu rôzne etapy v živote – napríklad odchod detí z domu, lebo sú už dospelé, čiže akési ukončenie materstva, prechod u žien, nuda a problémy v partnerskom vzťahu, problémy v práci, stres, úzkosti, čokoľvek. Obvykle nasledujú depresie a siahnutie po alkohole.

Alkohol v istej miere rozpúšťa úzkosť, lepšie sa po ňom komunikuje, ľahšie sa nadväzujú kontakty. Čím by sa dal nahradiť? Odborník konštatuje, že práve v tom spočíva jeho zákernosť. Človek je po ňom výrečnejší, spoločenskejší, má pocit, že je schopný vyriešiť všetky problémy. Je to fakt dobré antidepresívum, ale len na začiatku.

Len čo odznie intoxikácia, problém a depresia sa ešte prehĺbia. Človek sa napije, lebo je mu smutno, na chvíľu mu to pomôže, ale potom je ešte smutnejší. Alkohol teda dáva energiu, ale na dlh. Keď potom máte ten dlh splatiť, je to strašné.



O alkohole aspoň vieme, že škodí. Lenže počas korony stúpa počet pacientov s úzkosťami a lekári im predpisujú neurol, xanax, lexaurin a podobne. Nevidia v tom problém, lebo im to predpísal lekár, teda autorita. Toto ešte bude veľký problém. Aj v Česku čísla ukazujú, že tieto lieky sa mimoriadne nadužívajú, respektíve užívajú v rozpore s lekárskymi odporučeniami, pričom ich užíva priveľký počet ľudí.

Ide o lieky na úzkosť a panické ataky, ktoré sa majú predpisovať len krátkodobo. Síce rýchlo pomôžu, ale dlhodobo naozaj spôsobujú ťažkú fyzickú aj psychickú závislosť. Inými slovami, ide o skvelý liek, ak ho potrebujete na pár dní až týždňov, teda na prechodný čas, ale potom ho treba vysadiť. Dostať sa z takej závislosti je potom neraz ťažšie než pri alkohole, len samotná detoxikácia trvá oveľa dlhšie.

Túžba zmeniť si vedomie je nám však prirodzená, robíme to už ako deti. Pozrite sa na malé deti, aké pohyby vykonávajú, ako sa točia jedným smerom, ako sa kývajú a podobne. Práve tým si menia svoje vedomie. Možno si spomeniete, čo naše ročníky robili na základnej škole – rýchle drepy, aby sme sa zadýchali, a potom sme zámerne zadržiavali dych, aby prišlo krátke bezvedomie.



Zmena vedomia je prirodzená potreba. Tak je to aj s alkoholom. Alkohol akceptujeme pri rôznych príležitostiach, dokonca si ich bez neho nevieme predstaviť. U nás je to dané aj historicky, spomeňte si na komunizmus, keď sa pilo všade. Aj v politike, aj v kanceláriách, na bežných pracoviskách, v ordináciách lekárov. Občas mám pocit, že politici sú si vedomí, že pripitý národ je poslušnejší.

Čo by však mal urobiť štát, aby ľudia pili menej? Lebo dnes sú nealkoholické nápoje drahšie ako pivo. Podľa Kudu je to bizarné ale je to pravda. Zdražiť alkohol si štát trúfa len málokedy, lebo vie, že by tým nahneval veľkú skupinu voličov. Dnes už vieme, že prohibícia ani znižovanie dostupnosti alkoholu v obchodoch nefunguje, iba by sa rozmohol čierny trh.

Podstatou by preto mala byť osveta, teda prevencia, najmä pokiaľ ide o mladú generáciu. Musí vedieť, čo alkohol spôsobuje, a na to treba neustálu celospoločenskú debatu. Na rýchle riešenia typu, že niečo zakážeme, odborník neverí.



Aleš Kuda sa narodil  v Domažliciach, vyštudoval psychológiu a pedagogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1994 sa venuje liečbe rôznych závislostí, v roku 1996 zakladal prvé doliečovacie centrum pre závislých v Česku, desať rokov prevádzkoval súkromnú ambulantnú starostlivosť pre závislých klientov. Je riaditeľom NEO Centra v Prahe, ktoré sa dlhodobo venuje liečbe rôznych závislostí, zároveň prednáša na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.