fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Konflikt medzi Čínou a USA: po korone hrozí studená vojna (Patrick Diekmann)

Ilustračný obrázok / Shutterstock

Čína a USA bojujú o globálnu moc. Ich konflikt sa po pandémii ešte viac vyostrí. Nový americký prezident Joe Biden sa bude musieť popasovať s tým, čo zdedil po Donaldovi Trumpovi.

Ľudstvo má momentálne iné starosti. Gigantická koronakríza dala bokom mnohé vojny a konflikty. Mocenský boj ale neustáva ani počas pandémie. Takým príkladom je súperenie Spojených štátov a Číny o pozíciu vedúcej svetovej mocnosti.

Obchodný spor a demonštrácia vojenskej sily sa vyostrujú aj v čase, kedy ľudstvo zápasí so smrteľným vírusom. Americký prezident Joe Biden prvý týždeň v novom úrade poslal do Juhočínskeho mora lietadlovú loď.  Čínskeho prezidenta Si Tin-pchinga varoval na Svetovom hospodárskom fóre v Davose pred novou studenou vojnou.

Patrick Diekmann poukazuje na jednoznačné poplašné signály vedúce k tomu, že medzinárodné spoločenstvo sa musí čoraz viac zaoberať mocenským bojom veľmocí. Čínska ľudová republika si zadefinovala jasné ciele: Zasahuje do existujúceho globálneho poriadku a proklamuje pre seba vedúcu pozíciu. Mohlo by dôjsť k priamym stretom s USA, no pre hroziacu studenú vojnu nie tú príznačné takéto vojenské konflikty. Oveľa viac ide o získanie moci prostredníctvom hospodárskej kontroly.

Hospodárska nadvláda Číny

Peking si vytýčil cieľ, že do roku 2049 vytlačí z prvej pozície vedúcu ekonomiku USA. Ľudová republika bude mať potom 100 rokov a Komunistická strana oznámi zavŕšenie úspešného ťaženia. Plánované hospodárstvo sa dostane do úzadia. Komunisti vidia kľúč k vedúcej superveľmoci v kapitalistickom hospodárstve, uvádza ďalej v komentári Patrick Diekmann.

Dvojitá stratégia: Silné hospodárstvo sa má postarať o nezraniteľnosť krajiny v globalizovanom svete. Ľudová republika preto skupuje zahraničné spoločnosti a zásobárne surovín, poskytuje úvery štátom či podporuje africké krajiny. Vďaka novej Hodvábnej ceste a ďalším ekonomickým previazaniam si vybuduje hospodársku nezávislosť a postará sa o to, že žiadna krajina sa z obavy, že si privodí hospodárske škody, neodváži povedať nahlas kritiku na adresu čínskej diktatúry.

To ovplyvňuje aj Nemecko: Ľudová republika je najdôležitejším zahraničnoobchodným partnerom. Pre vyvážajúci štát, ako je Nemecko, sú dobré vzťahy s Čínou rozhodujúcou hodnotou pre ekonomiku.

Ekonomickou stratégiou Číny je tiež mocenská politika, ktorá dáva Pekingu čoraz väčší vplyv v zahraničí. Zatiaľ čo sa veľa krajín na africkom kontinente obracia s finančnými problémami na Ľudovú republiku, čínske štátne spoločnosti skupujú európske spoločnosti.

Trumpova stratégia zlyhala

USA sú znepokojené takýmto vývojom, a preto sa Donald Trump ujal funkcie prezidenta USA s cieľom minimálne vyrovnať vlastný obchodný deficit s Ľudovou republikou, pretože aj USA dovážajú z Číny podstatne viac tovaru, než vyvážajú.

Výsledok posledného roku Trumpovho  úradovania je znepokojujúci. Predpokladá sa, že deficit USA v globálnom obchode 2020 bude predstavovať 800 miliárd dolárov, čo je najvyššia hodnota, aká kedy bola. Inými slovami, Donald Trump historicky zlyhal, konštatuje Patrick Diekmann.

Trump v skutočnosti tieto obchodné deficity považoval za národnú hanbu. Chcel prinavrátiť americkú česť a vyhrať obchodné vojny vedené proti Číne a Európskej únii, ako to povedal v marci 2018. Obchodná bilancia USA však v roku 2020 dosiahla 670 miliárd dolárov, čo je najviac za minimálne posledných dvanásť rokov.

