Ako dlho sa udrží protektorát USA v Európe? (Vladimír Malyšev)
20 | 01 | 2021 I Zuzana Perželová
Zdroj: Fond strategickej kultúry



Pod rúškom rozširovania EÚ sa vytvárajú „vnútorné kolónie“ Nemecka



Po strate svojich kolónií v prvej svetovej vojne a neúspešných pokusoch získať životný priestor v druhej svetovej vojne začali Nemci opäť posilňovať svoj vplyv v Starom svete. Teraz už v rámci „európskej rodiny“. Nemeckých partnerov v Európskej únii to znepokojuje. Polskie Radio  poznamenáva, že Nemecko považuje Poľsko za krajinu lacnej pracovnej sily a za odbytový trh nekvalitných výrobkov. Nemecký podnikateľ Reinhard Petzold v rozhovore pre internetový portál Kurt.digital hovorí: „Poľsko sa, žiaľ, v blízkej budúcnosti tohto obrazu veľmi ťažko zbaví“.

Petzold, ktorý poľský trh dobre pozná, sa sústredil na ceny tovarov od jedného výrobcu, ktoré sú v Poľsku oveľa vyššie než v Nemecku. Podľa neho neexistujú žiadne ekonomické dôvody na to, aby rovnaká čokoláda alebo prací prostriedok od jedného výrobcu boli v Poľsku drahšie než v Nemecku. „Nemecko výrazným spôsobom prispelo k poľskej transformácii s tým, že mu  to prinesie ekonomickú výhodu“, hovorí nemecký podnikateľ.

Rovnako tak, ako keď Nemecko v rokoch povojnového rozmachu využívalo lacnú pracovnú silu z Juhoslávie, Turecka a po rozpade socialistického spoločenstva zo ZSSR, Albánska a postsovietskych krajín. Pod rúškom rozšírenia Európskej únie vznikali „vnútorné kolónie“, ktoré Nemecko zahlcovalo svojím tovarom a podriaďovalo nemeckým bankám. Všetko to odvôvodňovali rečami o „jednotnej európskej rodine“.

Anglický politológ Pir Riaz Ali Shah hovorí, že "kolonializmus sa nikam nevytratil, len mimikroval a získal globálny charakter’’. Podstata kolonializmu je v tom, aby rozdelila národy na vládnuce a otrocké. Podľa Ali Shaha dnes v Británii k negramotným „farebným“ ľuďom pribudli Litovčania, Ukrajinci, ktorí sú často oveľa vzdelanejší než tí, ktorým slúžia. A to, čo Západ urobil v Iraku, Líbyi a Juhoslávii sa nedá nazvať inak než rekolonizáciou.

Poliaci sa však snažia Nemcom nejako odolávať. Poľsko sa snaží stať neoficiálnym lídrom Vyšehradskej štvorky a ochrancom mladej Európy pred tou starou. Poľsko ignorovalo osobitný summit EÚ o migrácii a odmietlo podpísať Migračný pakt OSN. Vzťahy Varšavy s Berlínom komplikuje periodicky sa opakujúca otázka náhrad za škody spôsobené počas druhej svetovej vojny, ktoré Varšava od svojho západného suseda požaduje. Hovorí sa o sume 850 miliárd dolárov. Berlín akékoľvek nové reparačné platby odmieta.

Ďalším kameňom úrazu v nemecko-poľských vzťahoch je projekt Nord Stream 2. Varšava je proti plynovodu a v tomto smere plne podporuje pozíciu Spojených štátov. „Poľsko je teraz hráčom, ktorý v našom regióne zastupuje záujmy USA“ píše profesor Przemyslaw Žurawski vel Grajewski. Nemecko sa tejto úlohy vzdalo a rozhodlo sa obchodovať s Ruskom, takže táto rola prirodzene pripadla Poľsku. Poľsko môže realizovat politiku voči východným susedom pod ochranou politického dáždnika Washingtonu’’.

V tejto situácii Nemecko začalo usilovať o zrušenie zásady jednomyseľnosti pri prijímaní rozhodnutí v Európskej únii, aby NSR mala v európskych záležitostiach prevahu. Nemecké ministerstvo zahraničia nedávno podporilo návrh predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera na zrušenie zásady jednomyseľnosti pri hlasovaní o otázkach zahraničnej politiky. „Princíp jednomyseľnosti umožňuje  ľahko dosiahnuť svoje ciele tým, ktorí chcú zvonku spôsobiť rozkol v EÚ“, uviedol Michael Roth, štátny tajomník nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Merkelová otvorila dvere migrantom z Blízkeho východu a Afriky, aby zvýšila zisk nemeckých kapitalistov na úkor lacných gastarbeitrov. To však Nemcom spôsobilo problémy a hlavné ťažkosti Nemecko a jej „návštevníkov“ ešte len čakajú. „Nemecká kancelárka Angela Merkelová v žiadnom prípade nie je „spasiteľkou Európy“... Merkelová svojou politikou k utečeneckej kríze ničí Európsku úniu krok za krokom a ignoruje narastajúci rozkol, táto „vojna“ však bude pokračovať aj v budúcnosti“, píše americké vydanie Politico.

Európska únia je už rozdelená, ako ukázalo nedávne hlasovanie o rozpočte EÚ na nasledujúcich 7 rokov. Tento rozkol je v záujme Spojených štátov, tam sa pozerajú na Európu ako na svoj protektorát a nechcú dopustiť dominanciu Nemecka, aby nenastala situácia z čias druhej svetovej vojny, keď boli medzi Anglosasmi a Nemcami rozpory.

Všetky plány ohľadne nastolenia hegemónie sú však dnes ťažko uskutočniteľné. Svet sa mení a deje sa to čoraz rýchlejšie. Americké vydanie Foreign Affairs poznamenáva, že "rastúcemu vplyvu Číny a Ruska a liberálnemu medzinárodnému systému na čele, ktorého stoja Spojené štáty’’ momentálne konkurujú iné projektyvraj, "rozvojové krajiny ... si teraz môžu vybrať alternatívnych patrónov’’. Zdá sa však, že hodnotenie Foreign Affairs je prinajmenšom zastarané. Na pozadí sociálno-ekonomických posunov, ktoré sa začali operáciou pod označením COVID-19, bude vektor zmien iný, než len obyčajný prechod od „záštity’’ Spojených štátov k Číne alebo k niekomu inému.



Autor: Vladimír Malyšev, predseda predstavenstva neziskovej organizácie ‘’Knižný obchod spisovateľov’’, člen Zväzu spisovateľov Ruska. Bývalý korešpondent a vedúci oddelení agentúry TASS v Taliansku a Grécku. Autor viac ako 30 umelecko-publicistických kníh. 

--