fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Najmierumilovnejší výtržník (Fjodor Lukjanov)

FOTO TASR/AP
Zdroj: Rusko v globálnej politike

Od inaugurácie Josepha Bidena, plnej vášní, fám a intríg, prešiel necelý týždeň a my už pokojne môžeme zhodnotiť pôsobenie Donalda Trumpa vo funcii prezidenta. Či už v politike zostane alebo nie, aj tak ostane nesystémovým hráčom, ktorý sa pokúsi stmeliť svojich voličov, alebo sa pokúsi zabojovať o vplyv v republikánskej strane, to je však ďalšia etapa. Experiment s excentrickým výtržníkom v Bielom dome sa skončil.

Trump je natoľko živá postava, že je ťažké zostať nestranný pri hodnotení jeho politiky. Skúsim emócie vynechať.

V Spojených štátoch zabezpečil strhnutie „všetkých a všemožných masiek“ – akútna sociálno-politická konfrontácia a rozkol spoločnosti, ktoré sa hromadili od 80. rokov vyplávali na povrch v podobe, ktorú mnohí nazvali ako „studená občianska vojna“.

Trump nebol pôvodcom tohto stavu vecí, no vďaka svojím osobnostným vlastnostiam privolal na Boží svet všetkých možných „duchov“ – od krajnej pravice po krajnů ľavicu. Konflikt rôznych Amerík je len ďalšou zrážkou dvoch amerických hypostáz. Jedna je konzervatívna a tradicionalistická, ktorej základom je svetonázor prvých osadníkov, ktorí pri hľadaní osobnej slobody v ére „zlatého veku“ z Európy utiekli. Druhá je liberálna, spojená so silou sociálnych a iných inovácií, ktoré USA za 150 rokov zmenili. Z hrdého outsidera urobili dominantného hráča svetovej politiky.

Pri každom novom zvitku histórie krajiny je tieto dva obrazy čoraz ťažšie zladiť. Vnútroamerická kríza sa však teraz zhoršuje aj tým, že sa rozvíja v kontexte zmien celosvetového poriadku a je jeho súčasťou.

To čiastočne vysvetľuje aj urputné boje, ktoré zďaleka nekončia. Destabilizácia spoločensko-politického systému je veľmi vážna.

A čo je najdôležitejšie, ani na jednej strane nie je vidieť snahu o kompromis a túžbu po zmiernení rozporov. Liberáli cítia možnosť absolútneho víťazstva – tradicionalistická Amerika chradne pod tlakom demografických a technologických faktorov. Aj konzervatívci to chápu, preto sa riadia logikou „ani krok späť!“ Trump ako prehnané zosobnenie konfliktu elektrifikoval oba tábory.

To všetko by aj zostalo záležitosťou jednej konkrétnej krajiny, ak by jej nepatrilo jedinečné miesto vo svete.

Môžeme súhlasiť, ale s dvoma výhradami. Po prvé, k poklesu úrovne globálnej americkej dominancie dochádza aj bez katakliziem v USA – podľa všeobecnej logiky medzinárodného vývoja. Po druhé, svet celkom nedávno, na historické pomery, zažil kolaps systémotvornej superveľmoci – ZSSR a prispôsobil sa tomu pomerne rýchlo.

Trump sa dostal k moci s pomocou sloganu „návrat domov“ – je čas, aby sa Amerika zaoberala svojimi záležitosťami a nemenila ich na medzinárodné dobrodružstvá. Slogan „globálneho vodcovstva“ nahradil potrebou prvenstva v „strategickom súperení veľmocí“. Inými slovami, byť najsilnejšími, aby bolo možné kedykoľvek zabezpečiť svoje vlastné záujmy, avšak bez záväzku regulovať medzinárodnú situáciu. Vo všeobecnosti k tomuto obratu došlo.

Budúca administratíva sa bude snažiť k sloganom spred Trumpovej éry vrátiť a ostatných ubezpečiť, že americké vedenie sveta je obnovené. Realizovať to však bude mimoriadne ťažké. Nielen preto, že „Trump všetko zničil“, ako budú hovoriť.

Pokusy prinavrátiť vedúcu úlohu USA sú aj napriek tomu možné, opierajúc sa o ideologické nástroje, ako napríklad „samit demokracie“, ktorý Biden avizuje. Asertívne presadzovanie takejto agendy je dosť nebezpečné vzhľadom na to, k čomu rázne opatrenia na podporu demokracie koncom 20. a začiatkom 21. storočia viedli.

V žiadnom prípade to však k želanému cieľu nepovedie, ďalšie krajiny to skôr prinúti hľadať spôsoby, ako sa chrániť pred vonkajšími vplyvmi. Mimochodom, úder, ktorý technologickí giganti Trumpovi po nepokojoch v Kapitole zasadili, preukázal silu týchto korporácií a mieru monopolizácie informačnej sféry, čo len podporí „protimonopolné“ práce v iných častiach planéty.

Mierumilovný v doslovnom zmysle – nezačal ani jednu vojnu (zmienka o Reaganovi v tomto kontexte vyznie paradoxne, ale okrem demonštrácie sily proti malej Grenade, ktorá skôr bola fraškou, vojenské operácie neviedol).

Všetci jeho nasledovníci sa do vojen zapájali čoraz viac. Ako prezident sa Trump pokúsil prehodnotiť expanzionizmus z ekonomického hľadiska, prevládali skôr ekonomicko-politické, než vojensko-politické nástroje.

Za jeho éry dostali tarifné a sankčné kampane nový rozmer a toto dedičstvo sa zachová, pravdepodobne, v inej slovnej podobe. Biden a jeho tím však patria k politickej generácii, ktorej kariéra prudko vzrástla v ére častých vojenských akcií USA – počnúc prezidentovaním Billa Clintona. Takže na Trumpovu relatívnu zdržanlivosť na medzinárodnej scéne možno ešte budeme spomínať v dobrom.

Autor: Fjodor Lukjanov, ruský novinár, politológ, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike od jeho založenia v roku 2002. Predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku RF od roku 2012. Vedecký riaditeľ Medzinárodného diskusného klubu Valdai.  Profesor Národnej výskumnej univerzity Vysokej školy ekonomickej. Absolvent Filologickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity.  

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info