Voči Číne Trumpova administratíva podnikla mimoriadne tvrdé opatrenia. Na dve tretiny z celkového amerického importu z Ľudovej republiky  boli uvalené sankčné clá. Trump okrem toho odporučil americkým podnikom, aby si na svoju výrobu hľadali iné miesto mimo Číny. To neurobili, a tak sa pracovné miesta nevrátili späť do USA.

Konečný výsledok bol pre Trumpa vytriezvením: Napriek radikálnym krokom bol samotný obchodný deficit USA s Čínou naposledy 308 miliárd dolárov. V roku 2016, keď bol Trump zvolený, to bola presne takáto istá úroveň. Obchodná vojna, hrozby a sankcie tak nemali žiadny vplyv.

Vojenská nerovnováha

Medzitým Čína ekonomicky rýchlo dobieha. Hospodársky rast je ústrednou zbraňou Pekingu, upozorňuje Patrick Diekmann.

Zatiaľ čo hrubý domáci produkt USA bol na prelome rokov takmer deväťnásobne  vyšší oproti Číne, do roku 2025 by mohli byť obe krajiny takmer na rovnakej úrovni. (2019: USA – 21,43 bilióna dolárov , Čína –  14,4 bilióna dolárov).

Inak to vyzerá vo vojenskom sektore. Na jednej strane čínske vedenie modernizuje armádu a čoraz viac vystupuje ako vedúca teritoriálna mocnosť v Juhočínskom mori, budujú sa lietadlové lode a bojové lietadlá, a do čínskeho vesmírneho programu tečú nemalé finančné prostriedky. Peking vytvára ostrovy v Juhočínskom mori, aby rozšíril svoje vlastné územie, na zlosť susedných krajín v juhovýchodnej Ázii.

Patrick Diekmann poukazuje na to, že takto si Čína vytvára základ svojej vojenskej teritoriálnej mocnosti. Cesta k superveľmoci USA je ale ešte dlhá. Spojené štáty majú po celom svete globálnu hustú sieť vojenských základní, z ktorých môžu operovať kdekoľvek na svete. Rozdiel je zreteľný pri pohľade na vojenské výdavky. USA vynaložili v roku 2019 732 miliárd dolárov na armádu, Čína 261 miliárd dolárov.

Pribúdajú provokácie a vojenské roztržky

Z vojenského hľadiska nemôže byť ani reči o dobiehaní zo strany Ľudovej republiky. Peking, ako sa zdá, vsádza oveľa viac na to, aby USA stratili záujem angažovať sa vo východnom Tichomorí. Peking nedávno otestoval túto pripravenosť vojenskými manévrami.

Podľa Patricka Diekmanna je studená vojna, v ktorej proti sebe stoja dva bloky, akoto bolo  v konflikte medzi NATO a Sovietskym zväzom, v súčasnosti nepravdepodobná. Ľudová republika má na to totiž príliš málo spojencov, ale v najbližších rokoch by sa mohli zvýšiť vojenské provokácie, a Peking by nimi testoval pripravenosť USA.

Peking využíva koronakrízu na budovanie svojej moci

USA a NATO budú v najbližších rokoch pracovať na posilnení svojej pozície voči Číne z hľadiska obrannej politiky. Boj o nadvládu sa v novom globálnom poriadku sústreďuje najmä na svetové hospodárstvo.

Práve pandémia koronavírusu môže Ľudovej republike pomôcť v jej snažení po rozširovaní svojho vplyvu.  Čína posiela humanitárne dodávky a zdravotnícke vybavenie do mimoriadne postihnutých krajín, ako sú Taliansko a Španielsko. Peking navyše ponúka štátom ako Brazília mimoriadny lacný prístup k vlastnej vyvinutej vakcíne proti COVIDu-19.  Dodávky budú pre nich lacnejšie, ak štáty budú ochotné testovať vakcínu na svojich obyvateľoch. Aj to však má istý účel. Čína sa chce v kríze prezentovať ako pomáhajúca superveľmoc, a tým si ďalej budovať vplyv.

Komentár Patrick Diekmann (t-online.de)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info