Komentár Johannes Vogel (Der Spiegel)
Ak chce Európa prežiť v systémovej konkurencii s Čínou, mala by oživiť partnerstvo s USA a spoločne s Joe Bidenom vytvoriť demokratické spojenectvo, ktoré ale musí byť väčšie ako to transatlantické Aliancia.
Čím viac dní už uplynulo od 6. januára, dramatická udalosť, ktorá sa odohrala v USA, naberá čoraz viac na hrôzostrašnosti – útok na Kapitolu, päť mŕtvych. Možno len dúfať, že to bola posledná bilancia populistického Trumpovho valcovania šliapajúceho po demokracii v krajine. Očakáva sa, že jeho nástupca Joe Biden bude chrániť základy liberálnej demokracie a v amerických inštitúciách sa skoncuje so silným populizmom siahajúcim až po pravicovoextrémistické nebezpečenstvá, sumarizuje dramatickú situáciu v USA Johannes Vogel v nemeckom časopise Der Spiegel.
To, čo v nás vyvoláva veľké obavy, u Vladimíra Putina a Si Tin-pchinga spôsobuje potešenie. Pokým sa Západ zapodieva sám sebou, Čína chrlí samé fakty: V Hongkongu skončili kvôli novému bezpečnostnému zákonu desiatky demokratických politikov vo väzení a mesto môže na slobodu už len spomínať. Z očí verejnosti sa záhadne vytratil čínsky miliardár, zakladateľ spoločnosti Alibaba Jack Ma a pred čínskou Komunistickou stranou si niekto nemôže byť ničím istý. A k tomu ešte: totálne kontroly, bezpríkladné digitálne „špicľovanie“ a ovládanie ľudí, brutálne porušovanie ľudských práv a neustávajúce čínske agresívne výpady do sveta.
Úspech nového amerického prezidenta bude závisieť od toho, do akej miery sa mu podarí zomknúť so spojencami. Európa by mala zabojovať a vybudovať si silnejšie partnerstvo a viac premýšľať o strategických otázkach. Prijať väčšiu globálnu zodpovednosť. A Nemci by mali konečne vyjsť zo svojej komfortnej zóny a siahnuť aj po konzekvenciách.
Ak niekto chce, aby ho bolo viac počuť, svojmu hlasu musí dať silu a moc. Európa by mala konečne dospieť v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Musí padnúť princíp jednohlasnosti pri prijímaní rozhodnutí v Európskej únii. Kľúčová je spoločná bezpečnostná politika a predpoklad, aby obstála voči Si Tchin-pingovi a tiež Vladimírovi Putinovi. Mala sa poučiť z európskeho neúspechu v Sýrii. Nemecko by malo byť pripravené investovať viac do armády a v rámci Aliancie prevziať na seba väčšiu zodpovednosť.
Podľa Johannesa Vogela by malo Nemecko podporovať renesanciu voľného obchodu, čo nebude vôbec ľahké, pretože svoju stopu tu zanechal protekcionista Trump, ktorý brojil proti nemeckých autám a torpédoval Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo. Európa by mala teraz spoločne s USA vypracovať obchodnú stratégiu voči Pekingu.
Západní politici si musia priznať, píše ďalej Johannes Vogel, že tradičné medzinárodné inštitúcie samé o sebe už dnes nestačia a na 21. storočie sú už primalé. Priveľa predstaviteľov Aliancie sa, žiaľ, sústredilo len na nevyhnutnú obrannú náplň NATO, ale desaťročia zanedbávali rozvíjanie aliančných politických impulzov, kde zostalo prázdne miesto. Naopak Kanada, Južná Kórea, Estónsko či Japonsko, ale aj Austrália a Portugalsko v tomto smere zapracovali a medzičasom sa politicky k sebe viac priblížili, než sú reálne od seba geograficky vzdialené. Európania by mali preto spoločne s novou americkou vládou vybudovať globálnu Demokratickú Alianciu, nespočívajúcu len na jednorazových konferenciách. Išlo by o dlhodobé politické zoskupenie založené na rovnosti bez prejavov dominancie, niečo ako nové transatlantické gravitačné pole, v ktorom je Trump už nenávratnou minulosťou, uzatvára svoj komentár Johannes Vogel v časopise Der Spiegel.